Sťahovanie nebol zlý nápad

Časť 21._Brigáda_

15:38

Hah, viete ako som povedala, že tak dobrý nie je? Bol. A bol sakra múdry. ,,Čo podporoval a chcel dosiahnuť sever?" Sedela som už na kraji postele. ,,Podporoval priemysel." Prisunula som sa cca o desať cm bližšie. ,,Daj mi tie poznámky." Adrian sa usmial.  ,,Nech sa páči." Vystrel ku mne ruku a ja som si ich vzala. ,,Vymenuj mi ešte aspoň tri veci." ,,Severu?" ,,Hej." ,,Okay. Bol to priemysel, zrušenie otroctva, federácia čiže štátne územie a" ,,Dobre, stačí." Sadla som si tesne vedľa neho. ,,Teraz mi vymenuj všetko z juhu." Povedala som nahnevane. Adrian sa len usmial a začal menovať. ,,Poľnohospodárstvo čiže plantáže, no a kvôli tomu boli proti zrušeniu otroctva, lebo im tam nemal kto pracovať. Potom je tu konfederácia," ,,Dobre, stačí. Kto vyhral vojnu?" Adrian len pokrútil hlavou. ,,Naj prv.." ,,Dobree." Prehodila som otrávene a obkročmo som si sadla rovno naňho. Vzdychol, lebo som sedela práve tam... ,,A vyhral sever mimochodom." Uškrnul sa. ,,Myslím, že mi niečo dlžíš." Šepol. Naklonila som sa k nemu, no hneď som sa odtiahla. ,,Nie, nemôžem. Toto je priveľa." Chcela som sa postaviť no on ma chytil za ruku. ,,Nemôžeš nechať študenta bez odmeny." Zamračila som sa naňho. Ale napokon, veď čo. Naklonila som sa a spojila som naše pery. Tie jeho boli tak mäkké a hebké... Bozkával ma a mne sa to bohužiaľ páčilo. Musím uznať, bozkáva skvelo... 

Odtiahla som sa a zliezla som z neho. ,,Nechcem ťa vyhadzovať, ale musím ísť do práce." Prešla som k šatníku a vybrala som si čierne rifle a žltú, flanelovú košeľu. Položila som si to na posteľ. Adrian vstal a začal sa naťahovať. ,,Môžeš už ísť? Chcem sa prezliecť." Povedal som nervózne, keď som videl, že len zdržuje. ,,Ja by som sa rád pozeral." Uškrnul sa. Nadvihla som obočie a usmiala som sa. ,,Fajn." Dala som si dole tričko a obliekla som si košeľu. No nezapla som si ju.   Hneď na to som si dala dole tepláky a bola som veľmi rada, že som si dala čierne čipkované nohavičky, nie nejaké s trápnou potlačou a hlavne, že som sa oholila. Natiahla som si rifle a vošla som do šatníka, k zrkadlu, aby som si košeľu upravila. 

Postavila som sa pred zrkadlo a jednu  ,,polku,, košele, ktorá mi visela, som si zastrčila do nohavíc a druhú som nechala visieť. Všimla som si Adrianov pohľad. Stál opretý o zárubňu a sledoval ma. Pomaly som si zapínala gombíky od košele a pohľad  som mala upretý do jeho krásnych modrých očí. Zapla som tretí gombík z hora a zvyšne dva som nechala tak. Prešla som okolo  neho, von zo šatníka. Vzala som si čiernu, stredne veľkú kabelku, telefón a ostatné veci. Kabelku som si zavesila na ruku a pozrela som sa ešte do  zrkadla. Trochu som spevnila môj drdol a keď som bola spokojná pohla som sa ku dverám. ,,Ideš?" Pozrela som sa na Adriana, ktorý zo mňa nespúšťal pohľad. Prikývol a šiel za mnou.

Zišla som dole do predsiene a obula som si čierne topánky na hrubom, vyššom podpätku. ,,Mami, idem do reštaurácie, vezmeš ma?" Zakričala som na mamu. ,,Nemusí ťa nosiť, ja ťa vezmem." Ponúkol sa Adrian. Zaváhala som. Neviem prečo ale hneď ma napadli tie klebety.  ,,Ja neviem.." ,,Čo si hovorila srdiečko?" Ozvala sa mama. Pozerala som sa na Adriana. ,,Mám to po ceste." Adrian ma presviedčal, no nebola som si istá...  ,,Nič mami. Idem do reštaurácie! Čau!" Adrian sa víťazoslávne usmial. ,,Pá!" Obliekla som si čierny kabát a odomkla som dvere. Adrian odomkol auto a nastúpil. Bola som zvyknutá, že mi Jacob vždy otvoril dvere, ale čo som čakala od neho. Nasadla som a dala som si pás. Mal krásne, čierne a veľké auto. ,,Dzivé auto." Pochválila som. ,,To je," ,,BMW X3 M viem." Bol zaskočený a mňa to pobavilo. ,,Čo? Nie len chalani majú radi  autá." Adrian naštartoval a vyrazili sme.

Keď sme zastavili pred reštauráciou, napadlo ma.. ,,Ako si vedel, že chcem ísť sem? Nepovedala som ti to." ,,Moja všetci máme svoje zdroje. Vedel som, že tu pracuješ, alebo teda začínaš." Vypol motor, vystúpil a zavrel dvere. Vystúpila som. ,,A ty ideš kam?" ,,Idem ťa odprevadiť dnu." Uškrnul sa a pobral sa ku vchodu. ,,Hej! Počkaj!" Bežala som za ním. ,,Načo?" ,,Čo ak ťa cestou prepadne zlodej?" Zasmial sa, no pohŕdavo. Vedela som, že to nie je len tak. 

