Sťahovanie nebol zlý nápad

Časť 48._Opäť spolu_

...

,,Amie! Stoj!" Ozval sa. Pocítila som dotyk na mojej ruke. Pritiahol si ma k sebe. ,,Amie, ľúbiš ma?" Bola som zaskočená ale musela som sa spamätať. ,,Áno, samozrejme. Najviac na svete a preto ma to tak mrzí, Jack spravila som strašnú chybu a," Potiahol ma a spojil naše pery. Po dlhom čase som konečne pocítila tie jeho nežné, milé a starostlivé bozky. Ten bozk, ktorý mi dával lásku, oporu a pocit bezpečia. Držal moju tvár v dlani a druhou si ma viac pritlačil k sebe. 
,,Ach bože Amie! Sľúb mi, že mi to už nikdy neurobíš." Usmiala som sa. ,,Sľubujem." Pritiahla som sa k nemu a prisala som sa na jeho pery. Ach, tak mi chýbali...

Pondelok- 7:30

Obula som si biele topánky, ktoré sa skvelo hodili k bielej sukni s bielym opaskom s písmenkovou potlačou a k bielemu , voľnému krop-topu s čiernym nápisom TOMMY a s čiernym golierom. Vzala som si kabelku, kľúče od maminho auta, keďže má dnes voľno a vybehla som von. Jack už stál pri aute a tak som k nemu pobehla. ,,No konečne." Zvolal a pritiahol si ma k sebe, stále opretý o auto.

 ,,Ahoj kráska."
Šepol a pobozkal ma na krk. Potichu som vzdychla a zaklonila hlavu. ,,Mmm, milujem keď ťa takto počujem..." jemne mi hryzol do krku a ja som ho potiahla za vlasy. ,,Ahhh, fajn, ideme." Odtiahol sa a nastúpil do auta. Prekrútila som očami a nastúpila som tiež.
 S ,,vážnou,, tvárou som naštartovala auto a vyrazili sme. 

,,Deje sa niečo?" Spýtal sa po chvíli. ,,Nie. Ja len, že takto to končí stále." 
,,Prosím?!" prudko sa ku mne otočil. ,,Nič. Už som ticho."
,,To som ťa mal tam na ulici pretiahnuť alebo čo ti zas sedí na nose?!" ,,Nie, ja len hovorím, že takto to končí vždy. Jack, spýtam sa ťa na rovinu. Prečo sa so mnou nechceš vyspať?"
Pozrel sa najprv na mňa, no potom sa pozrel von oknom. 
,,Amie zas to riešiš?"
 ,,Áno zas a budem pokiaľ mi nedáš rozumnú a normálnu odpoveď." Pokrútil hlavou a oprel sa o sedadlo. ,,Pozri, sme spolu len mesiac a to mi príde ako veľmi krátka doba na to aby sme spolu začali spávať a,"
,,To mi hovoríš vždy. Nepáčim sa ti? Nechceš so mnou spať alebo prečo?!"
,,Lebo! Do riti Amie, proste mi daj čas!" Zvrieskol.
,,Fajn, len aby ťa niekto nepredbehol." Zamrmlala som si no zrejme to počul. ,,Veď to už sa stalo nie?" Zabočila som na školské parkovisko a zaparkovala som. ,,Áno stalo." Pozrela som naňho chladne a vystúpila som z auta. Zabuchla som dvere a vybrala som sa do školy. ,,Amie! Amie, no ták stoj!" Zastavila som sa a on ma dobehol. Prišiel ku mne a hneď ma pobozkal. Keď sa odtiahol, chytil ma za ruku a spolu sme kráčali dnu. Akonáhle som sa otočila, bolo mi jasné, prečo to urobil.

Adrian bol za nami a videl nás. Oni dvaja si zrejme nikdy nedajú pokoj.
Vošli sme do školy a všetky pohľady boli na nás. Lenže tento krát to neboli tie pohľady ktoré si vychutnávaš, lebo je  z nich cítiť závisť. Tieto pohľady boli znechutené, pohŕdavé a mala som chuť sa pred nimi schovať. Zrejme už každý vie, čo sa stalo na výlete. 
,,Hej, Bail! Vieš, že Berck ti zas pretiahol frajerku?" Ozval sa nejaký blondiak s hnusným úškrnom. 
Jack sa naň nenávistne pozrel a blondiakovi zmizol úsmev z tváre. Jack je najvyššie postavený futbalista, takže sa s Adrianom bije o miesto najpopulárnejšieho chalana na škole.
,,Ehm, ja len hovorím čo som počul..." Zajakával sa, keď sa k nemu Jack priblížil. ,,Ou vážne? A čo keby si držal hubu zavretú. Alebo ti ju mám zavrieť ja?!" Zrúkol naňho. Držal ho za golier a mykol ním. ,,Nie, už som ticho, sorry kámo."  Pustil ho a chytil ma za ruku. ,,No len aby." Odišli sme ku mojej skrinke. 

,,Jack prepáč." Pozrela som naňho, keď zavrel moju skrinku. 
,,Za čo?" Na tvári mal ten jeho neutrálny výraz. ,,Za to čo ti tu teraz budú hovoriť. Mrzí ma to. Nechcela som aby sa toto stalo ja.." Podišiel bližšie ku mne a privinul si ma na hruď.
,,To nič zlato. Ja to prežijem, už som to raz zvládol, tak to zvládnem, aj druhý krát." Pevne som ho objímala. ,,Ako to myslíš? Kedy sa to stalo." Odtiahol sa. ,,To je nadlho.."
 ,,Ešte mám desať minút do začiatku hodiny."
Usmiala som sa a Jack len pokrútil hlavou.

