Sťahovanie nebol zlý nápad

Časť 55._Spomienka_

...

Usmiala som sa.
,,Jack?! Hej! Čo tu chceš?! Problém?!" Pribehol Adrian a zhučal po ňom.
,,Hej, hej Ad! Kľud, nič sa nedeje." Ukľudnila som ho. ,,Je tu s priateľkou, prišiel ma len pozdraviť a ospravedlniť sa."
Dívala som sa mu do očí a on do tých mojich. Jeho výbušnosť sa nezmenila. Je strašne žiarlivý a agresívny pri iných chlapcoch. No stačí, že sa mu zadívam do očí, pohladím ho po tvári a on sa ukľudní.

Prikývol, chytil ma okolo pásu a pobozkal ma.
,,Tak, čo? Ako?" Pozrel na Jacka.
,,Pohodka kámo." Jack si zastrčil ruky do vreciek a usmial sa.
Uvidela som Sophiu ako kráča k nám. Podišla k Jackovi a objala ho zozadu. On sa k nej otočil a nežne ju pobozkal. Odtiahli sa od seba a Jack ju chytil okolo pásu, tak ako mňa Ad.
,,Ahoj Amie." Usmiala sa na nás.
,,Ahoj. Ako dlho ste spolu."
,,Mmm, už asi rok.."
Začervenala sa Sophia a Jack len s úsmevom prikívol.
,,Áno, už je rok čo sme spolu." 

Ad ma pobozkal na krku a šepol, ,,Poďme si zatancovať. Nemám na nich náladu." Zasmiala som sa a pozrela som na nich. ,,Som rada, že som vás videla, prajem vám to ste spolu zlatí." ,,Ďakujeme, aj vám to sekne. Veď ste párom školy." Zasmiala sa. ,,Už to tak je no. Fajn, tak my ideme. Niekedy by sme sa mohli stretnúť a ísť na dvojité rande napríklad."
,,To by bolo fajn." Usmiala sa Sophia.
,,Super tak ti napíšem, majte sa.
,,Ahojte a držíme palce pri voľbe kráľa a kráľovnej plesu." Zakričala ešte za nami Sophia a ja som sa len usmiala.
,,Myslím, že nám palce držať nemusia, dáme to aj bez nich." Zasmiala som sa, no Adrian len ticho prikývol.
,,Všetko v poriadku?"
,,Hej." Povedal chladne.
,,Chceš sa porozprávať?"
,,Nie, kašli na to." Chytila som mu tvár do dlaní a zadívala som sa mu do očí. Niekedy má stavy keď ho niečo trápi a vtedy sa mi uzatvára. Za tie roky som sa už naučila, že vtedy musíme ísť do súkromia, porozprávať sa a musím ho upokojiť, aby vedel, že som tu preňho, že mu pomôžem a že ho milujem.
  Nesmiem dovoliť aby sa mi uzavrel... Raz sa to stalo. Bol to začiatok nášho vzťahu...

...

