Sťahovanie nebol zlý nápad

Časť 25._Do riaditeľne_

Učiteľ hľadel na Adriana a on čakal na otázku. ,,Vymenuj všetky požiadavky svera" Zlomyseľne sa usmial učiteľ, ale Adrian mu na to bez váhania odpovedal. ,,Sever bol za zrušenie otroctva, podporoval skôr rozvoj priemyslu a  federáciu čiže štátne územie a" ,,Dobre, ďakujem. Vidím, že ti to doučovanie prospieva. Tak a my ideme ďalej, na tému indiánske kmene," Začal rozprávať nové učivo a tak som si zobrala pero a písala som. ,,Hej, myslím, že mi zas niečo dlžíš." Uškrnul sa Adrian. ,,Nastav líce." Usmiala som sa. ,,Líce?!" ,,Áno, sme v škole a ja už niekoho mám." Dala som mu pusu na líce a ďalej som písala poznámky. ,,A smiem vedieť koho?" ,,Nie a daj mi už pokoj."  A aj dal, no ostatní sa asi nechystali. Samozrejme, že si všetci všimli ako som ho pobozkala. A výnimkou nebola Ashley, ktorá práve vtedy  vošla do triedy. 

Po hodine plnej pohľadov na mne, som sa vybrala ku skrinke a čakala som Grace. Dnes som ju na hodine nevidela. Po pár minútach sa objavila. ,,Kde si bola?!" ,,Prepáč, musela som sa uliať z hodiny." Zasmiala sa a začala si vyberať veci zo skrinky. ,,Uliať? A ako?" ,,No.. povedzme, že učiteľov syn potreboval s niečím pomôcť." ,,Čože?!" ,,Nemysli hneď na také. Mala som mu pomôcť vypratať staré výkresy a nahradiť ich novými." Zasmiala som sa, Grace zavrela skrinku a vybrali sme sa na ďalšiu hodinu. ,,Ale neverím, že ste ostali len pri odkladaní výkresov." ,,No...niektoré boli aj v starom kumbáli školníka... A sama som sa bála tak možno šiel ku mne.." ,,Bože Grace!" Smiala som sa. 

Vošli sme do triedy a dnu stál riaditeľ. ,,Slečna Amie, poprosím vás do riaditeľne." Zamračil sa. ,,To bude asi kvôli Ashley." Pošepla mi Grace a sadla si na miesto. Keď som vychádzala z triedy, zachytila som Adrianov pohľad. Najprv sa uškŕňal, ale keď sa mi pozrel priamo do očí, zrejme v nich uvidel strach... Navonok som sa tvárila, že mi to vôbec neprekáža a z triedy som vyšla  pokojne a s úsmevom na tvári. Hneď ako sa zavreli dvere, všetok hraný pokoj sa vyparil, ale stále som to nedávala najavo. Veď som nič zlé neurobila. 

Odrazu som počula buchnutie dverí mojej triedy a hneď za tým hlasné kroky. Otočila som sa a hneď som to oľutovala. Adrian sa náhlil cez chodbu rovno k nám. Stáli sme už pred riaditeľnou, keď sa Adrian ozval. ,,Otec!" Pán riaditeľ zastal. ,,Adrian povedal som ti aby si ma v škole oslovoval riaditeľ!" ,,A prečo by som mal? Veď si môj otec nie? Alebo sa za to hanbíš? Neboj sa, všetci to vedia." Povedal tak hnusne, až mi naskočili zimomriavky. ,,Adrian choď do triedy!" Zrúkol naňho. ,,Čo jej chceš urobiť hm" Chceš ju potrestať za to, že tej namyslenej kurve," ,,Adrian! Nerozprávaj tak o svojej sestre!"  No on pokračoval.  ,,ukázala, že sa jej nebojí? Že nie je ako tie ostatné? že jej ukázala, že tu ona nevládne? Chceš ju potrestať za to, že konečne povedala pravdu a bola jediná?! A nie je to moja sestra! To že ty si nechal mamu a bežal si za druhou, ktorá už decko mala a na to svoje si sa vybodol, to nie je môj problém!" Riaditeľ si vzdychol. ,,Amie, choď do triedy." Bez slova som odišla. Keď som odchádzala, pohľad sa mi zavadil o Adriana. Mračil sa. 

