Sťahovanie nebol zlý nápad

Časť 30._Facka

Streda- 7:10

Zobudila som na na svojej strane postele. Pozrela som sa vedľa, ale Jack tam nebol. Vstala som z postele a prešla som ku dverám. Zišla som dole, do kuchyne, kde som uvidela Jacka. Stál pri šporáku a niečo varil. Podišla som k nemu a zozadu ho objala.
,,Á, dobré ránko."
Otočil sa a pobozkal ma.
,,Čo tu kuchtíš?"
Dala som mu ešte jednu pusu a pozrela som sa ku sporáku.
,,Niee, nepozeraj sa sem!"
Odtiahol ma až ku stolu.
,,A to už prečo?" Zasmiala som sa. Chcela som sa natiahnuť a prejsť späť, ale zachytil ma. Nadvihol ma a posadil ma na stôl.
,,Je to prekvapenie."
Žmurkol na mňa a naklonil sa ku mne. Bol tesne nad mojimi perami.
,,Myslíš, že je už čas?" Pošepol.
,,Na čo?" Uškrnula som sa. Myslela som, že naráža na sex, ale nie.
,,Na to slovo. Môžem ti to už povedať?" Uškŕňal sa.
,,Aké, o čom to sakra hovoríš?!" Zasmiala som sa.
,,Ľúbim ťa." Pohol hlavou a tým spojil naše pery. Bozkával sa tak dobre... Rukou som mu blúdila vo vlasoch a on mne po chrbte.
,,Ehm, ehm!" Ozvalo sa od dverí do kuchyne. Stála v nich mama, ešte v pyžame, opretá o zárubňu. Jack sa hneď odtiahol a ja som skočila zo stola dole. ,,Dobré ráno mami." Usmiala som sa na ňu. Myslím, že som sa červenala, lebo som v lícach cítila teplo. ,,Dobré." Povedala neutrálne a sadla si za stôl.
Jack bol opäť pri sporáku a dokončoval raňajky.
,,Urobím Vám kávu?"
Jack sa pozrel na mamu.
,,Och, nemusíš zlatko, ja si urobím."
Mama sa postavila a prešla ku kuchynskému pultu. Zapla si kávovar a začala si robiť kávu. 
,,Kde máte taniere?"
Spýtal sa Jack mami.
Tá sa natiahla do vrchnej poličky a vybrala tri taniere.
,,Dúfam, že si navaril aj pre mňa."
Jack sa usmial a zobral taniere.
,,Samozrejme."
Nabral nám niečo na tanier a potom to priniesol ku mne.
,,Nech sa páči láska. Pre teba." Usmial sa a pobozkal ma na líce. Položil predo mňa tanier a ďalší položil na miesto vedľa mňa.
Sedela som za vrcholom stola, mama sedela po mojej pravici a Jack na ľavici.
Aby som nezabudla, Jack nám urobil krásne, srdiečkové lievance, s džemom, karamelovým topingom a čerstvými jahodami.
,,Kde si zohnal jahody?"
Zasmiala som sa a hneď som jednu ochutnala.
,,Kde asi zlatko, v obchode."
Usmial sa a tiež si odrezal z lievanca.
,,Kedy si bol v obchode?" Spýtala som sa s plnými ústami.
,,Pred hodinou, bol som si zabehať uvidel som jednu milú tetu, ktorá predávala ovocie. Napadlo mi, žeby ťa to potešilo, tak som kúpil jahody a keď som bol už tu, urobil som lievance."
,,Oo, to je milé. Ďakujem. "
Usmiala som sa a pobozkala som ho.
,,Tak toto musím povedať Davidovi."
Zasmiala sa mama.

...

