Sťahovanie nebol zlý nápad

Časť 52._Hádka,priznanie_

Zobudila som sa na chlad. Teplo ktoré bolo celú noc pri mne, sa teraz vyparilo. Odrazu som pocítila bozk na líci a prikrytie. Jedno zo šteniatok zakňučalo. ,,Pšš! Zobudíš ju." Šepol a zrejme sa s ním začal hrať. ,,Si rozkošný ale musím ísť, skôr než sa zobudí." Ozvalo sa buchnutie a kroky. Opäť buchnutie a už len ticho. Bol preč.

12:25

Vstala som z matracu, spustila som schody a zišla som dole do izby. Grace s Loganom boli ešte v posteli a tak som si len vzala svoj čierny, saténový župan a zišla som dole, do kuchyne. Urobila som nám kávu a na tácke som ju aj s praženicou odniesla do izby.
Oni sa medzitým zobudili a obliekli. ,,Dobré ránko. Nesú sa raňajky." Vošla som do izby a položila tácku na stôl. ,,Ty si poklad." Usmiala sa Grace a vzala si kávu. ,,Bojím sa opýtať, ale ako to vyzerá dole?" Zasmial sa Logan a pustil sa do praženice. ,,Vieš čo? Čakala som niečo horšie. Treba len povysávať konfety, pozbierať a vyhodiť poháre, pozmývať, umyť riad spratať nedojedené jedlo a vyhodiť bordel."
,,Radšej nepokračuj." Vzdychla Grace a ja som dopila kávu. Prešla som do šatníku a obliekla som si sivé tepláky a sivý krop-top. Zbehla som dole a začali sme upratovať.

Nezabralo nám to tak dlho ako som myslela. Sú tri hodiny a my máme takmer hotovo.
,,Ľudia však som sa včera nestrápnila." Zasmiala som sa.
,,Nie moja. Našťastie nie. Len to divadlo s Jackom ti zaobstaralo umiestnenie párty roka." Zasmiala sa Grace, zatiaľ čo zametala 

Ozval sa zvonček a všetci sme pribehli ku dverám. 
,,Dobrý deň. Hľadám Améliu.."
,,Tu!"
Kuriér sa usmial a podal mi balíček. ,,Všetko najlepšie." Usmial sa, žmurkol na mňa a odišiel.
Zavrela som dvere a rovno na stred chodby som začala rozbaľovať balík. 
,,Pane, Bože!!!"
Zvýskla som od radosti. V Krabičke boli kľúče od auta. Vybehla som von a pred domom, na príjazdovej ceste stálo hnedé Volvo.
,,Aaaaa! Toto auto som vždy chcela!" Odomkla som ho a hneď som nastúpila. 
,,Pozri aké je úžasné!" Chytila som volant a kochala som sa prístrojovou doskou.
,,Dzivé!" Logan nastúpil na miesto spolujazdca a bol rovnako unesený ako ja.
,,Wau, pozri na to. Úplná automatika. Fakt cool!"
,,Páči sa ti?" Ozval sa mamin hlas z vonku. Vystúpila som z auta.
Stála tam mama s Davidom. ,,Omg! Ďakujem vám!" Hodila som sa im okolo krku a objala som ich. 

,,Dúfam, že sme vybrali dobré." Usmiala sa.
,,Že či dobré? Najlepšie! Ďakujem. Je úžasné!"
Mama sa zasmiala, objala ma a pobozkala do vlasov.
,,To som rada." Šepla a odtiahla sa. 
,,Len teraz očakávam dobré známky. Nieže budeš behať na aute a budeš kašľať na domáce."
Zasmiala sa.

16:10

,,Amie kam mám dať toto?" Ukázala na misku pre psíkov. ,,Daj, vezmem to hore." Vzala som misku a vybehla som hore. Vyšla som do podkrovnej izbičky a šteniatka ma privítali hlasným kňučaním. ,,Ahojte! Lásky mojee." Poškrabkala som ich za uškami a položila som misku medzi ostatné. V tom som si všimla obdĺžnikovú krabičku na posteli.
Bol to darček od Adriana. Vzala som si ho do rúk a otvorila ju. Bol v nej krásny, dvojitý náhrdelník tvaru mesiacu na jednej retiazke a na spodnej retiazke, bol okrúhli prívesok, ktorý sa dal otvoriť.
Otvorila som ho a takmer sa mi zastavil dych. Na ľavej strane bola naša spoločná fotka na balkóne v Paríži. Niekto nás odfotil, keď sme pozerali na západ slnka na balkóne, s úžasným výhľadom na celý Paríž.
Na druhej strane bola naša fotka na gauči. Bola to fotka kde som na ňom zaspala. Mala som opretú hlavu o jeho rameno a on sa oprel o moju hlavu. Mali sme jemný úsmev na tvári a obaja sme mali zatvorené oči.

