Sťahovanie nebol zlý nápad

Časť 15._Filmový večer?_

Yes! Zdvihla som sa a vybehla som do svojej izby. Trochu som tam upratala a potom som zbehla zase dole. Dala som do mikrovlnky balík pukancov a vybrala som dva poháre a víno. ,,Srdiečko, nepreháňaš to s tým vínom trošku?" Ozvala sa mama z obývačky. ,,Mala som len jeden pohár a toto bude len druhý." ,,No len aby. A dvere budú otvorené, keď budete hore." ,,Keď tu bol David, tiež si dvere otvorené nemala!" Zakričala som jej ešte a šla som otvoriť Jackovi. ,,Ahoj." Vošiel dnu a objal ma. Vyzul sa a ja som len stála, opretá o zárubňu, ,,Čo?" ,,Nič." Podišiel ku mne a naklonil sa. Hľadeli sme si priamo do očí. Odvrátila som svoj pohľad a rozosmiali sme sa. ,,No poď." Otočila som sa a kráčala som do svojej izby. Jack ma poslušne nasledoval. Vošla som dnu a on zavrel dvere.

,,Vybrala som nám jeden horor, máme aj pukance a vínko." Skočila som na posteľ a sadla som si pred notebook. Jacob si dal dole bundu, topánky a skočil ku mne. Ležali sme na posteli, popíjali víno a sledovali film. Nemohla som si pomôcť, ale stále mi pohľad utekal k nemu. K jeho modrým očiam, svalnatému telu, dokonalému úsmevu.. ,,Deje sa niečo?" Spýtal sa keď zachytil môj pohľad. ,,Nie." ,,Nie?" Uškrnul sa. ,,Takže sa len tak na mňa pozeráš?" Odvrátila som pohľad na obrazovku.  Zasmial sa a začal ma štekliť. ,,Nie! Prestáň!" Smiala som sa, no neprestával. ,,Prosííím! Stačí!" Snažila som sa vymaniť z  jeho štekliaceho zovretia. Odrazu ma prestal štekliť. Dievča v horore zvísklo a ja sním. ,,Šibe ti?" Smial sa Jack, ale pustil ma. ,,Nie, len chcem pozerať." Tak sme sa ukľudnili a ďalej pozerali.

Dievča behalo dlhou, tmavou chodbou a bolo jasné, že keď otvorí dvere na konci chodby, východ tam nebude. A tak keď došla k dverám a rýchlo ich otvorila, zvískla som. ,,Jezus! Som sa zľakol! V poho? Nič tam nie je, je tam východ." Pozrela som na obrazovku. Naozaj. Dievča vyšlo von a bežalo, ako inak, do lesa. ,,Aha. Ok." Jacob sa smial. ,,Buď ticho! Zľakla som sa." Smiala som sa. ,,A čoho, veď tam bol východ." ,,Ja viém, ale myslela som, že tam niečo bude. Veď tam vždy niečo je. Chápeš, dvere, tma." Smiali sme sa. ,,Hej, ináč na stole máš pukance." Zasmial sa Jack. ,,Jááj, zabudla som na ne." Jacob vybuchol do smiechu. ,,Nesmiej sa! Proste som na ne zabudla." Zasmiala som sa aj ja a vstala som. Prešla som k stolíku a vzala ich k nám. Sadla som si na posteľ a podala som mu ich. Jacob si nabral plnú hrsť. Heej! Aj ja chcem." ,,Veď tam máš plnú misku." Ukázal mi ju a hodil si do úst pukanec.

22:45

Dnu vošla moja mama. ,,Zlatíčka.. ja som len chcela či nechcete niečo." ,,Nie mami, to je v poriadku. Nechceme nič, vlastne..Jack je už na odchode." Mama prikývla a zavrela dvere. ,,Ty ma vyháňaš?" ,,Hmm, vlastne hej. Som unavená a zajtra večer spať nebudem." ,,Prečo?" ,,Grace má prespávačku. Vieš, pyžamová párty." Jack ma pustil zo zovretia a odtiahol sa trochu. ,,Nemala by si byť zajtra so mnou?" Povedal to trochu naštvane ale chápala som ho. ,,Budem, Do šiestej som tvoja." Usmiala som sa naňho. ,,Aha, fajn." Vstal a vzal si bundu. ,,Všetko v pohode?" ,,Hej. Čau." Otvoril dvere a odišiel. Vyskočila som z postele a bežala som za ním. ,,Jacob počkaj!" V polke schodov sa zastavil. ,,Hnevá ťa to?" ,,Nie, len som už mal plán vieš?" ,,Jack, poď do izby prosím." Prikývol a kráčali sme do späť do mojej izby. 

