Sťahovanie nebol zlý nápad

Časť 31.-idk doučko zas?

14:10

Adrian sa na hodine histórie neukázal tak ako aj na ostatných. 
Jacka som čakala na parkovisku ale nebol tam. Volala som mu tri krát a nezdvihol mi. Mama je v práci takže neviem ako sa dostanem domov a už vôbec ako sa dostanem do mesta.

Vyrazila som teda smerom preč od parkoviska keď som uvidela Adrianove auto.
Zastavilo predo mnou a Adrian stiahol okienko.
,,Poď, hodím ťa domov."
Neváhala som a obišla som auto. Nastúpila som na predné sedadlo vedľa neho.
Prvých desať minút sme šli v tichosti, no potom sa z ničoho nič ozval.
,,Posunuli mi tréning na utorok. Preto som to musel presunúť."
Hovoril to celkom pokojne.
,,Aký tréning?"
Spýtala som sa s pohľadom opretým na jeho svalnaté ruky.
,,Kick-box. Ale Nehovor to nikomu."
,,Prečo by som nemala?"
Na chvíľu sa na mňa zamračene pozrel a hneď vrátil pohľad na cestu.
,,Proste nechcem aby o tom niekto vedel."
,,Dobre. A povieš mi prečo sa s Jackom tak nenávidíte ?"
Adrian prudko zabrzdil.
Myklo mnou dopredu a späť na sedadlo. Myslela som si, že kvôli otázke, ale nie.
Červená.
,,Nechcem sa baviť o tejto téme."
Povedal a auto sa znovu pohlo, síce bola ešte oranžová, on už vyrazil.
,,Fajn, Jack mi to možno povie."
Otočila som sa k oknu.
Zacítila som jeho chladný pohľad na mne. ,,On ti nepovie pravdu."
Šepol takmer nečujne.
Hneď som sa k nemu otočila.
,,Prečo by nemal?"
Pozrel ma mňa s ľútosťou v očiach.
,,Moja nevieš s kým si začínaš."
Otočil pohľad na cestu a mňa nechal topiť sa v myšlienkach.
Kým som sa spamätala, už mi zastavil pred domom.
,,Môžme sa ísť učiť teraz?"
Spýtal sa.
,,Ehm, hej. Ale nemám pripravené učivo z dneška takže mi budeš musieť dať pár minút."
,,V poho."
Zaparkoval auto na našej príjazdovej ceste, pred garážou a vystúpili sme.
Odomkla som dvere a vošli sme dnu.
,,Si sama doma ?"
,,Hej."
Vyšli sme do mojej izby.
Vyzuli sme sa a ja som si svoje topánky odniesla do šatníka.
Keď som vyšla, Adriana som tu nevidela.
,,Adrian?"
Nikto sa neozval tak som si dala dole sukňu a s teplákmi v ruke som prišla ku posteli.
Dvere sa otvorili a dnu vošiel Adrian ale v teplákoch
,,Sorko. Vidím že aj ty sa prezliekaš."
Ospravedlnil sa ale von nevyšiel. Práve naopak. Ľahol si na posteľ a to hneď vedľa mňa.
Prekrútila som očami. Zobrala som si gumičku zo stola a začala som si zopínať vlasy keď sa opäť otvorili dvere a dnu vošiel Jack.
,,Prepáč bolo otvorené a tak som,"
Zastavil sa v strede vety keď nás uvidel.
,,To čo má znamenať?!"
Zvrieskol.
,,Jack, upokoj sa. Nie je to tak ako to vyzerá."
,,Nie? A ako to teda je? Hm? Zas mi chceš prebrať babu? A potom ju odkopnúť? Ha?! Tak odpovedaj!"
Vrieskal naňho.
Adrian najprv pokojne sedel, no keď spomenul nejakú babu, prudko sa posadil.
,,Prestaň! Si sviňa Jack, priznaj si to a neklam tu. Je to úbohé."
,,Tak ja som ti tu úbohý?!"
Vybral sa k Adrianovi a ten vstal.
,,A dooosť!!"
Zvrieskla som na nich.
,,Jack, Vypadni odtiaľto! Len som sa prezliekala. Je to akoby som tu bola v plavkách! Tak prosím ťa odíď! A ty,"
Pozrela som sa na Adriana.
,,ukľudni sa a sadni si."
,,My dvaja si to ešte vybavíme. Platí to pre vás oboch!"
Povedal naštvane Jack a s tresnutím dverí odišiel.
Vzdychla som si, zobrala som si tepláky, obliekla som si ich a prešla som ku stolu s notebookom.

