Sťahovanie nebol zlý nápad

Časť 28._Doučko2_

Počas zvyšných hodín som Adriana nevidela a vôbec mi to nevadilo. Grace som musela všetko povedať a bola z toho povedzme... zmetená. ,,Počkať, takže ty chodíš s Jackom a ten sa pobil s Adrianom, lebo sa oprel o skrinku a vyzeralo to akoby ťa chcel pobozkať?" ,,To som nepovedala ale... Nie vlastne, Bože ty ma vôbec nepočúvaš? Jacka naštvalo akým tónom so mnou rozprával a že bol tak blízko asi. Ale my sa tak s Adrianom proste rozprávame. On nie je zdvorilý, to znamená, že ani ja nie som. Takto sme na to zvyknutí ale Jack očividne nie, tak mu vrazil." Zjedla som zvyšné hranolky s tatarkou a vyhodila som obal do koša. Sedeli sme pred mekáčom na parkovisku. S Grace sme sa rozhodli ísť na obed sem. Chcela som SubWay ale prehovorila ma, tak sme šli sem. ,,Aha... No okay. Ideme?" ,,Hej, idem domov prichystať veci na doučko." Prikývla a vstala. Odomkla nám jej auto, nastúpili sme a vyrazili sme ku mne. 

13:56

Volala som Adrianovi ale nezdvíhal mi. Najprv som sa chcela naňho vykašľať, ale napokon som mu ešte raz zavolala. Na moje prekvapenie zdvihol. ,,Čo je?" Aký vrúcny pozdrav. Pomyslela som si ale nenechala som sa vyviesť z miery. ,,Prídeš či ne?" Spýtala som sa rovnakým tónom ako on. ,,Ahh, kedy je tá písomka?" ,,Zajtra." Počula som ako si vzdychol. ,,Okay, o päť minút som tam." Vstala som z postele. ,,Počaj teraz? Ale," Zrušil. Jasné. Vbehla som do šatníka a vybrala som si teplákové, čierne šortky, biele tielko a čiernu podprsenku. Neviem, ale páči sa mi keď to mám takto. Biele tielko a pod ním čierna podprda. Obliekla som si to. Vlasy som mala v drdole ale dala som si dole gumku a vlasy som si učesala. Nalíčená som už bola, veci na učenie sú hotové, posteľ je ustlaná. Myslím, že som hotová.

Zazvonil zvonček a ja som rýchlo zbehla dole. Otvorila som dvere a v nich stál Adrian. No pohľad naňho ma moc nepotešil. Pal rozťatú peru, z nosa mu šla krv tiež a rana na čele na tom nebola inak. ,,Pane bože. Poď dnu, očistím ti to." Adrian vošiel dnu. Zamierila som do kúpelky na prízemí a vybrala som spod umývadla lekárničku. Adrian sedel na gauči v obývačke. ,,Pobil si sa znovu alebo je to z rána?" Spýtala som sa a podišla som k nemu. ,,Do toho ťa nič." Prekrútila som očami a mokrým uterákom som mu utrela krv. ,,Ss." Mykol sa keď som mu čistila ranu na pere. 

Krv už bola preč, tak som mu ranu na hlave prelepila leukoplastom. ,,S ostatným ti pomôcť neviem. Nos by si mať zlomený nemal, rana na pere sa zahojí  a čelo je zalepené." Vstala som a začala som baliť lekárničku. ,,Ďakujem." Prehodil a vstal aj on. ,,Páni, ty si sa práve poďakoval?" Zasmiala som sa. Stála som k nemu chrbtom, lebo lekárnička bola položená na stole. On stál z a mnou a sledoval ma, no ako som to povedala, chytil ma za ruku a prudko ma k sebe otočil. ,,Počúvaj, neprovokuj ma." Zachripel. ,,Lebo čo?" Pošepla som a zdvihla obočie. Díval sa mi do očí. Napokon ma prudko pustil. Odložila som lekárničku a vybehla som po schodoch do mojej izby. 

Adrian ma nasledoval. Sadol si na posteľ a tak som si sadla na stoličku za stolom. Podala som mu papiere. ,,Dobre, takže Koniec červeného muža. Prečítaj si poznámky a potom ťa z nich vyskúšam." Oznámila som mu bez nálady a šla som na telefón. O pár minút mi oznámil, že má prečítané. Sedel opretý o čelo postele. Vstala som, podišla som k posteli a ľahla som si na brucho, smerom k nemu. Nohy som mala pokrčené a hlavu som si podoprela rukami. ,,Takže, začneme zľahka. Prečo boli prisťahovalci príťažou pre indiánov?" 

