×42×

1.1K 38 3
                                    

,,Posledná stávka Johnsonová," prehlásil Müller vážnym tónom.
Ku skupinke štyroch odkrytých kariet pribudla piata susedka. Oči mi zažiarili šťastím, no nedala som to na sebe poznať. Musela som zanechať kamennú tvár a tváriť sa neutrálne. To ma vždy učil dedko počas našich spoločne trávených chvíľ.
Po celom vnútri tela sa mi rozlial dokonalý pocit víťazstva. Výhru mám v kapse! Na ruke mi sídlili dvaja králi a práve dvaja boli na stole.
Mám štvoricu s celkom vysokou hodnotou. Práve teraz je ten správny čas na zvýšenie stávky. Müller sa musí cítiť strašne, keďže som už štyri hry vyhrala práve ja. Teraz sedí oproti mne mierne pripitý a pozerá na karty a rukou si pridržiava bradu, akoby rozmýšľal, čo urobí teraz. Pravidlá sme si určili samy. Totižto, skoro vôbec sme ich nezmenili. Nakoľko sme nemali pri sebe žetóny a o peniaze sme hrať nechceli, určili sme si ako žetóny práve sklenené poldeci naliate alkoholom. Lenže háčik bol v tom, že alkohol mal opačný účinok ako žetón - ten, kto prehral hru, musel vypiť všetko predložené na stole v rámci stávky.
Preto som pred seba predložila ďalší štamprlík s hnedou tekutinou a tak navýšila stávku. Müller na mňa pozrel s nadvihnutým obočím, keďže pred nami sídlilo už šesť. ,,Vážne?" pozrel na mňa prenikavým pohľadom.
,,Určite," usmiala som sa škodoradostne. Buď sa vzdá so 7 alebo bude musieť vypiť osem štamprlíkov.
Nemo prikývol a doložil. Páni, ten si naozaj verí! Nevadí, aspoň pôjde hneď spať a ja budem mať konečne kľud.
,,Stávky ukončené?" opýtal sa a ja som prikývla.
Naozaj som nevydržala a musela som otočiť svoje karty. S úškrnom sídliacim na mojej tvári som sa podoprela o ruky a pozerala na neho. ,,Mám štvoricu, kráľov. Piješ." zasmiala som sa.
No Müller tak neurobil. Stále sedel s nečitateľným pohľadom. Pripisovala som to jeho dlhšiemu spracovaniu jeho definitívnej porážky.
Z ničoho nič položil na stôl otočené karty a usmial sa. Pozrela som na ne so zvedavosťou, no to nebol najrozumnejší nápad. Dych sa mi zastavil, slina mi zabehla v krku a viečka mi začali nekontrolovateľne klipkať. To nemôže byť možné! Uštipnite ma niekto, aby som sa zobudila z tohto zbláznenia.
,,Royal flush, moja milovaná manželka!" cmukol na mňa a začal sa smiať.
Ten hajzel mal kráľovskú postupku! Ležali tam predo mnou v plnej srdcovej kráse. Pokrútila som hlavou.
,,Určite si podvádzal. To nie je možné!"
,,A ako? Sama si kopala a rozdávala." Stále sa smial a predložil predo mňa osem štamprlíkov. Keď tak na to spätne pozerám, nemala som byť taká ľahkovážna. Naozaj som nečakala, že bude mať tak posrané šťastie.
Snažila som sa tento šok rozdýchať, no nedarilo sa mi. Ako mám vypiť štyri deci alkoholu.
,,Chceš to piť osobitne alebo ti to zlejem do pohára?" neustále si ma doberal.
,,Nenamáhaj sa," urazená na neho a nahnevaná na seba som zobrala do ruky prvý pohárik a kopla ho do seba. V hrdle ma zaštípalo od kvalitného alkoholu, v bruchu sa mi rozlialo teplo a v ústach horká pachuť.
Už iba sedem, to zvládneš. Povzbudzovala som sa sama v duchu.
Pre tentokrát som chytila do každej ruky jeden a hneď za sebou vypila. Akonáhle som mala ruku voľnú, putoval do nej ďalší štamprlík a následne tekutina zo štamprlíka priamo do žalúdka.
