Sťahovanie nebol zlý nápad

Časť 29._prvá hádka_

15:55

Vyšli sme z dopravného podniku a kráčali sme k autu. ,,Takže zajtra skúšky a vo štvrtok máš vodičák." Pobehol ku mne a prehodil si ruku okolo mojich ramien. ,,Tak. A potom nás už budem do školy nosiť ja." Jack mi dal pusu na vlasy. Vybrala som si telefón a zapla som si zvonenie. Mala som ho vypnuté aby ma nič nerušilo pri vybavovaní. Mala som štyri zmeškané hovory a päť správ. Všetko od Adriana. ,,Jack? Choď už k autu, ja si musím ešte zavolať." Prikývol a šiel vyvetrať auto. Vytočila som Adrianovo číslo. Nezdvíhal, tak som to skúsila znovu. ,,Noo?" Ozvalo sa opito na druhej strane.
,,Adrian, čo si chcel?"
,,Eee, neviem, to je jedno už. Potrebuješ ešte dačo?" Prekrútila som očami. ,,Kde si?" Počula som ako sa nadýchol. ,,Načo ti to je?"
,,Len mi povedz kde si." Vzdychol si. ,,Doma."
,,Dobre, idem ku tebe. Čau." Zrušila som hovor a pobehla som k autu. ,,Odniesol by si ma k Adrianovi?" Spýtala som sa Jacka. ,,Čože?! Načo?" Vyzeral celkom naštvane. ,,Len ma tam odvez." Sadla som si do auta a zavrela som dvere. Jack si sadol za volant a naštartoval auto.

Zastavili sme pred jeho domom. ,,Ďakujem, počkaj ma tu. Hneď prídem."
,,Povieš mi o čo ide?"
,,Nie."
Otvorila som dvere a podišla som k dverám. Zaklopala som, ale nikto neotváral. Otvorila som dvere. Boli odomknuté tak som vošla dnu.
,,Haló? Adrian si tu?"
,,Tu."
Ozvalo sa z obývačky. Vošla som do nej a uvidela som Adriana na gauči s poloprázdnou fľašou.
,,Bože Ad, šibe ti?!"
Prišla som k nemu a zobrala som mu fľašu z ruky. ,,Čo robíš?!" Zrúkol na mňa. ,,Zachraňujem ti život ty pako!" Prešla som do kuchyne a alkohol som vyliala do umývadla. ,,Neviem čo sa stalo, ale nestojí to za to, aby si sa spil do bezvedomia." Hovorila som z kuchyne.
Prešla som späť k nemu a sadla som si vedľa neho, tvárou k nemu. ,,Čo sa stalo Ad?" Prehrabol si jeho tmavé, čierne vlasy. ,,To je jedno." Prevrátila som očami. ,,Adrian buď mi to povieš alebo odchádzam." Pozrel sa na mňa, premeral si ma pohľadom a zaškeril sa. ,,Tak môžeš ísť." Ukázal na dvere. ,,Fajn." Vstala som a vybrala som sa ku dverám ale chytil ma za ruku a pritiahol si ma k sebe. ,,Počkaj!" Zrukl pomeVzdychol a kusol si do pery. Hľadel na mňa a skenoval ma svojím ostrým pohľadom. Pustil ma a sadol si na gauč. ,,Len, len som sa chcel ospravedlniť za ten dnešok. Preto som ti volal." Vzdychol si. Hlavu si vložil do dlaní. ,,Choval som sa ako debil, sorry." Založila som si ruky v bol. ,,To teda hej." Pozrel na mňa a zamračil sa. ,,Hah, pomáhaš mi. Počuj, ja sa neospravedlňujem. Len aby ti bolo jasné čo to pre mňa znamenalo." ,,Super, gratulujem, šikovný. Mám ťa chváliť ako malé decko? Myslím, že si dosť starý na to aby si vedel čo je správne."

Prudko vstal a podišiel ku mne. Ani som sa nepohla. Myslel si, že sa zľaknem, ale nie. Ja som pevne stála na zemi a pozerala som sa mu do očí. Zhlboka sa nadýchol. Vydýchol a otočil sa mi chrbtom. Znovu si prehrabol vlasy a otočil sa späť ku mne. Chcel niečo povedať, no predbehla som ho. ,,Chceš ešte niečo? Lebo nemám na teba čas." Nadvihol obočie, no hneď ho vrátil späť. ,,Vypadni!" ,,S radosťou." Otočila som sa a odišla som. Vyšla som von a pri odchode som treskla dverami. Mal otvorené okno, počula som ako niečo rozbil, ale nevšímala som si to. Nastúpila som do auta a zabuchla som za sebou dvere. ,,V poho?" ,,Hej, choď." Jack vyrazil a šli sme ku mne.