,,Láska, prosím ťa kedy už prídeš?" Zaúpela som do telefónu. Volala som s Adrianom, mal ku mne prísť, no meškal už dobrú hodinu.
,,Mojko už som na ceste. Neboj, tak za desať minút som tam." Usmiala som sa a sadla som si na posteľ. ,,No dobre, ale pohni lebo i vychladnú pukancne."
Adrian sa rozrehotal. ,,A ja že si mi napiekla nejaký koláčik." Smial sa.
,,Mmm bude aj to keď prídeš." 
,,Zlatko, poď sa napapkať, vychladne ti večera."
Zavolal na mňa David a ja som vstala z postele. S Davidom si rozumieme. Dokonca som ho pred týždňom začala volať otec. On ma zas berie ako svoju dcéru, za čo som mu nesmierne vďačná.
,,Kto to bol?" Ozval sa nahnevane Ad.
,,Kľud, len David." No niekedy ho oslovím aj menom, nie často, no teraz mi to tak vypadlo a to v tež nie moc vhodnej chvíli.
,,Aký David?! Čo to má znamenať Amie?!"
,,Ad kľud, to bol len môj otec. Prestaň vyvádzať a pohni si. Idem sa najesť, keď prídeš, rovno vojdi dnu."
,,To si píš, že rovno vojdem a keď ťa uvidím s nejakým Davidom, tak si ma neželaj."
Len som prekrútila očami a zrušila som hovor. 
Zbehla som po schodoch dole a pustila som sa do jedla.
O pár minút sa rozleteli dvere a dnu vtrhol nasratý Adrian.
,,Kde je?!" Zrúkol po mne.
David medzitým už stihol odísť k sebe domov a tak som tam bola sama. Aj preto som ho volala k sebe, pretože mám voľný dom, David mi len pripravil večeru, pokecali sme a odišiel.
,,Adrian ukľudni sa, nikto tu nie je. Poď si dať, je to úžasné." Usmiala som sa, postavila som a a prešla som k nemu.
,,Si robíš srandu zo mňa?!"
,,Nie nerobím. Hovorím, že tu bol Otec, urobil mi večeru a odišiel aby sme mali dom len pre seba."
 Zaškerila som sa a dala som si ruky okolo jeho krku.
,,Amie, prestaň. Kto tu bol?  A pýtam sa posledný krát."
Dala som ruky dole, podišla som ku stolu a oprela som sa oň. Založila som si ruky a hľadela som naňho.
,,To myslíš vážne teraz? Alebo si len robíš srandu. Bol tu otec, urobil mi večeru a odišiel. A vieš čo, dobre, budem hrať tvoju hru."
Udivene na mňa pozrel a ja som som sa zamračila.
,,Kde si bol? Prečo si hodinu meškal? S kým si bol?"
Ad len prekrútil očami. ,,Bol som doma, zaspal som."
,,Hej? Zaspal? A s kým si spal?"
Nemala som na to už nervy. Tešila som sa na spoločný filmový večer s mojim frajerom a on sa naserie kvôli úplnej hovadine.

,,Stačí Ad! Pozri zavolala som ťa lebo mám voľný dom, si môj frajer a chcem s tebou stráviť tento krásny filmový večer, tak to prosím ťa nekaz."
,,Fajn." Odvrkol, šiel sa vyzuť, a vybehol po schodoch do mojej izby. 
Ja som dojedla a šla som za ním. 
Bol na mobile a takmer polovicu filmu s niekým telefonoval.
,,Adrian! Odlož ten telefón alebo choď domov! Prišiel si sem pozerať film s frajerkou alebo si s niekým vypisovať?! A kto ti vlastne stále píše?"
,,Daj mi pokoj! Riešim niečo dôležité, svet sa netočí len okolo teba!" Zrúkol na mňa a ja som zostala zaskočená.
,,Prosím?!"
,,Počula si!" Vstal a odišiel. Ostala som ležať na posteli a nechápala som čo sa stalo.
Zbehla som za ním dole. Bol opretý o stenu, mal zavreté oči a ruky vo vlasoch. Vyzeral veľmi utrápene.
Podišla som k nemu a bez slova som ho objala. Spustil ruky a objatie mi pevne vrátil.
,,Čo sa stalo láska.." Šepla som.
On ma len pobozkal do vlasov a pevne ma držal.
,,Otec je v nemocnici." Vzdychol.
,,Ad... čo sa stalo?"
,,Nabúralo doňho auto, šlo na červenú. Je v poriadku no bude v nemocnici minimálne týždeň.
,,Preto som meškal.."
,,Ach, prečo si mi to nepovedal..."
,,Myslel som si, že si tu niekoho mala. Bol som nahnevaný a cítil som sa dotknuto. Ľúbim ťa a nechcem o teba prísť..." Vzdychol a dal mi ďalšiu pusu do vlasov. 
,,Zlato veď vieš, že by som to nikdy neurobila. Ľúbim ťa a som tu pre teba, no nesmieš sa mi uzatvárať. Ja nie som ostatný ľudia, pred ktorými neukazuješ svoje city. 
Som tvoja frajerka a mne môžeš povedať všetko. Nevysmejem ťa, neponížim ťa a nenechám ťa v tom. Pomôžem ti, porozprávame sa o tom, vypočujem ťa. Som tu pre teba dobre?"
Odtiahla som sa od neho, vzala som mu tvár do dlaní a zadívala som a mu do tých jeho nádherných očí.
,,Budem tu vždy, keď niečo budeš potrebovať dobre? Nesmieš sa predo mnou uzatvárať."
Usmiala som sa, on si ma pritiahol k sebe a pobozkal ma.

....

.