15:45

Sedela som vedľa neho na posteli a skúšala som ho. Dnešné učivo som mu už vysvetlila a dokonca nenamietal s prepísanom poznámok do zošita.
,,Tak? Kedy bola tá vojna?"
,,Nevieeem. "
Tresol si zošitom po hlave.
,,Neviem si to zapamätať."
,,Bol to rok  1756. Nie je to až tak ťažké.."
Adrian prekrútil očami.
,,Ahhh, dobre. Poďme robiť niečo... iné. Si sama doma... v tvojej posteli s úžasným chlapcom..."
Odtiahla som sa trochu. ,,Nie ďakujem."
Vtedy dole buchli vchodové dvere. ,,Nehovorila si, že si sama?" 
,,No už asi nie. Mama je v práci a David by tu dnes nemal byť.." Rozmýšľala som nahlas. Adrian sa zasmial a zdvihol obočie. ,,David? To otca nemáš moc v láske."
Vstala som a položila som poznámky na stôl.
,,Nie je to môj otec. Môj otec zomrel. Mal autonehodu."
Akonáhle som to vyslovila, Adrian zamrzol. Potom mu to akoby došlo a hneď vstal. Zobral si batoh a prešiel ku dverám. ,,Adrian! Ad! Stoj! Kam ideš?!" ,,Musím ísť!" Zakričal mi zo schodov. Bežala som za ním. ,,Ale ešte sme neskončili!" ,,Ja áno!" 
Ozvalo sa buchnutie dverí a už ho nebolo. Mama vyšla z kuchyne v utierkou v ruke. ,,Stalo sa niečo?"
,,Nie, všetko je v poriadku. Odniesla by si ma na brigádu?" 
,,Jasné."
Vybehla som do izby a začala som sa chystať. Upravila som si make-up, vlasy som si dala so drdolu, a obliekla som si bielu blúzku a čierne rifle.
O pár minút som bola hotová a tak som si zobrala tašku a zbehla som dole. 
,,Mami! Už som!"
,,Dobre srdiečko, už idem!" Ozvalo sa z kuchyne. Mama ku mne pribehla, obula sa, zobrala si kabelku a kľúče a šli sme do auta.

,,4o si to tam píšeš?" Spýtala sa ma počas jazdy. ,,Zapisujem si rozvrh. Už mi z toho šibe."

Pondelok - brigáda- 16:00-21:00

Utorok - doučovanie- 15:00- 16.00,  brigáda- 16:15- 21:15

Streda - roztlieskavanie- 14:10- 15:10,  brigáda- 16:00-21:00

Štvrtok - doučko- 15:00- 16:00,  brigáda- 16:00-21:00

Piatok - spev- 14:10- 15:10,  brigáda- 16:00-21:00  

Sobota,Nedeľa-  voľno

,,Aha.. Počúvaj. David si chce kúpiť auto. A tak nejak sa nevieme rozhodnúť aké. No tak mi David povedal, aby som sa spýtala teba. Aké auto by sa ti páčilo."
Pozrela som sa na ňu prekvapene.
,,Mňa? Veď to bude jeho auto."
Mama sa zasmiala.
,,To áno, ale keď už budeš mať ten vodičák, tak na ňom budeš jazdiť predsa aj ty nie? Tak aby sa páčilo aj tebe. No a napokon ho možno aj zdedíš."
Rozosmiala som sa. ,,Ešte ste sa len vzali a už hovoríš o dedictve? Ty si teda." Vzdychla som si a vybrala som mobil.
,,Veľké autá sú cool ale ani malé nie sú zlé. Buď by som chcela nejaké... Hmmm. Volkswagen Lavida, alebo potom malé... Uuu taká Mazda MX-5 to je dzivé autíčko. Malé ale pekné. A tiež pekelne drahé." Posmutniem no mama len pokrčí plecami a usmeje sa.
,,Ešteže má David kopu peňazí." Zasmeje sa a odbočíme k reštaurácii. 
,,Ale veď pracuje na dopravnom podniku..." 
,,Ou, no to som ti nemala hovoriť, ale on tam len nepracuje."
,,A čo potom robí?"
Mama sa usmeje a zastane pred podnikom.
,,On tú firmu vlastní. A nie len tú. Je majiteľom mnohých firiem. Hlavne takých, ktoré sú zamerané na automobilový priemysel."
Pokrútila som hlavou a usmiala som sa. 
,,No mami? Ty sa nezdáš. Čiže si si našla dobrého, bohatého, pekného Američana? Si teda trieda no."
Mama sa zasmeje a dá mi pusu na líce. Vidíš? Hovorila som ti že sa ti bude páčiť." Zasmiala som sa a vystúpila som.
,,Tak idem. Diky za odvoz. Páá"
,,Ahoj srdiečko. Mám pre teba prísť?"
Zamyslela som sa. Jacka som dnes nevidela, ale v práci by mal byť.
,,Keby hej tak ti zavolám."
zavrela som dvere a pobehla som dnu.