Sťahovanie nebol zlý nápad

Časť 23._Raz ho nájdeš_

19:18

Práve som zhasínala veľké svetlo, keď dnu vošiel Jacob. ,,Ahoj. Páni, pekné." Zasmial sa a podišiel ku posteli. ,,Prezlečiem sa už do pyžama alebo...?" ,,Hej, môžeš, veci si kľudne hoď do šatníka, kúpeľňa je hneď oproti mojej izbe. Idem objednať pizzu, akú chceš?" ,,Hawaii." Odpovedal bez váhania. ,,To vážne? Ananás na pizzu nepatrí!" ,,Ale hej a ak si myslíš opak, neviem prečo sa bavíme." Zasmiala som sa a sadla som si na ľavú stranu postele. Jack si sadol na pravú stranu, bližšie ku dverám. Stiahol si tričko a ja som sa zahľadela na jeho krásny chrbát. Vstal a natiahol sa do vaku pre nohavice. Teraz stál tvárou ku mne. Sledovala som každý jeho pohyb, sval a celé jeho telo Má tak krásne telo.. ,,Všetko o.k?" Zasmial sa Jacob. ,,Ehm, hej. Prečo?" ,,Neviem, len tak. Pozeráš sa na mňa." ,,Prepáč, otočím sa ak chceš." Usmiala som sa. ,,Nie, nevadí mi to." Usmial sa a stiahol si nohavice. 

Obliekol si tepláky, ale tričko si nedal. Sledovala som jeho krásne vyšportovanú hruď... Pozrel sa na mňa. Všimol si, že naňho opäť zízam a uškrnul sa. ,,Hah," ,,Čo?" Začervenala som sa. ,,Nič hah, ja len, že či ti nebude vadiť keď si nedám tričko. Ale ako vidím, asi nie." Zasmial sa a ja s ním. ,,Nie to teda nebude." Uškrnula som sa a prešla dom do šatníka. 

Hľadala som nejaké voľné tričko ale žiadne som nevedela nájsť. Vrátila som sa ku posteli a pozerala som sa pod vankúš či tam nejaké nenájdem. Niekedy si odkladám pyžamo tam, ale teraz tu nebolo. ,,Agh, teraz, keď ho chcem tu nie je!" Zúrila som. ,,Čo hľadáš?" ,,Nejaké voľné, veľké tričko na spanie, ale žiadne neviem nájsť, asi sú v pračke. Budem si musieť dať nočnú košeľu." Vzdychla som a vybrala som sa ku šatníku keď ma Jack zastavil. ,,Ak by si chcela, dám ti moje. Vzal som si pyžamo, ale nespím v ňom." ,,Tak načo si si ho bral?" ,,Neviem, prišlo mi blbé spať tu len v teplákoch, ale keď ti to nevadí, tak som si ho nedal chápeš." ,,Hej, dobre vezmem si ho dík." Zobrala som si ho od neho a prešla som na moju stranu postele. 

Dala som si dole tričko aj tepláky. Ostala som len v spodnom prádle. Otočila som sa ku posteli a vzala som si tričko. Všimla som si, že som nebola jedná ktorá sa rada pozerala. Jack ma očami skúmal od hlavy a po kolená. xd päty nevidel. 

Usmiala som sa. ,,Všetko o.k? " Zopakovala som po ňom a Povedala som to čo on a zasmiala som sa. Bude priveľa, keď si dám pred ním dole podprsenku? Zamyslela som sa.. Nakoniec som sa otočila, dala si ju dole a obliekla som si jeho tričko. ,,Čo budeme robiť?" Sadol si a oprel sa o zadnú časť postele. ,,Budeme hrať nikdy som a kto by skôr. Potom môžeme film a kecať vieš, žeby sme neboli len na notebooku." ,,Super. Tak sadaj a pýtaj sa." Zasmiala som sa a sadla som si na posteľ, vedľa Jacka. ,,Tak, prvé je.. Nikdy som s nikým nechodil/la. Ak si to urobil, napiješ sa." Jacob si odpil z pohára a ja tiež. ,,Koľko?" Spýtal sa. ,,Traja. Ty?" ,,Dve." Prikývla som ,,Ďalej, nikdy som sa s nikým nebozkával." Obaja sme sa napili a ja som sa musela pousmiať. Najprv som si spomenula na Adama na párty, ale hneď zašiel do úzadia, keď sa objavila spomienka na Adriana... Tie jeho jemné pery, nežné a tak chclivé bozky, plné túžby... ,,Amie? Počula si ma?" ,,Ehm, hej, nie. Čo si hovoril?" ,,Že choď na ďalšiu otázku." ,,Aha, hej, už idem. No nikdy som nemal opicu." Jack sa zasmial. ,,Kiežby."  

