Sťahovanie nebol zlý nápad

Časť 58._Žeby happy end?_

,,Amie! Kde je Ad?! Všetci už čakajú! Mali ste tam byť už pred piatimi minútami!"
Nervovala sa mama.
,,Neviem, nezdvíha mi telefón, neodpovedá na správy, netuším kde je!" Bola som poriadne nervózna. Už pred piatimi minútami som mala kráčať k oltáru no Adriana nikde.
,,Ten keď si to rozmyslel a nepríde na svadbu zabijem ho!"
Rozčuľovala som sa.
,,Už je tu!" Ozvalo sa z vonku. Sme v bielom stane kde máme všetky veci. Tu ma totižto prichystala vizážistka, kaderníčka a aj šaty som si obliekla tu.
,,Fajn ideme! Adrian je už pri oltári poďme!"
Sme na krásnej pláži, je niečo okolo štvrtej poobede, slnko krásne svieti, no nie je tak neskutočne teplo. Vyjdeme zo stanu a všetky pohľady sú na nás. Vonku je veľmi príjemne, krásna modrá obloha, biele stoličky a ,,oltár,, kde stojí Adrian v sivom obleku. Ja mám na sebe krásne, voľné, vzdušné, krémovo biele, svadobné šaty. Sú úžasné, úplne vzdušné a tenulinké, také proste plážové. Milujem ich. Svoje blonďavo sivé vlasy mám krásne zapletené do nízkeho drdola a pár pramienkov vlasov mi voľne visí alebo trčí z drdola. Áno, mám zas blond vlasy. Tesne pred svadbou som si ich dala prefarbiť, nehodilo sa to k týmto ladným krásnym šatám. Dokonca aj Adrian si prestal farbiť vlasy na čierno. Má ich také ako si pamätám, špinavý blond. Usmiala som sa pri pohľade naňho. 
Môj rozkošný, blonďavý Jakubko stojí pred oltárom a hľadí na mňa s láskou v očiach. 
,,Amie, ideme." Ozval sa David. Chytil ma za ruku a kráčal so mnou k oltáru.
Zastavili sme tesne pred oltárom, otec mi dal pusu na líce a posadil sa k mame. Ad ku mne podišiel, vzal mi ruku do náručia, a spolu sme stáli pred kňazom.

...

,,Beriete si tu prítomnú Améliu Vymlukovú za svoju právoplatnú manželku?"
,,Beriem." Odpovedal Arian a díval sa mi pri tom do očí.
,,Sľubujete, že budete pri nej stáť v dobrom aj v zlom, v zdraví aj v chorobe, v bohatstve aj v chudobe až pokiaľ vás smrť nerozdelí?"
,,Sľubujem."
Kňaz sa pozrel na mňa.
,,A vy, Amélia Vymluková, beriete si tu prítomného Adriana Bercka, za svojho právoplatného manžela?"
,,Ja.." Zaváhala som. 
,,Ad.. ja.., mrzí ma to." Pustila som mu ruky a rozbehla som sa uličkou. ,,Amie!" V polke uličky som zastavila a rozhliadla sa. Všetci sa tvárili tak prekvapene a nešťastne a ja som sa rozosmiala. 
Chytila som si šaty a pribehla som späť k Adrianovi. 
,,Srandujem láska, samozrejme, že si ťa beriem." Zasmiala som sa a Adrian si vydýchol. Vlastne všetci si vydýchli.
Adrian sa mi hodil do náručia a pobozkal ma. ,,Bože toto mi nerob." Vzdychol, odtiahol sa a chytil mi dlane.
,,Už ťa nepustím."
,,Prepáč, musela som to urobiť, rozprávali sme sa o tom pri výbere šiat."  Zasmiali sme sa.
,,Prišlo mi vtipné!" Strašne som sa smiala

,,Prepáčte ale ten Adrianov výraz stál za to."
Všetci sa zasmiali a my sme pokračovali.
,,Sľubujete, že budete pri ňom stáť v dobrom aj v zlom, v zdraví aj v chorobe, v bohatstve aj v chudobe až pokiaľ vás smrť nerozdelí?"

,,Sľubujem." Usmiala som sa.
,,V tom prípade vás vyhlasujem za manželov. Môžete,"
Adrian sa mi prisal na pery a pobozkal ma.
,,Načo to ja hovorím." Vzdychol si kňaz a ja som sa len zasmiala. 
Ad spojil naše dlane, a spolu sme kráčali uličkou.

Po obrade sme prešli na miesto hostiny. Boli sme na veľkej ploche, na ktorej boli rozmiestnené stoly a stoličky. Bola to akoby veľká podlaha, ktorá svietila na farby aké sme chceli. Momentálne to bola taká oranžovo žltá.

Na rohoch podlahy boli čierne stĺpy, na nich krásny široký brečtan ktorý sa tiahol nad našimi hlavami. Bol to taký akoby brečtanový strop. Pomedzi brečtan boli poprepletané žlté svetielka, a pomedzi ne  väčšie svetlá v tvare žiaroviek. Na každom stĺpe bol jeden veľký lampáš a tieto svetlá osvetľovali celý parket. 