A potvrdilo sa to. Keď sme vchádzali, dal si  ruku okolo môjho pásu a skôr než som stihla protestovať, vo vstupnej hale sa objavil Jacob. Úplne zamrzol, keď nás  uvidel. Odtiahla som sa od Adriana a pobehla som k nemu. Objala som ho. ,,Ahoj!" ,,Čau.." Povedal stále zaskočene, ale objatie mi opätoval. ,,Wau, vyzeráš skvelo." Usmial sa, keď si ma prezrel. No potom mu padol pohľad na Adriana. ,,A ten tu čo robí?" ,,Čo si to," Adrian k nemu zdvihol ruku ale zatavila som ho. ,,Prestaňte! Ste ako malé deti! Adrian ma sem doviezol." ,,Si mi mohla napísať," ,,Prestaň! Ani nezačínaj! Bol u mňa, lebo sme sa učili, tak ma aj priniesol." Moja ruka bola zas na jeho hrudi. Ani som si to neuvedomila, bolo to obranné gesto. Rýchlo som ruku odtiahala som, že si to nevšíma. No hoplá, všimol si to. Pozrel sa na mňa na tvári sa mu zjavil jeho hnusne krásny úškrn. ,,Tá ruka je na mojej hrudi nejak často." Nemohla som a zasmiala som sa. ,,Čo si to?" ,,Hej! Ukľudni sa Jack. Adrian ďakujem za odvoz, ale už musíme ísť však Jack!" Ten len mlčky prikývol. ,,Fajn, tak sa vidíme vo štvrtok." Adrian ku mne podišiel a chcel ma pobozkať, no uhla som sa mu. ,,Čo je kočka, veď si to už raz urobila." Zamračila som sa naňho. Dobre som vedela prečo to povedal. Len chcel vyprovokovať Jacoba. ,,To bola odmena, teraz si to nezaslúžiš. A padaj už." Zasmiala som sa a otočila som sa.

 Kráčala som a dúfala, že ma Jack predbehne, lebo som netušila kam mám ísť. ,,To čo malo znamenať toto?!" Pribehol ku mne. ,,Čo by malo?" vošli sme do dverí pre zamestnancov a kráčali sme dlhou sivou chodbou. ,,Nerandíme spolu náhodou?" ,,Áno a?" ,,A?! Ja odpadnem. Amie keď s niekým randíš, nemôžeš sa bozkávať s druhým!" Zastavila som sa. ,,Necháš si to vysvetliť alebo tu budeš do mňa hučať?!" ,,Nech sa páči, hovor!" ,,Pozri, učili sme sa a ja som zo srandy navrhla, že za každú správnu odpoveď sa prisuniem bližšie k nemu. Nevedela som, že to učivo vie!" ,,Chceš mi povedať, že si bola.." ,,Sedela som na ňom, pobozkala som ho a hneď som zliezla. Nič vážne sa nestalo!"  Jacob si prehrabol vlasy a odstúpil odo mňa na krok. ,,Ja neverím...Toto som si o tebe nemyslel. Považoval som ťa za slušné dievča nie za nejakú ku," ,,Jacob! Prestaň tak hovoriť. Vôbec taká nie som! Mrzí ma to dobre? Ale nič vážne sa nestalo." ,,Poviedla si ma!" ,,Nechodíme spolu Jacob!" Podišiel ku mne a chytil ma za ramená. ,,Ale chcem Amie! Chcem s tebou chodiť, len čakám na správnu chvíľu. Čakám, kým sa budeme lepšie poznať! A teraz urobíš toto?!" ,,Prepáč, prosím. Mrzí ma to.." Po líci sa mi skotúľala slza. ,,Neplač, Amie. Plač to nevyrieši." ,,Lenže mňa to strašne mrzí" Vytrhla som sa mu zo zovretia a objala som ho. ,,Prepáč Jacob, nechcela som." Jacob si ma privinul k sebe a pevne ma objal. ,,To nič, už to späť nevrátiš." ,,Odpustíš mi?" Zdvihla som k nemu zrak. Jack sa usmial a pohladil ma po líci. ,,Už sa stalo Am." Pobozkal ma na čelo a ja som schúlila hlavu na jeho hruď.

Otvorili sa dvere presne oproti nám a von vyšiel nejaký chlap. Utrela som si oči a skontrolovala tak, či sa mi nerozmazala špirála. Ešteže som si dala vode odolnú... ,,Jacob? Všetko v poriadku?" Jack sa odtiahol, ale ruku mal stále na mojom páse. ,,Áno, všetko v poriadku. Otec, toto je Amie, moja priateľka." ,,Teší ma." Vystrela som k nemu ruku a on ju prijal. ,,Som Cadov otec a som tvoj nový šéf." Zasmial sa a my s ním. ,,No poďte dnu, nech si dohodneme potrebné veci." Usmial sa a vošiel späť do miestnosti z ktorej vyšiel. ,,Mimochodom vyzeráš super." Pošepol mi Jack, keď sme vchádzali dnu. Vyčarilo mi to úsmev na tvári.