Zavrela som dvere a spustila som. ,,Prepáč, ale budeš so mnou celý deň, tak prečo by ti to malo vadiť?" ,,Lebo som nám zarezervoval o šiestej reštauráciu!" Vychrlil na mňa. ,,Chcel som ti niečo oznámiť vieš?! Ale ty si si medzitým dohodla niečo iné aj keď si vedela, že zajtra chcem byť s tebou!" ,,Prepáč, keby si mi povedal, že máš rezerváciu, zrušila by som to!" ,,Nech sa páči, teraz to vieš!" Kričali sme na seba. ,,Fajn, napíšem Grace, že prídem neskôr." ,,Vidíš? Predsa si to nezrušila!" ,,Prosím ťa prestaň! Aj tak by som po večeri šla domov! Tak namiesto domova, pôjdem ku Grace! Tak čo ti tak strašne vadí?!" Vrieskala som naňho. . ,,Ja neviem... prepáč dobre? Len ma to vytočilo." ,,Pozri, nechcem sa hádať Jack. Ani spolu nechodíme a už po sebe vrieskame." ,,Máš pravdu, prepáč. Rezerváciu posuniem na skorší termín ok? A ku Grace ťa odveziem." ,,Nemusíš to posúvať, prídem k nej neskôr." ,,Fajn, tak sme dohodnutí." ,,Hej." Usmiali sme sa, otvoril dvere a spolu sme zišli dole.

 Obul sa, otvoril dvere a.. ,,Mám ťa veľmi rád." Pobozkal ma na líce a odišiel. Trochu ma to prekvapilo, síce si už na jeho malé pusinky na líce zvykám, ale stále ma to prekvapuje.  Zavrela som dvere a chcela som ísť hore, no mama ma zastavila. ,,Am? Poď sem na chvíľku." Prešla som teda do obývačky a sadla som si na gauč. ,,Je všetko v poriadku?" ,,Áno, len sme sa trochu pochytili, ale už je to v pohode." ,,Dobre. A... ako sa vlastne volá?" Prekvapila ma táto otázka. ,,No... celým menom?" ,,Áno." ,,Caden Jacob Bail." Mama zmeravela. ,,Ehm, dobre." ,,Mami? Deje sa niečo?" ,,Nie, všetko je v poriadku. Prines prázdne poháre dole, nech ich umyjem." ,,Ešte som nedopila ani nedojedla, potom ich prinesiem." ,,Mami čo sa deje?" ,,Nič. Už som povedala." ,,Lenže ja nie som slepá." ,,Dobre, dobre. Keď si bola malá, býval vedľa nás jeden chlapec. Jakubko. Stále ste sa hrávali. Potom sa stala tá autonehoda a ty si zabudla aj na neho. Bol z toho veľmi smutný. Jeho rodina sa odsťahovala do Ameriky. Odvtedy som ho nevidela." ,,A čo to má spoločné s Jackom.?" ,,Nežije tu odjakživa. Jeho angličtina tomu naznačuje. A veľmi sa na Jakubka podobá. Všetko by sedelo. Má sedemnásť však?" ,,Áno." ,,Aj vekový rozdiel, aj sa podobajú, aj meno.." ,,Chceš povedať, že Jack je Jakubko?" ,,Znie to bláznivo ja viem ale.." ,,Nie, neznie. Hore sme si aj hovorili, že sa cítime akoby sme sa už poznali. Možno to je on.." Mama sa na mňa pozrela. ,,A...ty si.. Pamätáš si ho?" Mama sa mi pozrela do očí...