Odvrátila som teda pohľad a kráčala som do triedy, no nebola som tak ďaleko aby som nepočula o čom sa rozprávajú. ,,Otec ona je jediná, ktorá nado mnou nezlomila palicu. Ktorá sa nevzdala a pomáha mi. Tak ju nechaj na pokoji, lebo ona, je moja posledná šanca." Povedal nahnevane a hneď na to som započula kroky za mnou. Chcela som otvoriť dvere od triedy, ale zastavila som sa. Adrian ma dobehol, tak som čakala naňho. ,,Ďakujem." Usmiala som sa naňho, no on sa ešte viac zamračil. ,,Pozri, neviem čo všetko si potom počula, ale nič to neznamená jasné? Len chcem prejsť, dokončiť strednú a vypadnúť odtiaľ." Zarazilo ma to, ale čo som čakala. ,,Bože prečo si myslíš, že ťa každý chce! Nemám záujem, už niekoho mám nechápeš?! Len som ti poďakovala tak si nenamýšľaj! Nie si tu jediný chalan na škole!" Otvorila som dvere a nahnevane som si sadla na miesto. ,,Ehm, som rada, že si sa ospravedlnila, za meškanie a," ,,Veď riaditeľ vám to povedal nie?" Učiteľka si vzdychla a sadla si. ,,Fajn tak pokračujeme. Ak máme dve neznáme," 

,,Tak? Ako to dopadlo, si nejaká nahnevaná." Zasmiala sa Grace." ,,Super, Adrian za nami dobehol, povedal riaditeľovi nech ma nechá na pokoji, lebo som povedala len pravdu. Odišla som a počula som ako o mne povedal že som jeho posledná nádej." ,,Uuu." ,,Hej a na to bežal za mnou a chrstol mi do tváre že to nič neznamená tak nech si nenamýšľam." ,,Už si viem predstaviť čo si povedala." ,,Povedala som nech si nenamýšľa on, lebo ja ho nechcem a už niekoho mám. A že nie je jediný chalan na škole tak nech sa uvedomí." Grace sa hlasno rozosmiala a všetky pohľady padli na nás. ,,Pardón." Povedala pomedzi smiech a stíchla. ,,Ja ťa zbožňujem Am." 

Po hodina ma čakal pri skrinke Jack. ,,Ahoj," Pozdravila som, no on mi hneď skočil do reči." ,,Tak ja ťa nechám chvíľku samú a už sa tu biješ, volá ťa riaditeľ a Adrian ťa obraňuje?!" Hovoril dosť nahlas. ,,Ukľudni sa! Môžem si robiť čo chcem po prvé a po druhé to je moja vec! Tá fiflena si nemá čo dovoľovať a Adrian ma obránil len pre to, že ho doučujem. Nič to neznamenalo ani pre mňa, ani preňho tak pokoj dobre?" Usmiala som sa a objala som ho. ,,Mám len strach. Ešte s tebou ani nechodím a už mi ťa tu chce každý prebrať." Zasmiala som sa. 

V tom som ho zbadala. Adrian s nahnevaným výrazom na tvári ako vždy.  Prešiel okolo nás a pohľad sa mu na sekundu zastavil na nás. No zrejme nechcel aby si to niekto všimol a tak obrátil pohľad pred seba  a kráčal  ďalej. Samozrejme sa nezabudol zastaviť pri nejakej babe a dohodnúť si zrejme spoločnú noc. Prevrátila som očami a obrátila som pohľad na Jacka.. 

Doširoka sa usmieval a ja som už nevedela odolať. ,,Neboj sa, dlho to tak nebude." Pošepla som, pobozkala som ho na líce a odišla som.