Sťahovanie nebol zlý nápad

Časť 20. _Doučovanie_

14:45

O pätnásť minút by mal prísť Adrian, ale nespolieham sa na to. Pochybujem, že tu bude presne.  Izbu som si popratala, stôl mám pripravený a aj poznámky preňho sú už hotové. Zvyšný čas som sa učila, no teraz, pätnásť minút pred jeho príchodom, som ani neviem prečo v strese. Dokonca som bola v sprche. Vlasy som si už stihla vyfénovať a momentálne si korektorom zakrývam nedokonalosť. Hah, to znelo až veľmi profesionálne. Naniesla som si riasenku, lesk na pery a už len korektor pod oči. Vlasy som si najprv dala do copu, potom do drdola ale teraz ich mám rozpustené. Rozmýšľala som, čo si oblečiem, ale došlo mi, že sme len doma, tak som si dala  čierne tepláky a biele, voľné tričko. Neviem na čo ale dal som si aj retiazku so srdiečkom od mamky a okrúhle náušnice. Nakoniec som si predsa dala vlasy do vysokého drdola.

15:01

 Práve som si  zaväzovala tričko, keď sa ozval zvonček. Pustila som tričko a nechala si ho len voľne visieť ani som si ho nezakasala. Zbehla som dole a otvorila som dvere. ,,Čau." Vonku stál Adrian, v bielom tričku a čiernych teplákoch. Musela som sa zasmiať. ,,Vidím, že máš vkus." Podpichol ma a vošiel dnu. Zavrela som dvere a počkala kým sa vyzuje. Zahľadela som sa naňho. Keď sa zohýnal k topánkam, do očí mu padli vlhké vlasy. Vonku zrejme prší alebo bol v sprche. Zdvihol pohľad a uškrnul sa. Dal si dole mikinu a mne sa naskytol pohľad na celý jeho svalnatý trup. Jeho svaly mu cez vlhké biele tričko presvitali a vyzeralo to nesmierne sexi. Ani neviem kedy som si zahryzla do pery.  Na to Adrian zväčšil svoj úškrn a ja som len prekrútila očami. ,,Ehm, poďme teda." Otočila som sa a kráčala som hore schodmi do mojej izby. 

Vošli sme dnu a Adrian zavrel dvere. ,,Nevedela som či sa chceš učiť na posteli, alebo za stolom tak  si vyber." No on len stál opretý o zárubňu dverí a premeriaval si ma pohľadom. ,,Čo?" Mykol plecom. ,,Nič, ja len hah, len som nevedel, že sa budeme učiť na ostro." Znovu sa mu pohrával na tvári ten jeho úškrn.  ,,Ako na.." Pozrela som sa na svoje tričko a vtedy mi to došlo. Zabudla som si dať podprsenku a cez biele tričko mi toho bolo vidno celkom dosť. Zakryla som si prsia a prešla som k šatníku. 

Otvorila som dvere a vošla som dnu. Dvere som zavrela a dala som si dole tričko. Obliekla som si bielu podprsenku no stopla som sa. Dala som ju dole a namiesto tej som si dala čiernu, čipkovanú. Obliekla som si to tričko a vyšla som von. ,,Lepšie?" Usmiala som  sa, keď som videla ako  sa zasekol. ,,No, ani nie." Zasmiala sa a hodil sa na posteľ. Podišla som k stolu a zobrala som pracovné listy a papiere. Podala som mu ich a sadla som si za stôl. ,,No, takže v piatok je písomka. Myslím, že to bude z toho učiva ako bola táto. Dobre, máme tu  občianskú vojnu severu a juhu. Bože to sme sa učili v siedmom ročníku a vy sa to učíte až teraz?" Zasmiala som sa. ,,Dobre takže, čo bola príčina vojny?" Adrian sa na mňa pozrel akoby som povedala, že 5+5 je 2. ,,Čo?" ,,Myslel som, že to nemyslíš vážne." ,,O čom to hovoríš?!" ,,No nemyslel som, že sa budeme učiť." ,,Hah, čo prosím?! Prečo inak by som ťa sem volala a dohadovali by sme si doučovanie !" ,,Ja neviem, myslel som, že si chcela," ,,Sex však! Jasné, Adrian ak chceš len to tak nech sa páči tam sú dvere ja s tebou nebudem strácať čas." ,,Okay." Adrian vstal ale hneď som sa postavila. ,,Si robííš prdel teraz však?!" ,,Nie." Pohol sa k dverám ale zastavila som ho. Položila som mu ruku na hruď v snahe ho zastaviť. 

Hľadeli sme si do očí akoby to bol nejaký súboj kto vydrží dlhšie. Nevydržala som to  a musela som sa ozvať. ,,Nikam nejdeš, tu si sadneš a budeš sa to učiť! Prepadávaš môj zlatý tak si láskavo sadni a odpovedal mi na otázky! Robila som ich dve hodiny tak sa neopováž na to niečo povedať." Zvýšila som hlas a ruku som stále držala na jeho pevnej hrudi. Adrian na mňa vyjavene hľadel.  ,,Nepočul si? Sadaj!" Skríkla som a on si sadol. Prekvapilo ma to. Myslela som, že mi len odvrkne a odíde, ale on si zaskočene sadol. 

Spamätala som sa a sadla som si. ,,Takže? Prečo sa začala občianská vojna severu a juhu?" ,,Neviem." Prehodil otrávene. ,,Más to v poznámkach!"  Ukázala som na papiere, ktoré držal v rukách. ,,Tak načo sa pýtaš?!" ,,Aby si sa do toho pozrel a našiel mi odpoveď." Hľadel na mňa akoby som spadla z hrušky. Vzdychla som si, toto bude ešte ťažké..  ,,Dobre, vieš čo prečítaj si to a potom sa ťa budem pýtať." ,,Všetko?!" ,,Nie, len prvú stranu, ostatné je už o inom učive. Mimochodom, máš čo doháňať tak si pohni." Vstala som a začala som sa naťahovať. Celkom ma bolel chrbát od toho sedenia. Spojila som si ruky za chrbtom, potom som točila hlavou. Zohla som sa dozadu a urobila som tak mostík. Vykopla som dopredu a  cez ruky som sa postavila. Zohla som sa dopredu a chytila sa špičiek. Vystrela som sa a naťahovala som si chrbát. Otočila som sa k stolíku a pozrela som si poznámky. Prečítala som si otázky ešte raz a zamyslela som sa nad odpoveďami. Potom som sa znovu zohla, ale bola som chrbtom k Adrianovi. Takže keď som sa zohla videla som ho za sebou ako nado mnou doslova slintá. Pozeral sa na mňa, zahryzol si do spodnej pery a vystrel sa. Uškrnula som sa. Všimol si môj pohľad. Len sa usmial, pokrútil hlavou a pozrel späť do poznámok. ,,Takže toto na teba zaberá?" Zasmiala som sa a Podišla som k nemu.. ,,Dobre, tak to urobíme takto. Za každú správnu odpoveď si sadnem bližšie k tebe. Hm?" V jeho očiach sa blyslo. ,,A čo keď budeš už tesne vedľa mňa?" Zamyslela som sa ale nie príliš dlho. ,,Tak si sadnem na teba." Usmiala som sa a sadla som si na stoličku pri stole. ,,A čo ak budeš na mne? Čo potom?"  Spýtal sa tajomne a mne naskočili zimomriavky. ,,Neviem, to by som ťa asi musela pobozkať." Povedala som rovnakým tónom. ,,A čo potom?"  ,,Neboj, tak dobrý zase nie si." Zasmiala som sa a Adrian sa len uškrnul. ,,Uvidíme..."