Keď sme dojedli, pobrali sme sa do izby. ,,Máš tu oblečenie, alebo sa ideš domov prezliecť?" Spýtala som sa Jacka keď sa hodil na moju posteľ.
,,Mám tu. Môžem si tu nechať pyžamo?"
,,Jasne." Usmiala som sa a prešla som do šatníka.
,,Akú máš farbu oblečenia?"
Ozvala som sa zo šatníka.
,,Červenú košeľu a biele, roztrhané rifle."
,,Ok."
Vytiahla som červenú sukňu a biele tielko. Obliekla som sa a prešla som ku topánkam. ,,Dnes si idem urobiť nechty. Ideš so mnou?" Vybrala som si biele converzy. ,,Hej, hneď po škole?"
,,Áno." No zastavila som sa. ,,Vlastnee, neviem či to dnes stíham." Prišiel ku mne do šatníka a oprel sa o zárubňu. ..Mám roztlieskavanie a potom brigáda..." Jack len prikývol a podišiel ku mne. ,,To nevadí, pôjdeme... zajtra?" Usmiala som sa a prikývla som. Držal ma za boky a ja jeho za plecia. Naklonil sa ku mne a láskavo ma pobozkal. ,,Mmm už sa teším na spoločnú prácu." Nadvihla som obočie. ,,Ale, Nehovor." Zasmiala som sa. ,,Ty a na prácu?" Jack sa zamračil. ,,No dovoľ? Nie som Adrian." Táto poznámka sa mi nepáčila. Aj keď je Adrian pako, nedalo mi to a musela som sa ho zastať. ,,Prestaň! Túto poznámku si si mohol odpustiť. Adrian je šikovný chalan, len je..." ,,Lenivé prasa prahnúce po sexe." Buchla som ho päsťou do jeho pevnej hrude a odtiahla som sa. ,Jack!" Pohoršene som naňho pozrela. ,,No čo? Veď mám pravdu." ,,No dobré, máš. Je to idiot." Zasmiala som sa.
Vyšla som zo šatníka ku kozmetickému stolíku a nalíčila som sa. Dala som si len červenú linku a trochu červeného tieňa na spodný lem oka.
Medzitým sa Jack stihol prezliecť a tak som si už len vzala biely vak s vecami do školy a mohli sme vyraziť.

Keď sme dorazili do školy, opäť patrili pohľady na chodbe len a len nám.
,,Myslím že sme aktuálnou. horúcou témou." Zasmiala som sa, keď sme kráčali ruka v ruke po chodbe smerom k mojej skrinke.
No tam na nás už čakal Adrian.
Stál opretý o skrinku. Mal na sebe čierne rifle, biele tielko a na hlave čierne okuliare.
V tom tielko mu bolo dokonalo vidieť jeho svalnaté ruky...
,,Ahoj, potrebuješ niečo?" Spýtala som sa keď sme k nemu došli. Odstúpil od skrinky a ja som ju otvorila.
,,Potrebujem preložiť doučko."
Otočila som sa k nemu.
,,Zas?!"
Prevrátil očami a vytiahol telefón.
,,Mám niečo iné"
Povedal neutrálnym tónom a ďalej scrolloval v mobile.
,,A smiem vedieť čo?"
Prekrížila som si ruky na prsiach a hľadela som naňho.
,,Poviem ti to na doučku. Nemohli by sme ho mať dnes?"
Pozrel na mňa. V očiach som mu videla prosbu, ale navonok to neukazoval.
Vzdychla som si. ,,Fajn, o tretej u mňa."
,,Ale budem tam aj ja." Ozval sa Jack. Postavil sa za mňa a svoju ruku si dal na moje ramená.
Obaja sme prevrátili oči a pozreli sme sa na Jacka. ,,Nestrkaj nos kam nemáš."
Zavrčal naňho Adrian.
,,Prečo by som nemal?"
Vrátil mu Jack.
,,Lebo dopadneš ako minule."
,,Hej?.."
Jack vystúpil poza mňa a Adrian sa posunul bližšie ku mne.
Položila som ruky na ich hrude a potlačila som och od seba.
,,Prestaňte! Ste ako malé deti. Ach, bože už sa uvedomte ako sa správate."
,,Nevieš o čo ide, tak drž hubu."
Vyštekol na mňa Adrian a to bola moja posledná kvapka. Jack sa pohol smerom k nemu ale zastavila som ho. Strelila som Adrianovi facku sama.
Myklo mu tvárou a hneď si chytil udreté miesto.
,,Ešte raz a učiť sa môžeš sám."
Zavrela som skrinku, chytila som Jacka za ruku a ťahala som ho rýchlo preč. Niežeby som sa ho bála, ale keď vraj niečo urobil tej babe...
,,Takú by som mu strelil."
Rozčuľoval sa Jack.
,,Prestaň, ty si začal! A nechápem načo!"
Jack sa na mňa prekvapené pozrel.
,,Dobre vieš že na doučko nepôjdeš. Učíme sa tak sa ukľudni. Nič zle nepovedal, len chcel presunúť termín a ty si hneď vybehol že tam budeš aj ty. Prestáva ma to baviť a to sme spolu len začali chodiť."
Už sme stali pred triedou v ktorej som mala históriu.
,,Ale veď,"
,,Nie, dosť. Neviem prečo sa tak nenávidíte ale stačilo."
Otvorila som dvere od triedy a vošla som dnu. Nezabudla som za sebou silno zabuchnúť dvere a tak so si upútala pozornosť.
,,Čo je?!"
Zhučala som na nich a sadla som si na svoje miesto.