Sťahovanie nebol zlý nápad

Časť 39._Večer/3. deň

20:13

S plnými rukami tašiek sme sa dotrepali do hotela. Po výlete na Eiffelovu vežu sme mali rozchod do piatej. Samozrejme sme to s dievčatami využili na nákupy. 

Nakúpili sme si magnetky, oblečenie, topánky a kopu iných babských vecí. Boli sme asi v piatich obchodoch so sladkosťami, najmenej v desiatich butikoch a v dvoch kaviarňach. 

Veci sme si odložili a šli sme zaklopať chalanom, že ich čakáme na izbe.
Celkom u nás boli tri izby, natrepané v našej obývačke. Hrali sme aktivity, ale trochu inak. Pokiaľ neviete čo je to za hru, ide o to, e na kartičke máte nejaké veci, činnosti hocičo a ste v tímoch. No a hádate čo člen z tímu ukazuje a ak uhádnete máte bod.
To sme nechali, ale keď si neuhádol, musel si sa napiť.

Polovica z nás už bola opitá a o to väčšia sranda to bola, lebo sme vedeli stále menej a menej úloh. Nakoniec sme uznali za vhodné hru ukončiť, pretože sme už boli opitý a vedeli sme, že k nám príde učiteľka, poslať nás do izieb. Vždy chodí presne o 21:50, čiže máme desať minút na to, aby sme odpratali alkohol, vyvetrali, zapli si film a tvárili sa triezvo. ,,Adrian zober tie fľaše k tebe! Logan, otvor oká, Grace uprac hru, Jess, zapni film! Chris, zobuď Kim alebo mi ju pomôž odniesť na jej izbu! Všetci rýchlo máme desať minút!" Skričala som a pobrala som sa ku Kim. Spala ako zabitá, takže sme ju s Chrisom preniesli do jej izby.
Keď som sa vrátila, bolo tam čisto, ale stále tam páchlo. ,,Otvorte úplne všetky oká. Logan ty si ich dal len na vetračku?!" Vzdychla som a prešla som k balkónu. Otvorila som ho dokorán a pozastavila som sa. Z balkóna bol nádherný výhľad na Eiffelovú vežu.
Bolo to krásne. Na terase bol sklenený stôl a čierne stoličky.

,,Amie?" Ozval sa hrubý hlas. Prišiel ku mne a podobne ako ja, sa oprel o zábradlie.
,,Krásne.." Pozriem na Adriana. Hľadí do diaľky, naskytne sa mi príležitosť prehliadnuť si ho. Zas má na sebe čiernu. Čierne šortky, čierne tričko, čierne vlasy...
Obratí hlavu a tak sa naše pohľady stretnú. Hľadím do jeho tmavých, zelených očí a on hľadí do tých mojich.
,,Amie? Si tu?" Ozve sa zvnútra Grace. Odtrhnem od neho pohľad a vojdem dnu. ,,Amie?" Varovne na mňa pozrie. ,,Len sme tam stáli, kľud." Vzdychne si, ale prikývne. Sedíme na gauči a pozeráme film, teda presnejšie, čakáme kedy príde učiteľka na kontrolu.

Sedíme rovnako ako včera, ostatní odišli. No teraz je Adrian na opačnej strane gauča. A viac ako telku sleduje mňa. A viem to pretože robím to isté. Od okamihu na balkóne, mi pohľad vždy uteká k nemu. A on je na tom rovnako.
,,Tri, dva.." Ozve sa Logan a otvoria sa dvere. Dnu vojde naša nízka, mladá, hnedovlasá triedna učiteľka. ,,Tak ľudia, šup, šup na izby." Zatlieska a chlapci sa postavia. ,,Dobrú noc baby." Ozve sa a odíde. Chalani prešli ku dverám a vyšli von.
,,Amie, len aby si vedela, tie pohľady som videla." Upozornila ma Grce a vypla telku.
,,No a? To sa na seba už ani pozrieť nemôžme? Nechcem byť zlá a možno to vyznie hnusne, ale viem čo robím dobre? Nemusíš ma upozorňovať." Poviem to milo a dúfam, že to neznelo hnusne. Grace si len vzdychne. ,,No dobre. Ja ti chcem len dobre."  Usmeje sa.

Streda- 19:39

Ležíme s babami na gauči a sledujeme telku, keď mi príde správa.