,,Neviem." ,,Ale no ták! Ja viem, že to vieš." Snažil sa udržať vážnu tvár, ale jeden kútik úst mu podskočil. ,,Počúvam?" Naliehala som. Prekrútil očami. ,,A odmena bude?" Uškrnul sa. ,,Ak chceš od Jacka schytať ešte jednu ta hej." Znovu prekrútil očami. ,,Nebojím sa ho, nech mi strelí, ale nech ráta s tým, že mu vrátim aj s úrokmi." Tento krát som bola ja tá čo prekrúcala očami. ,,To je jedno, mám priateľa tak sa s tebou nebudem bozkávať." Vzdychla som si a posadila som sa. ,,No? Počúvam, stále si mi neodpovedal na otázku." ,,Ani neodpoviem, pokiaľ sa nedohodneme na odmene." Uškrnul sa. ,,Tvoja odmena je, že ťa nevyhodia zo školy nepôjdeš na vojenskú ak urobíš testy. Tak nevymýšľaj, lebo na teba nemám celý deň." Povedala som mu mierne naštvane. ,,Tak? Aká je odpoveď? Čo robili prisťahovalci a indiánom to vadilo?" Pozrela som sa na Adriana. 

Ten ma skenoval pohľadom. Skúmal ma od hlavy až po päty. Jeho pohľad sa mi moc nepáčil, ale neriešila som to. ,,Odpovedz mi na otázku!" Zvýšila som hlas, ale s ním to ani nepohlo. Teda pohlo. Podišiel ku mne a tvár mi chytil do dlane. ,,No ták Am. Obaja dobre vieme, že by si to urobila. Nehraj sa na neviniatko." Dych sa mi zrýchlil, ale nebol to príjemný pocit. ,,Nechaj ma na pokoji Adrian." Varovala som ho, no on si nedal povedať. ,,Am, veď si to raz robila a nehovor, že sa ti to nepáčilo." Šepol mi do ucha. Cítila som jeho dych na mojom krku kam ma pobozkal. Na koži sa mi objavili zimomriavky. ,,Vidíš, páči sa ti to." Šepol.

To bolo už na mňa priveľa. Chcela som sa postaviť ale chytil ma za ruku a pritiahol si ma k sebe. ,,Pusti ma!" Skríkla som. ,,No ták Amie nerob divadlo! Viem, že to chceš a, že nie si svätá." Hovoril to hrubým tónom, ktorý sa mi vôbec nepáčil. ,,Adrian ak chceš aby som ťa ešte doučovala pusť ma." Hlas sa mi triasol, slzy som mala na krajíčku a on to vycítil. Hneď ma pustil. Ja som od neho odskočila akoby pálil. Stála som uprostred izby a šúchala som si ramená akoby mi bola zima, no len som chcela zotrieť jeho dotyky. ,,Prepáč." Hlesol. ,,Odíď." Pošepla som. ,,Amie myslel som si," ,,Odíď nerozumieš?!" Zvrieskla som. Postavil sa a podišiel ku mne. ,,Am prepáč. Ja, myslel som si, že sa len," Odstúpila som od neho. ,,Vypadni z mojej izby !" Kričala som naňho. ,,Am, musím ti to vysvetliť. Len som," ,,Nechcem nič počuť, vypadni z mojej izby." Povedala som hnusným tónom a on pochopil. So sklonenou hlavou odišiel.

Ostala som sama vo svojej izbe stáť. Prešla som k posteli a sadla som si. Cítila som ako mi slzy stekajú po tvári. V tom mi zazvonil mobil. Bol to Jack. Hneď som zdvihla. ,,Ahoj, ja len, že som videl ako Adrian odišiel a vyzeral nahnevane, si v poriadku?" Znel veľmi ustarostene. A aj mal prečo. ,,Jack? Príď ku mne." ,,Si v poriadku?" ,,Áno, všetko je v poriadku, len...Potrebujem aby si ma odviezol na dopravný podnik k Davidovi." ,,Oh, jasné, hneď som tam." Oznámil mi a ja som zrušila hovor. Utrela som si slzy a šla som si urobiť znovu make-up. Musela som sa upokojiť. 

Veď sa nič nestalo, nič mi neurobil, len skúšal čo mu dovolím. Ja som mu ukázala svoje hranice a sme v poriadku. Rekapitulovala som si v hlave. Pomohlo to. Urobila som si jemné líčenie, prezliekla som sa do toho čo som mala včera s Jackom čiže rifle a biele tielko no tento krát s bielou podprsenkou. Dala som si náušnice, vlasy do drdolu a na pery úsmev. 

Som v poriadku. Usmiala som sa do zrkadla, zobrala som si kabelku a vyrazila som.