Sťahovanie nebol zlý nápad

Časť 19._Nevzdávam sa hneď_

Pondelok- 7:15

Zobudila som sa pred piatimi minútami. Vstala som z postele a vošla som do Gracinej kúpeľne. Umyla som si zuby a tvár a vrátila som sa pre kozmetickú tašku. Nalíčila som sa, učesala som sa a vlasy som si dala do strapatého drdola. Vytiahla som pár pramienkov a vuala účes bol hotový. Vyšla som z kúpeľne. 

Dievčatá sa pomaly prebúdzali. ,,Dobré ránko!" Zakričala som. ,,Ty koza! Ticho! Tak ma bolí hlava...To mojito bolo alkoholické?" ,,Hej." Grace sa nad Jess len zasmiala a zabrala si kúpeľňu. Ja som sa pobrala k taške a vytiahla oblečenie. Dala som si voľnú, svetlulinko modrú, crop-top mikinu a čierne rifle s vysokým pásom. ,,Pekná mikina." Usmiala sa Jess. ,,Ďakujem." ,,Nebude ti v tom teplo?" Čudovala sa Emma, ale keď pozrela von oknom, pochopila. ,,Má dnes pršať a byť chladnejšie." Ukázala som jej predpoveď počasia na mobile. ,,Jaj, super. A ja som si zobrala sukňu." ,,Bože Emma, existuje také niečo ako predpoveď počasia. Vieš, to nie len Amie má na mobile." Zasmiala sa Jess. ,,Grace?" ,,No?" ,,Nemáš mi požičať nejaké jeansy?" ,,Hej, pozri do tretej poličky v šatníku!" ,,Ďakujeeem. Zachránila si mi život." Emma vošla do šatníka. 

,,Ináč...Kedy doučuješ?" Tina na mňa zvedavo pozrela. ,,Utorky a štvrtky. To boli jediné voľné dni." ,,Ako to?" ,,No pondelky mám divadelný krúžok, autoškolu a ešte bežím do reštiky, utorky mám doučko a reštauráciu, streda roztlieskávačky, brigáda, štvrtky doučko, autoškola, brigáda, piatky spev, brigáda." Všetky baby na mňa pozerali, akoby som bola šibnutá. ,,Ti drbe?" Ozvala sa Jess.. ,,To jak chceš stíhať?" ,,A plus škola." ,,Moja ty jak sa budeš učiť keď budeme mať skúškové?" Púšťali sa do mňa jedna za druhou. ,,Veď to zvládnem. Každý deň mám pred brigádou hodinu času." ,,A to sa chceš dostať domov, naučiť všetky predmety, upraviť sa a dostaviť do práce za hodinu?" Keď som sa tak zamyslela, došlo mi, čo som vlastne spravila. 

Sklesnuto som sadla na posteľ. ,,Máte pravdu, to asi nezvládnem." Vložila som si hlavu do dlaní. ,,Zlatíčko netráp sa, divadlo  ti netreba podľa mňa." Jess si ku mne prisadla a hladila ma po chrbte. ,,Dobre, dajme tomu, že vyškrtnem divadlo, mám len jeden voľný deň. Autoškolu možno viem urýchliť. Mojej mami manžel pracuje tam tak by to mohol vybaviť." ,,To fakt? Tvoj nevlastný otec pracuje na dopravnom? A vybavuje vodičáky?" ,,Hej, prečo?" ,,Bože nevieš ako to tu chodí? Ako náhle máš niekoho tam hore, stačí ti zrobiť skúšky, nemusíš chodiť každý deň do školy." Prekvapilo ma to. ,,To je choré. Hej, ale keď o tom nikto nevie, tak to nikto nerieši. Ty máš vodičák, oni majú prachy a čas." ,,Fajn, tak teda mi odpadá aj vodičák." ,,No vidíš a na miestach budeš rýchlejšie, lebo sa tam sama odvezieš." ,,Čo by som ja bez vás robila." Zasmiala som sa.

