Sťahovanie nebol zlý nápad

Časť 24._Škola

Utorok- 7:17

Zobudila som sa na svojej, ľavej strane poste v príjemnom objatí. Ležali sme na boku a Jack mal cezo mňa prehodenú ruku. Zdvihla som hlavu a pozrela som sa naňho. Je tak sladký keď spí. Usmiala som sa chytila som mu ruku. Opatrne som ju chytila a zdvihla som ju. Posunula som ju dole zo seba a pomaly som vstala. Vyšla som z izby do kúpeľne a ako každé ráno, umyla som si tvár, urobila som si drdol a zišla som do kuchyne. Rozmýšľala som čo urobím na raňajky. Otvorila som chladničku a uvidela vajíčka. Výborne, vzala som sedem. Urobím praženicu.

O pár minút bola praženica hotová. Dala som ju do dvoch bielych misiek a položila na stôl. Prešla som späť k pultu a otvorila som šuplík. Vybrala som príbor a preniesla som ho aj s čajom na stôl ku praženici. Pozrela som sa ku schodom. O stenu do jedálne (spojenej s kuchyňou) sa opieral Jack a sledoval ma. ,,Dobré ránko." Usmiala som sa. Jack si pretrel oči a podišiel ku mne. ,,Dobré. Mohla si ma zobudiť. Urobil by som to ja." Bol tesne pri mne a tak som ho odstrčila.  ,,No smola. Sadaj lebo ti to vychladne." Zasmial sa a sadli sme si za stôl.

Keď sme dojedli, Jack trval na tom, že umyje riad a tak som zatiaľ vbehla do kúpeľne a nalíčila som sa. Robím si len jemný make-up, len troch tieňov, niekedy linky ale dnes som na ne nemala náladu. Svoje dhé čierne vlasy som si rozčesala a nechala ich rozpustené. Vošla som do svojej izby, do šatníka a vybrala som si rúžovo-čiernu, károvanú sukňu a čierne tenké tričko s dlhším rukávom.
Obliekla som sa, tričko som si stiahla tak, aby mi bolo vidno ramená, obula som sa a svoje školské veci som si dala do čierneho vaku.

Keď som si do vak odložila aj telefón, do izby vošiel už prezlečený Jack. ,,Ty si bol doma?" Prešiel k posteli a zobral si vak. Mal na sebe biele tričko s krátkym rukávom a svetlo modré, roztrhané rifle. ,,Hej, bol som sa prezliecť, lebo som si zabudol oblečenie a zobral som si veci do školy. Ideme?" ,,Áno, poďme." Vyšli sme von k jeho autu a nastúpili sme. ,,Ináč, budúci týždeň by som mala dosať vodičský preukaz. Teda ak urobím skúšky." Chcela som sa spýtať či by si ma nemohol učiť." Jack sa na mňa pozrel a usmial sa. ,,Jasné. Len povedz kedy a ideme." Žmurkol na mňa a ja som sa usmiala.

Zaparkovali sme na školskom parkovisku a vystúpili sme. Jack zamkol auto a spolu sme sa vybrali do školy. Vošli sme dnu a všetky pohľady padli na nás. Pozrela som sa na Jacka. Mal na tvari mierny úsmev, nenapadne sa mi dotkol rukou tej mojej ale ja som pochopila. Chytila som ho za ruku a preplietla som si s ním prsty. Videla som ako sa jeho mierny úsmev roztiahol do krásneho úsmevu s jeho nádhernými jamkami.
Tiež som sa usmiala a kráčali sme naprieč chodbou k mojej skrinke.
Cestou sme prešli okolo nejakej baby ktorá sa na mňa škaredo mracila.
Tak som sa na ňu len usmiala a naschval som ramenom buchla do jeho. ,,Všetci na nás pozerajú." Pošepla som mu a on sa zasmial. Odhŕňal mi prameň vlasov, ,,Pozerajú na teba. Si krásna." Zasmiala som a naschval som sa pritom pozerala na tu babu čo sa mracila.