,,Ideš dnu?" Spýtala som sa ho keď sme zastavili pred mojím domom. ,,Môžem?" Zasmial sa. ,,Že sa pýtaš." Usmiala som sa a vystúpila som. Vošli sme do domu. Vyzuli sme sa a vybehli sme do moje izby. ,,Čo ideme robiť?" Spýtal sa a sadol si na moju posteľ. ,,Mám chuť na film, len sa prezlečiem. Máš tu tepláky z minula ka by si chcel." ,,Hej, poprosím ťa." Usmial sa. Vošla som do šatníka a zobrala som jeho aj moje tepláky. Zobrala som ešte svoje veľké, čierne tričko a prešla som k nemu. Podala som mu tepláky a šla som na druhú stranu postele. Vyzliekla som si rifle aj tielko a obliekla som si sivé tepláky a tričko.

Zobrala som zo stola notebook a ľahla som si na posteľ. Jack si - len v teplákoch podotýkam- prisadol ku mne. Vybrali sme si film a pozerali sme. Bola som unavená a film som veľmi nevnímala. Asi v polke som zaspala. Prebrala som sa na pohyby. Otvorila som oči a videla som ako Jack odniesol počítač na stôl a ľahol si ku mne. Otočila som sa k nemu a ľahla som si na jeho hruď. On mal ruku prehodenú okolo mňa a akoby ma objímal.

23:45

Otvorila som oči a pozrela som sa vedľa seba. Jack ležal na bruchu, vedľa mňa a ruku mal prehodenú cez môj hrudník.
Opatrne som ju zložila dole a posadila som sa. Chvíľu som sa preberala a potom som vstala a šla som do kuchyne. Mama sedela na gauči v Davidovom objatí a spala. David napäto sledoval film. ,,Máš tu niekoho?" Spýtal sa s pohľadom stále upreným na telku. ,,Hej. Vadí?" ,,Mne nie. Len sa neopováž otehotnieť. Zasmial sa a ďalej sledoval dej filmu. ,,Neboj Dav, ešte sme spolu nespali." Vzala som pohár s mliekom a šla som ku schodom. 

Vyšla som po schodoch do svojej izby. Jack bol hore, mal telefón v rukách a niečo doň zamračene písal. Zavrela som dvere. Jack hneď telefón vypol a položil ho na posteľ. ,,To bol môj telefón?" Spýtala som sa trochu podráždene. ,,Ee... nie." Prešla som k nemu, mlieko som položila na nočný stolík a vzala som si svoj telefón. Bol v ňom rozkliknutý Messenger a správy s... ,,Ty si písal Adrianovi ?!" Skríkla som naň. ,,On písal  tebe!" Pozrela som si správu.

Ad- Mrzí ma to, prepáč.

Ad - Myslel som si, že sa chceš len naťahovať, nemal som byť taký.

Ad- Vlastne ani neviem prečo sa ti ospravedlňujem.

Ad- Asi mi už šibe, nevšímaj si tieto správy 

Ad- kurva ja som povedal prepáč? hah, nemyslel som to vážne XD

Boli to správy z poobedia, keď odo mňa odišiel. Posledné boli asi vtedy, keď sa už opil. 

Amie- Neviem čo si spravil mojej frajerke, ale ak si sa jej čo i len dotkol, rozjebem ti hubu! 

,,O čo tam šlo?!" Spýtal sa nahnevane Jack. ,,Ty si sa mi hrabal v mobile?! To fakt?!" Vrieskala som naňho. ,,Písal ti chlapec!" ,,No a čo že mi písal chlapec! S koľkými dievčatami si ty píšeš ha? A nekontrolujem ti telefón!" Vrieskala som a pritom so pozerala ďalšie správy. 

Ad- Kľud kámo, tvoju frajerku mám v riti. Alebo on mňa? 🤔

Pokrútila som hlavou nad jeho správou. 

 ,,Nešlo len o to, že to bol chlapec, ale o to, že to bol Adrian, a písal ti, že ti nechcel ublížiť! Urobil ti niečo! A tak som mu odpísal! Tak prepáč, že som sa ťa zastal, že sa zľakol čo ti spravil!"  

Amie- Čo si to povedal?! Ešte jedna takáto poznámka a tvoj ksicht bude mať inú farbu!

Ad-  😂🤣 Len aby to nebolo naopak.        

Položila som telefón a podišla som k nemu. Sadla som si mu do lona a tuho som ho objala. Silno ma zovrel v objatí, hlavu si položil na moje rameno a hladil ma po chrbte. ,,Ja viem Jack. Prepáč, len ma to nahnevalo." Hlavu som mala opretú o jeho chrbát a cítila som jeho slabé, jemné bozky na mojom krku. ,,Prepáč láska, už sa ti nebudem hrabať v mobile." Povzdychla som si. ,,Dobre. Ani ja tebe ak sa už o tom bavíme." Zasmiala som sa. ,,Ty si sa mi hrabala v mobile?" Odtiahol sa a pozrel sa na mňa vážne, ale kútiky úst mu mykali. ,,Nie, srandujem." Zasmiala som sa a pobozkala som ho.  Usmial sa a ja som zaklonila hlavu. ,,Ahh, poďme spať." ,,Súhlasím." Dal ma zo seba dole a ja som prešla na svoju polku postele. Napila som sa teplého mlieka -btw nechápem ako môže niekto piť studené- a ľahla som si. ,,Dobrú noc." otočila som sa mu chrbtom a on ma zozadu objal. ,,Dobrú láska." Pošepol mi.