Hostia sa usadili a moja hlavná družička Grace, vstala. Mala totižto na starosti prekvapenie, príhovor a s pomocou Rachel aj program na večer.
,,Ehm,, ehm. Poprosím o pozornosť! Dnes sme tu kvôli mojej najlepšej kamoške a dilinkovy ktorého som nikdy nemala rada."
Všetci sa zasmiali a Adrian je ukázal prostredník. ,,Aj ja ťa mám rada Ad. Srandujem neboj. Ste nádherný pár a veď ste sakra najpopulárnejší pár na škole!" Zasmiali sme sa.
,,Mám pre vás spomínané prekvapenie. A to foto-prezentácia."

Na veľkom bielom plátne sa začali objavovať naše fotky. Najprv moje, z dectva, prvé dni v škole, aj prvé dni v Amerike.  Objavila sa tam fotka z mojej párty keď som opitá stála na stole a tancovala s Adrianom. Takto sme prešli na jeho fotky. Bol tam prvý deň v škôlke, v škole, v Amerike, a iné jeho fotky.
Nasledovali naše spoločné a začali sa tou, ktorá ma dojala najviac. Ja a Ad, keď sme boli maličký, dokonca ešte v perinke. Naše matky nás držali v náručí a my sme sladko spinkali.
Na ďalšej sme boli my dvaja v pieskovisku, keď sme mali asi tak tri roky.
Potom na ihrisku, narodeninové oslavy, naša vlastne prvá pusa. Zasmiala som sa na tej fotke. Mali sme sedem rokov a boli sme na výlete s našimi. 
Jakubko, teda, Adrian mi vtedy povedal, že ma ľúbi a dal mi pusu. Bolo to rozkošné, no bolo dva dni pred nehodou.
Zosmutnela som ostatné fotky som nevnímala.

,,V pohode? Viem načo myslíš láska, ale nechaj to tak. Bolo to dávno a pozri kam nás to dostalo." Usmial sa a pobozkal ma.
Prikývla som a pozerala som na ďalšie fotky. Objavila sa tam fotka Adriana s nejakou babou. Bola to vysoká, štíhla blondínka a nebolo im vidno do tváre, pretože sa... bozkávali.
,,Adrian..? Čo to má znamenať?!" Vstala som od stola a pozrela som sa na Grace. Tá vyzerala smutne, no zároveň akoby mi hovorila ,,Ja tom ti to hovorila.,, 
,,Adrian čo to má znamenať?!" Objavila sa ďalšia, no s inou babou. 
Tiež sa bozkávali a Ad ju držal za bok a zadok.

,,Amie..." Do očí sa mi nahrnuli slzy.
Mohla som si myslieť, že ma povedie...
,,Nie! Videla som dosť!" Obišla som stôl a rozbehla som sa cez parket, no keď som bola tak v strede, Grace a Adrian sa začali smiať. 
Zastavila som sa a Adrian pribehol ku mne. ,,Čo to má znamenať?!" 
Hostia boli rovnako šokovaní ako ja. 
,,Láska, robíme si srandu, sú to úplne staré fotky, veď si všimni mám tam hnedé vlasy, zlato hnedé vlasy som mal keď som mal 15!" Smial sa a mne spadol zo srdca obrovský kameň.
Hodila som sa mu do náručia a objala som ho najpevnejšie jak som mohla.
,,Musel som ti vrátiť ten útek od oltára." Zasmial sa a pobozkal ma.
,,Milujem ťa." Šepla som a pokračovala som v bozkoch.
,,Aj ja teba zlo." Usmial sa, opätoval mi bozky a odtiahol sa. 
Chytil ma za dlane a zatočil ma. 

Ozvala sa zremixovaná pieseň od Byonce- crazy in love z filmu fifty shades of gray.
Začali sme spolu tancovať, vlastne to bol náš novomanželský tanec a tak som sa usmievala, lebo som vedela čo príde..

Fotky na plátne pokračovali a ďalej sa tam objavovali naše spoločné fotky. Už som len čaka kedy príde tá jedna...
,,Hiii!" Ozvalo sa zhíknutie mojej matky.  ,,Pane Bože!" 
,,Adrian!" Tentokrát Adrianova mama. 
Vedewla som, že sa na plátne objavila tá fotografia, na ktorú som čakala. ,,Čo to..." Adrian Hľadel na plátno a potom na mňa. Ja som sa usmievala od ucha k uchu.
,,Amie ty si...?" Prikývla som a Ad si ma vzal do náručia.
,,Vážne si tehotná?" usmieval sa. Z jeho tváre vyžarovala radosť.
Ja som len prikývla a tiež som sa pozrela na plátno.
Na fotku, kde je môj pozitívny ,tehotenský test, detské papučky a cumlík.

,,Som v len v prvom mesiaci takže sa môže hocičo stať ale chcela som ti to povedať takto." Adrian sa len usmial a pobozkal ma.
 Po chvíľke sa odtiahol. ,,Ja budem otcom!" Zvolal a zasmial sa.

,,Milujem ťa Lía."
,,Milujem ťa Jakubko." Zasmiala som sa a pobozkala som ho

💕🖤💕

Tak a sme na konci, chcem sa poďakovať za všetky hlasy, tie mi pomáhajú a podporujú ma najviac. Ďakujem za každý koment ktorý ma posúva ďalej.  Ďakujem aj za každé zhliadnutie a dúfam, že sa vám páči moja tvorba. Ak áno zanechávajte hlasy a komenty ďakujem.
Dajte mi v komentároch vedieť či sa vám páčila táto kniha a ešte raz ďakujem každému čitateľovi.