Došli sme ku skrinke a Jack sa na mňa zahľadel. ,,Mám na teba po škole počkať ?" Otvorila som skrinku a vybrala som si potrebné učebnice. ,,Áno ak by ti to nevadilo, mohli by sme poobede ist skúšať jazdiť alebo sa učiť na testy z vodičáku." ,,Jasne, veľmi rád. Tak o druhej?" ,,Asi. Idem ešte na obed." ,,Tak to môžme ist spolu. Budem ťa čakať v jedálni." ,,Dobre." Usmiala skm sa a Kack sa ku mne naklonil. Pobozkal ma na líce, ustúpil, zakýval mi a odišiel.

Zavrela som skrinku a uvidela som to dievča ktoré sa na mňa tak mračilo. ,,Hej! Ako sa voláš?!" Zrúkla po mne. ,,Volám sa Amie." Odpovedala som pokojne. ,,Nejaký problém?" Spýtala som sa s úsmevom na tvári.
,,Áno, ty chodíš s Cadom?!"
,,Zatriaľ spolu len randíme prečo?"
,,Tak s ním skončíš jasné?!"
Vystrelia som sa. Keď to chce po zlom, nech sa páči. ,,Tak teraz počúvaj ty mňa, ja si budem chodiť s kým chcem, nikto mi do toho nebude kecať." Schitila ma za vlasy a naklonila mi tak hlavu dozadu. Okolo sa zbehlo viac a viac ľudí.
,,Moja zlatá ty asi nevieš kto som. Ja.." nestihla odpovedať. Chytila som jej ruku ktorou ma držala za vlasy a vykrutila som ju tak, že ju mala za chrbtom.
,,Neviem kto si ty, ale poviem ti kto som ja! Som tu nová, volám sa Amie a nenechám si srať na hlavu!" Posunula som jej ruku ešte viac za chrbát a ona zviskla. ,,Au ty chudera pusti ma!"
Nevšímala som si ju a hovorila som ďalej. ,,Ešte raz sa ma dotkneš a dopadneš oveľa horšie! Rozumela si?!" Vrieskali som. Bola ticho, tak som ruku zatlačila ešte vyššie.
,,Au šibe ti?!"
,,Pýtam sa či si rozumela?!"
,,Áno, rozumela pusti ma!"
Pustila som ju a šéfka pred seba.
,,A to platí pre všetkých!" Škridla som na decká ktoré sa na nás pozerali.
Vzala som si vak a odišla som do triedy, kde som mala mať Históriu.

Vošla som do triedy a na moje prekvapenie tam už stal učiteľ. ,,Ospravedlňujem sa že meškám, ešte som musela niečo vybaviť." Povedala som neutrálnym tónom a sadla som si do lavice, kde už sedel aj Adrian.
Hodila som tašku na zem, vytiahla som zošit a napísala si nadpis.
,,Takže niečo vybaviť hej?"
Prevrátila som očami. ,,Dnes by som ti radila ma nechať na pokoji."
,,Neboj, viem. Vybavovala si si to s mojou sestrou však?"
Ztuhla som. ,,Ty máš sestru?"
,,Hej. A ty si jej vraj vykrutila ruku."
,,Ona ma potiahla za vlasy. Nie som ako ostatné. Ja si nenechám srať na hlavu."
Adrian zdvihol na obranu ruky.
,,Veď ja som nič nepovedal. Zaslúžila si. Neznášam ju."
Zaskočilo ma to, ale vlastne sa ani nečudujem. Veď kto vy aj
,,Eshley je namyslená fiflena. A je to nevlastná sestra takže ju mám v riti."
Povedal hlasnejšie a učiteľ sa na nás pozrel. ,,Pán Berck, neviem čo máte v riti ale bol by som rad, ak by to nebola história."
Všetci sa zasmiali a ja som nebola výnimkou. ,,Keď sa Vám už chce tak rozprávať, tak nám príďte povedať učivo a občianskej vojne severu a juhu." Vyzval ho učiteľ a ja som sa naňho pozrela. ,,To dáš." Pošepla som mu. Adrian sa uškrnul. ,,A bude aj odmena?" ,,Jasne, ale musíš mať za A." Žmurkla som naňho a on vstal.