 ,,Hah, fajn. No bolo to asi rok dozadu. Chodil som s jednou babou a Adrian mi ju chcel prebrať. Snažil sa takmer mesiac, no ona sa nedala. Až na školský výlet... Asi v polke výletu mi prestala odpisovať, nezdvíhala telefón a keď sa vrátili, ignorovala ma. Všetko som sa dozvedel, samozrejme, veď v škole sa nič neutají. Hlavne keď ju Berck ponížil pred všetkými ako to má vo zvyku.
Tá baba, nebola silná ako ty. Jednak  preto, že sa mi nedokázala priznať a za to, že si stále naivne myslela, že ju Adrian chce. Začala za ním doliezať a vtedy na ňu pred všetkými vybehol, že ju len využil, že je sprostá krava a podobné hnusné veci. Tá baba sa zrútila. Bol som u nej doma, keď sa chcela zabiť."

,,Bože, to je strašné..." 
,,Je, začala sa so mnou rozprávať a dali sme sa späť dokopy. Keď... keď sme sa milovali, uprostred toho sa rozplakala a nedokázala pokračovať. Bola úplne na dne. Šla na liečenie a odvtedy som ju nevidel." 

Dokončil svoj monológ a smutne hľadel do zeme. ,,Tak preto nechceš..."
,,Áno, stále ju mám pred očami, ako plače..." 
Zdvihla som ruku a pohladila som ho po pleci. ,,Prepáč, že som na teba tlačila, ja som to nevedela,.."
,,V poriadku, nie je to tvoja chyba. Amie,"
Jack sa na mňa uprene pozrel a vzal mi tvár do dlaní. Na jeho tvári sa objavil ten jeho rozkošný úsmev, ktorý tak zbožňujem.

,,Ľúbim ťa láska dobre? A to čo sa teraz bude diať, si nedávaj za vinu dobre? Môže za to ten idiot. Zničil ti povesť, ale je na tebe aby si si ju vydobyla späť. Keby sa čokoľvek dialo, som tu pre teba zlatko fajn?" Prikývla som.
,,Ak by mal niekto hlúpe reči, len ho ignoruj a povedz mi kto to bol, ja ho zmlátim a bude pokoj." Zasmiala som sa a pozrela som sa mu do očí. 
,,V poriadku?"
Znovu som prikývla, natiahla som sa a spojila som naše pery. Jack si ma k sebe pritiahol najviac ako vedel a bozky mi oplácal. 

,,Fúha, skúšaš ktorý je lepší?" Ozval sa za nami posmešný hlas a bola som si na sto percent istá koho bol. Otočila som sa a uvidela som Sophiu. Presne ako som si myslela.
 ,,Áno, skúšam a už mám víťaza. "
Usmiala som sa, chytila som Jacka za ruku a odišli sme k mojej triede. 

Vošla som do triedy tak ako vždy, ako keby sa nič nestalo. Sadla som si na miesto a pripravila som si veci na hodinu, keď do triedy vošiel Adrian. Vyložila som si nohu na jeho stoličku, tak ako vždy a začala som si písať poznámky, ktoré som doma zabudla. Ad podišiel ku mne a zastal pred lavicou. 
,,Daj dole tú hnusnú nohu." Povedal nahlas a celá trieda na nás hľadela. ,,Zrazu ti vadí? To odkedy?" Zasmiala som sa. ,,Od dnes, daj ju het." ,,Ale keď si ju večer bozkával tak ti nevadila, hm zaujímavé." Pokrútila som hlavou ale zložila som ju dole. Ad najprv stál, no potom si urazene sadol. 
,,Pozri ja viem, že ti je za mnou smutno ale to, že som ťa pretiahol, neznamená, že keď ma chceš, budem s tebou chodiť." 
,,Fuuha!" Ozvalo sa triedou. ,, Adrian aký máš problém? Kedy som ja povedala, že ťa chcem? A čo to toľko rozoberáš? Tak sme sa spolu vyspali a bodka, zdá sa mi, že to ty si tu ten ktorému to nestačilo inak by si toľko nerýpal. A tak ti to vysvetlím ja. Vyspali sme sa spolu a tam to končí dobre? Nechcem ťa Ad a ja viem, že je to ťažké pre tvoje vysoké ego, aj keď nemá prečo lebo večer to nebolo bohviečo, ale pochop to už konečne." Usmiala som sa a triedou a ozval posmešný hukot typu. Fuuha, tak tá ti dala, ajajajáj Ada niekto odmietol, tak to zabolelo až mňa a podobne.
Našťastie, do triedy vošiel učiteľ a tak všetci stíchli. Adrian len zaskočene sedel na stoličke a celú hodinu so mnou neprehovoril. 

,,Dobre, na dnes sme teda skončili. Môžete si zbaliť veci." Oznámil nám učiteľ a tak sa všetci zbalili. Vzala som si veci a vybrala som sa von z triedy, keď okolo mňa prešiel Ad so slovami ,,My dvaja sme ešte neskončili." a odišiel. Len som pokrútila som hlavou a šla som na ďalšiu hodinu.