V škole sme sa rozdelili a šli každá na svoj predmet. Grace išla so mnou, ale myslela som, že len odprevadiť, lebo nemáme spoločné predmety. No keď si sadla na voľné miesto, došlo mi, že to asi nebude len tak. ,,Čo tu robíš?" ,,Vymenila som si predmety. Budem mať s tebou tri." ,,No zbohom." Zasmiala som sa a sadla si na svoje miesto. Do triedy vošiel učiteľ. ,,Dobré ráno žiaci." Hneď na to na dvere zaklopal Adrian. ,,Dobrý. Sorrko, že meškám, oco dačo potreboval." Zasmial sa a sadol si vedľa mňa. ,,Čauko kočka." Usmiala som sa. ,,Čau." Učiteľ len pokrútil hlavou a pokračoval. ,,Rozhodol som sa, že vám dám šancu na opravu písomiek. V piatok bude opravný test, ktorý budú písať žiaci s horšími známkami ako je B." ,,Yes!" Víťazoslávne sa uškrnul Adrian. ,,Nedopovedal som. Všetci ktorí mali horšie ako B a Adrian Berck." ,,Čože?! Prečo?" ,,Lebo si podvádzal a ja to nebudem tolerovať. Rozprával som sa s tvojím otcom a dohodli sme sa, že ak tento test nenapíšeš na lepšiu známku ako B, budeš vyhodený zo školy." Povedal prísne a bolo vidno, že Adrianovi nebolo všetko jedno. ,,Samozrejme, budeš mať testy aj z ostatných predmetov. Niečo ako komisionálne skúšky, len ľahšie." Adrian vyzeral byť nahnevaný, ale ja som videla aj niečo iné ako hnev či strach. Bol to smútok, ľútosť... ,,Čo tak čumíš?" Hnusne mi šepol, keď sa pozornosť odvrátila späť na učiteľa. ,,Len tak." ,,Tak nečum." ,,Budem čumieť koľko chcem." Prudko sa ku mne otočil. ,,Počuj malá, nezahrávaj sa so mnou.." Naklonil sa ku mne. ,,Budeš to ľutovať." Šepol a odtiahol sa. Teraz som sa naklonila ja. ,,Neviem, kto tu bude čo ľutovať..."  Šepla som, a s úškrnom som sa odtiahla. Adrian buchol päsťou po lavici, ale ani mnou nemyklo. Len som ďalej písala poznámky z tabule a uškŕňala som sa. 

12:13

Vybrala som sa s Grace a Jess na  obed. Šli sme do školskej jedálne. Sedeli takmer v strede jedálne a rozprávali sme sa. ,,To je Berck?" Jess ukázala na chalana ktorý práve z  hlukom otvoril dvere a namieril si to rovno k nám. ,,Ide sem!" ,,Pššš!" ,,Čau Amie." Oprel sa o stôl a hľadel na mňa. ,,Prosím ťa, v utorok nemôžem, posúvam to na stredu dík."  Vstal a chcel odísť. ,,Hej počkaj! Čo to má znamenať?! Ty nemôžeš tak to presúvaš na stredu? A čo tak spýtať sa či mi to vyhovuje?" Adrian sa otočil a prišiel späť ku mne. ,,Vyhovuje ti to v stredu?" Spýtal sa otrávene. ,,Nie." Odpovedal som s úsmevom na tvári. ,,Super tak ja už...Čo? Ako to že nie?!" ,,No nie, počul si. V stredu mám tréning." Otrávene si vzdychol. ,,Fajn, tak kedy môžeš?" ,,Čakám ťa dnes o tretej u mňa. Čau." Otočila som sa späť k dievčatám. Adrian tam len stál a vyhukane na mňa pozeral. ,,Ešte niečo?" Spýtala som sa stále otočená ku dievčatám. ,,Nie." Povedal naštvane a odišiel. Samozrejme nezabudol tresknúť dverami. ,,Wou. Dievča ty máš odvahu." Zasmiala sa Jess. ,,Prečo by som nemala mať?"   ,,Po prvé, toto bolo super. Nikto Adrianovi neprotestuje. Keď niečo povie, tak to tak proste je." Začala Jess. ,,A ty si mu len tak odvrkla a dohodla si si to podľa seba." Smiala sa Grace. ,,Bože ten musí zúriť." Tie dve sa smiali a ja som len mykla plecom. ,,Čo už, nech si zvyká." 

Po obede som sa vybrala za riaditeľom, aby som mu oznámila, že ruším divadelný krúžok. ,,Dobrá deň slečna. Riaditeľ Vás už čaká." Usmiala sa na mňa sekretárka a vpustila ma do riaditeľne. ,,Á dobrý deň slečna Amie. Čo Vás sem privádza?" Sadla som si na stoličku pred ním. ,,No, chcela by som sa odhlásiť z divadelného krúžku. Keď som si to tak premyslela. Nemám na to čas. Viete, nastúpila som na brigádu, plus doučujem, ak sa nemýlim, Vášho syna a.." ,,Tak to ty si tá obeť." Jeho slová ma zaskočili. ,,Prepáčte ako prosím?" ,,Môj syn je taký ako je a ja s tým už nič nezmôžem. Počul som, že ho niekto bude doučovať z Americkej histórie, povedal mi to Váš učiteľ. Tak to teda držím palce."  ,,Nie, dovoľte aby som Vás opravila, ja nie som obeť. Nevadí mi to. Mohla som odmietnuť, ale nechcela som." ,,No jasné, ste z neho paf ako ostatné." ,,Nie, nie som. Len  nehádžem flintu do žita. Nevzdávam sa hneď pán riaditeľ." Usmiala som sa a vstala som. ,,Takže, aby som sa vrátila k tomu prečo som tu, odhlasujem sa z dramatického krúžku. Ďakujem za Váš čas, dovidenia." Otočila som sa a odišla som.