Bolo to nádherné. Najkrajší darček zo všetkých.
Dala som si ho do vrecka spolu s mobilom, obliekla som si mikinu a zbehla som dole. Vzala som kľúče od môjho nového auta a vybehla som von. Nastúpila som do auta a vyrazila som.

Pohľad Adriana

Sedím na posteli, s vodou v ruke a rozmýšľam čo všetko sa včera stalo. So totálny idiot. V hlave mi treští a mám totálne okno. Pamätám si len ako som si ľahol s Amie a povedal jej, že ju ľúbim. ,,Do piče!"
Hodil som pohár o zem.
Takú chujovinu som už dlho neurobil. Do riti ako som jej to mohol povedať! Zničil som to.
Všetko som úplne dojebal a teraz si bude myslieť, že je to pravda. Vlastne to pravda je, ale určite to nesmie zistiť. Nesmiem sa znova zaľúbiť. Dva krát stačilo.
Láska je len zbytočná bolesť.
Aghhh do riti! Čo jej mám teraz povedať?! Možno si to nepamätá. To je moja jediná záchrana. Agh, náhrdelník! Úplne som naň zabudol. Do riti prečo som jej ho dal?! Mal som si ho nechať, vyhodiť ho to je jedno nechápem načo som ho vlastne robil..
Agh som strašný tupec.
Sklonil som hlavu do dlaní, keď sa ozval zvonček.

Zišiel som po schodoch dole, do predsiene a otvoril som.
,,Amie?"

Nečakala kým ju pustím dnu, obišla ma a vošla dnu.
,,Čo to má znamenať?! Adrian prečo toto celé robíš?!"
,,O čom to hovoríš?"
,,Netvár sa, že nevieš o čom hovorím! Najprv sa so mnou vyspíš, úplne inak ako s ostatnými, potom ma bozkávaš, potom povieš, že ti šlo len o sex, potom máš moju fotku na tapete, povieš mi, že ma ľúbiš a daruješ mi tento náhrdelník?!"
Kričala.
,,Do riti Adrian už dosť! Povedz mi o čo ti ide lebo ja už nevládzem! Mám toho dosť. Adrian, povedz mi čo ku mne cítiš, lebo toto je tvoja posledná šanca."
Zotrela si slzy a uprene mi hľadela do očí. Ten pohľad na ňu ma bolel.
Stála predo mnou so slzami v očiach a dožadovala sa vysvetlenia, ktoré som jej ani nevedel dať.
,,Amie..."
Chcel som jej povedať ako ma to mrzí, že ju strašne ľúbim, že som urobil chybu, no nemohol som. Toto jej nemôžem urobiť. Nemôžem to urobiť sebe. Nemôžem to urobiť nám.
,,Amie pozri, bola to chyba, ten náhrdelník mi vráť, bola to blbosť. To čo som povedal, nie je pravda. Bol som opitý a keď som opitý hovorím to každej babe. Nič k tebe necítim."
,,Prestaň! Ad prestaň nám už klamať.."
,,Amie sklapni! Nechcem ťa dobre?! Daj mi už pokoj, bol som opitý tak som vystrájal to čo s každou tak si nenamýšľaj do riti! Nechcem ťa tak to už konečne pochop! Do riti veď sa na seba pozri! Doliezaš tu za mnou s úplnými pičovinami a nechápem čo odo mňa chceš. Už som ti to vysvetlil, vráť mi náhrdelník a vypadni!" Vrieskal som na ňu.
Spustili sa jej slzy.
Ten pohľad ma neskutočne bolel. Mrzelo ma čo som jej povedal, lebo to nie je pravda. 

V tom sa zamračila a strelila mi poriadnu facku.
,,Si totálny idiot!"
Hodila po mne retiazku, otočila sa a vybehla von s poriadnym tresnutím dverí.

,,Kurva!" Zhodil som zo stola vázu a tá sa roztrieskala na malé kúsky. Kopol som do stola a otvorili sa dvere.
,,Adrian! Čo to robíš?!" Mama vbehla do domu a pribehla ku mne.
,,Ad, prečo z nášho domu práve vybehla Lía?"
V tom sa mi zatajil dych a takmer sa mi zastavilo srdce.
,,Lía?" Šepol som.
,,Moja Lía?..."