Adrian -Obleč sa ideme von, za desať min. pred tvojou izbou.- S nadvihnutým obočím som hľadela na správu. ,,Kto píše?" Grace sa nezaujato spýtala, s pohľadom upretým na obrazovku.
,,Ale nikto. Idem sa prejsť." Vstala som a vošla som do našej spálne.
Amie- Kto ide?-
Adrian- Len my dvaja 😉-
 Usmiala som sa a prešla som ku skrini. Vybrala som si béžovú, áčkovú sukňu do polky stehien a béžový, kvetovaný, top na ramienka. K tomu baleríny a kabelku. Vlasy som si natočila a nechala rozpustené.
O dvadsať minút som vyšla na chodbu kde stál opretý o stenu Adrian. Keď ma uvidel, odtiahol sa od steny a upravil si čiernu koženku. Môj outfit sa k tomu jeho nehodil. Mal čierne roztrhané rifle, biele tričko, čiernu koženku a tenisky. ,,Vyzeráš skvelo." Pochválil ma. ,,Nie, idem sa prezliecť." Chcela som vojsť do dverí no zastavil ma. Chytil ma za ruku a pritiahol k sebe. ,,Vyzeráš super." ,,Ale nehodí sa to k tomu tvojmu." ,,No a?" Pokrútila som hlavou. ,,A nie je to môj štýl, cítim a nepohodlne." Ad si vzdychol a zvalil sa na kreslo. ,,Fajn, máš desať minúť."
Usmiala som sa a vbehla som do izby.
Dala som si dole sukňu aj top a obliekla som si čierne, úzke, potrhané rifle, biely voľný krop-top, s krátkym rukávom a vlasy som si dala do strapatého drdolu. Béžovú kabelku som vymenila za čiernu a obula som si čierne tenisky. Otvorila som dvere a vyšla som von. ,,Noo, nechcem nič hovoriť, ale je to lepšie." Zasmiala som sa, Adrian vstal a vyrazili sme.

,,Kam vlastne ideme?" Vystúpili sme z výťahu a vyšli sme von do ulíc Paríža.
,,Mám tu známeho a on mi ukázal jedno miesto. Myslím, že sa ti bude páčiť."
Kráčali sme k vysokej budove, niečo ako panelák, len dvakrát väčší ako na Slovensku.
No nešli sme dnu. Práve naopak, šli sme zaň. Adrian zastavil pred rebríkom, ktorý viedol na strechu.
,,Ideš prvá?" Pozrela som sa na rebrík ktorý bol od zeme minimálne meter. ,,Asi hej. Inak nevyjdem hore." Zasmiala som sa a tak mi Adrian pomohol výjsť hore. Bola som tak na štvrtom schodíku, keď sa aj Adrian vyhupol hore a to len pomocou jedného zhybu.
Usmiala som sa a stúpala som opatrne hore.
,,Momentálne ľutujem, že som ťa pustil prezliecť sa." Zasmiala som a pokračovala som k poslednému stupienku.
,,Ja som naopak rada, že som to urobila."
Adrian, len s úškrnom pokrútil hlavou a šiel za mnou.
Vyšla som na strechu a naskytol na mi neuveriteľne krásny pohľad. Pri kraji strechy, z ktorej bolo vidno vežu Eiffelovky, bola rozložená sivá deka a na nej dva vínové poháre, naplnené ružovým vínom. Vedľa nich krabička plná makroniek, ďalšia plná jahôd a vedľa nej Francúzka bageta. Na to všetko dopadali lúče zapadajúceho slnka, ktoré hralo ružovo- fialovými farbami. 
Bolo to nádherné.
Otočila som sa k Adrianovi a ten držal v ruke kyticu ružových kvetov  pivónii. 
,,Waau Adrian to je nádherné." Podišiel ku mne a podal mi kyticu. 
,,Hmm povedzme, že som sa snažil." Usmial sa a ukázal na deku.
,,Ideš?"
,,Počkaj." Vytiahla som telefón a odfotila som si túto nádheru. 
Adrian a zasmial a sadol si na deku.

20:49

Bolo to nádherné, sedeli sme na streche, popíjali sme vína a rozprávali sa.

,,Chodili sme spolu mesiac. Veľa pre mňa znamenal. Potom som zistila, že ma podvádzal. Chcela som sa s ním rozísť ale nie len tak. Spriatelila som sa s dievčaťom s ktorým ma podvádzal a povedala som jej to. A tak sme si raz dohodli stretnutie a keď nás uvidel obe, došlo mu čo sa stalo a tak zbabelo ušiel. Jeho veci sme darovali charite. Odvtedy sme ho nevideli a to dievča je teraz moja najlepšia kamoška. Teda bola, teraz je ňou Grace." Zasmiala som sa. Adrian prikývol. ,,Blbé." Bola už tma, ale on myslel na všetko. Mali sme tu menší lampášik a aspoň desať sviečok. ,,A ty? Mal si niekoho takého?" Adian zosmutnel.

,,Mal. Ale nerád o tom hovorím. Bol som síce ešte dieťa, ale to dievča pre mňa znamenalo všetko. Fakt o tom nechcem hovoriť."
,,V poriadku, chápem to."
Prikývol a aj v tom šere som videla jeho nežný úsmev.