21:32

Ležala som na Jackovej hrudi a pozerala som sa na obrazovku notebooku. Hry nás prestali baviť, tak sme si zapli film a objednali pizzu. Momentálne bola pizza vedľa nás, Jack ešte zjedol predposledný kúsok ale ja som už nevládala. Celkovo som bola unavená, dnešný deň bol celkom náročný... ,,Spíš?" Spýtal sa Jack a pohladil ma po chrbte. ,,Nie." Zamrmlala som. ,,Si v pohode?" Zdvihla som pohľad naňho. ,,Áno, len som unavená." Usmiala som sa. ,,Môžme vypnúť film a ísť spať ak chceš." ,,Nie, takto je mi super." ,,Som dobrý vankúš však?" Zasmial sa a ja som zavrela viečka..

22:45

Otvorila som oči a zdvihla som hlavu. Boli sme v rovnakej polohe akej som zaspala, len Jack spal. Notebook bol v spiacom režime, tak som ho len zavrela a preniesla na stôl. Jacob sa pomrvil a posadil sa. ,,Prepáč, zaspal som." Usmiala som sa a ľahla som si k nemu. ,,To je o.k. Ideme už spať alebo sa chceš ešte rozprávať?" ,,No, keď máš nejakú tému." ,,Vlastne mám..." Posadila som sa a pozrela som naňho. On si podoprel hlavu, otočil sa ku mne a venoval mi pozornosť. ,,Žil si tu odmalička, alebo si tiež len prisťahoval?" Jack spozornel. ,,Áno, prisťahoval som sa. Prečo?" ,,A Kde si žil pred tým.?" ,,V Nemecku." Usmial sa ale môj úsmev pohasol.

 ,,Aha, nežil si aj na Slovensku?" ,,Nie, veď som ani nevedel kde to je." Zasmial sa. Cítila som ako mi stiekla po líci slza. Rýchlo som ju utrela a usmiala som sa. ,,Hej, pravda. Ideme už spať? Som unavená." Zahovorila som a ľahla som si. ,,Čo sa deje Amie?" ,,Nič. Som len unavená." Otočila som sa k nemu chrbtom a zvrela som oči, aby mi nepadla ďlšia slza. ,,Prečo plačeš?" Spýtal sa a pohladil ma po chrbte. ,,Neplačem." Nefungovalo to. Slzy a prebíjali zavretými očami a ja som ich nevedela ovládnuť.

 Otočila som sa, vstala som a hodila som sa Jackovi okolo krku. Potrebovala som niekoho objať. Jack si ma hneď privinul k sebe a hladil ma. ,,Pšš, neviem čo sa deje ale neplač." ,,Ja ho asi nikdy nenájdem." plakala som. ,,Koho?" ,,Ja len.. vieš ako som ti hovorila o strate pamäte a tak." ,,Hej." ,,Tak zabudla som aj na môjho najlepšieho kamaráta. Volal sa Jakub. Aj vek sa zhodoval s tvojim, teda, ty si trochu starší, ale tak presný vek sme si nepamätali. Myslela som si, že si to ty." Ešte viac som sa rozplakala. ,,A on je teraz kde?" ,,Tu, v Amerike, vraj sa sem nasťahovali, sem do Severnej Karolíny." Utrela som si slzy. ,,Ani neviem prečo ma to tak zobralo... Prepáč, proste mi to prišlo ľúto." ,,To nič. Už si v poriadku?" Prikývla som a vstala som z postele. Prešla som k stolíku, vybrala som servítku a utrela som si oči. ,,Neboj sa, raz ho nájdeš." Usmial sa Jack a ja som mu bola vďačná za to, že je tu so mnou...