Už len posledný! Zatiaľ som nič necítila, no čo sekunda budem naťatá ako doga. Posledný raz som sa zhlboka nadýchla a vypila posledný pohárik nechutenstva.
Pri tomto ma už aj natiahlo, pravdepodobne z pocitu, že je konečne posledný.
Vyčerpane som sa zošuchla na stoličku a odfúkla som si.
,,Vieš, že si za to môžeš sama?" zasmial sa mi.
,,Pssst," naozaj to bolo pre moje uši moc hlasné a neznesiteľné. Potrebovala som kľud. Očami mi začalo pomalšie klipkať, pohľad som mala spomalený, no ten úžasný pocit vo vnútri ma hrial viac ako láska. ,,Nehovor na mňa." priam som vetu zašepkala opitým zatiahnutím. Výborne, sila alkoholu sa prejavila takmer ihneď, akoby lúsknutím prsta.
,,Preboha, Johnsonová, choď si ľahnúť!" Ani za boha som nevedela prísť na to, prečo ma oslovuje priezviskom, no jedno som vedela povedať určite. Nepáčilo sa mi to!
,,Tak za prvé," vystrela som pred seba vztýčený ukazovák a zamerala sa naň pohľadom, ,,neželám si, aby si ma oslovoval Johnsonová, volaj ma láskavo Thiana..." zatvorila som unavene oči a snažila sa nespadnúť zo stoličky.
,,A za druhé?" ozval sa, čím ma prinútil sa na neho pozrieť.
,,Ha?" nechápala som.
,,Povedala si za prvé, tak čakám pokračovanie." zasmial sa.
Ja som chcela pokračovať? Povedala som za prvé? Hodila som rukou. ,,Už si nepamätám." hlavu som mala strašne ťažkú a tak som si dopomohla stolom, za ktorým som sedela a hlavu naň oprela.
,,Johns... teda, Thiana." zodvihla som hlavu a zamerala na neho prižmúreným pohľadom. To svetlo nad nami to všetko len sťažovalo.
,,Choď si ľahnúť."
,,Však ležím," zatiahla som a naspäť si oprela hlavu o môjho úžasného kamaráta Stola.
,,Thiana," zatiahol aj on. Usmiala som sa. Skutočne sa mi páčilo, ako ma oslovoval menom. Aj keď sa to doteraz stalo len párkrát, veľmi som si to užívala.
Náhle som pocítila jeho obrovské ruky na svojom tele. Jednou mi zaprel chrbát a druhou mi podložil nohy. Jedným švihom som ležala v jeho náručí. Hlava mi padla na jeho vypracovanú hruď a mohla som cítiť tlkot jeho srdca. Bol len mierne zrýchlený, no aj tak ma ukľudňoval.
,,Ako môže mať niekto tak vypracovanú hruď?" až po tom, ako som to vyslovila, som si uvedomila, že to bolo nevhodné. ,,Prepáč!"
Zasmial sa. Tým jeho neskrývaným nákazlivým smiechom. Vošli sme do tmy a o chvíľu som pocítila mäkkú posteľ pod sebou. S ľahkosťou ma položil a bol pripravený na odchod, ktorý som mu nejakým zázrakom nedovolila.
Jeho tvár som uväznila vo svojich dlaniach a pozerala mu do očí, ktoré mu žiarili z tmy. ,,Ďakujem." zašepkala som. Tvárami sme boli od seba vzdialení len pár centimetrov, stačil iba jediný pohyb a dotkli by sme sa.
No on uhol pohľadom. Moje ruky zosunul zo svojej tváre a pustil. Vzdialil sa a ja som náhle pocítila nepríjemnú zimu, chlad a prázdno.
,,Dobrú noc, Thiana," spravil pár krokov vzad a zavrel za sebou dvere. V izbe sa zotmelo už úplne. Malo by sa mi chcieť spať, no ako naschvál som bola práve teraz čulá ako rybka.
Párkrát som sa prevalila a vždy keď som zatvorila oči, uvidela som pred sebou jeho dokonalú postavu, úsmev, oči. Do pekla, Thiana, musíš okamžite prestať!

𝓢𝓹𝓸𝓾𝓼𝓮𝓼?!   ✓Where stories live. Discover now