,,Slečna Thiana, nemali by ste chodiť neupravená a zanedbaná, či už po dome alebo nedajbože von. Paparazzi a novinári sú na každom kroku, v každom kúte a mohlo by to byť použité proti vám..." prehovorila mi Denisa do duše.
,,Ste v poriadku? Chodíte ako živá mŕtvola, nosíte len samé vyťahané a staré veci, týždeň ste si na seba nedali žiadny make-up, máte kruhy pod očami väčšie ako ja po trojdňovej šichte a to nehovorím o vašom výraze..."
Ďakujem Denisa, že si mi do očí zhrnula môj výraz a výzor. Bez teba by som si toho nevšimla!
Kebyže sa neovládam, asi by som jej to s hnevom odvetila, no nechcem byť zlá ešte aj na ňu. Na osobu, ktorá sa o mňa stará a ktorá má chápe. Namiesto môjho svedomia som sa jemne, no nútene usmiala a slabým hlasom dodala: ,,Všetko v poriadku, len mám svoje dni a je mi trochu zle... Pôjdem si na chvíľu ľahnúť, ak ti to nebude vadiť..." Nečakala som na jej reakciu, hneď som sa otočila na päte a zamierila si to rovno do izby.
Ako moje kroky mierili k posteli, prešla som okolo obrovského zrkadla a sama seba sa preľakla.
Naozaj vyzerám ako katastrofa. A presne tak, ako vyzerám, sa aj tak cítim.
Od nedele už so mnou neprehovoril, dokonca sa ma ani nedotýkal. V nejakom bulvárnom článku som nedávno čítala, ako novinári polemizujú, či nemáme prvú manželskú krízu. A ani sa im nečudujem... No zatiaľ, žiadne pochybnosti o fraške, takže som ešte kľudná. No kľudná v istom slova zmysle.
Po tej poslednej vete, čo na mňa prehovoril v mojej kaviarni som mala chuť sa ísť rozplakať na toalety ako nejaká pubertiačka a moje vnútro sa rozsypalo.
Aj tak doteraz neviem pochopiť, prečo ma to tak vzalo, keďže k nemu nič necítim a to, čo si o mne myslí, je mi hlboko ukradnuté.
No akoby sa ten prvý deň na chate niečo vo mne zlomilo. Dokonca som sa prichytila, ako som žiarlila, keď na neho pozerala tá suka Olívia. Vtedy som cítila, že by z nás mohli byť dobrí kamaráti.
A možno aj niečo viac ako kamaráti.
A vôbec by mi to nevadilo...
No ale ako vždy aj teraz som chodiaca pohroma a všetko pekné pokazím. A dokážem pokaziť aj to, čo je nemožné pokaziť.
Nemo som ležala na posteli s rukami podobierajúcimi moju ťažkú hlavu a pozerala von oknom na zamračené počasie. Dokonca aj miamské podnebie sa ľutuje spolu so mnou a súcití s mojimi citovými a duševnými problémami. Chvíľkami som čakala, kto z nás začne plakať skôr.
Z nočného stolíka som vytiahla notebook a rozhodla sa pozrieť si nejaký film. Hneď som zhodnotila, že rozmantické klišé by ma akurát tak viac rozhodilo, tak som sa rozhodla vybrať film žánru iného súdku.
Mala som na výber nejaký horor alebo moju srdcovku.
Nevedela som sa rozhodnúť a preto som si hodila mincou. A tá rozhodla, že je ten správny čas na moju srdcovku, ktorú som mala aj stiahnutú v počítači.
Akonáhle sa v ňom objavila tvár Roberta Downey Jr. -a a neskôr aj Iron Mana som bola myšlienkami len pri ňom.
Pri scéne, keď Tony našiel "srdce" od Pepper, mi niekto zaklopal na dvere.
Zažratá do filmu som bez duše prehlásila ďalej a návšteve som nevenovala viac pozornosti. Aj keď som ten film videla stokrát, nikdy ma neomrzí, pretože je pre mňa dokonalý.
,,Prichystaj sa, za hodinu odchádzame do klubu." Prehovoril na mňa po týždni ignorovania.
,,Čo?" Myklo mnou, pretože som nečakala, že za dverami bude práve on.
,,Počula si," otočil sa a zavrel za sebou dvere.
Potom som si uvedomila, ako vyzerám. Cítila som sa trápne a preto som sa radšej išla čím skôr prichystať. Pozrela som sa na hodinky. Bolo niečo po deviatej, čiže mám necelú hodinku na prichystanie.
Postavila som sa pred šatník. Ako som tam stála a pozerala sa na toľko vecí od neho, ktoré vôbec nepoužívam a nenosím, napadlo ma, žeby som ho mohla trochu poprovokovať. Aj keď to bude odo mňa neférové, nepáčilo sa mi, ako so mnou jednal, či už teraz alebo aj naposledy.
Vošla som dnu do šatníka a hľadala niečo, čo by mohlo nosiť prívlastok "hot".
Do očí mi vbehlo niečo modré a saténové. Keď som to chytila do rúk, zistila som, že sa jedná o výstižné tričko s celkom dlhým výstrihom na tenké ramienka, ktoré sú také tenučké, že si kvôli nim nebudem môcť dať podprsenku. Dokonalé.
Pár políc vedľa môj zrak našiel koženú mini sukňu s vysokým pásom. Bola síce trochu kratšia, no páčilo sa min a celkom som to prehliadla, keďže má vyšší pás, čo ja u oblečenia milujem.
A nakoniec som zo zeme zobrala jeden pár lesklých vysokých topánok s ramienkom na zapínanie a otvorenou špičkou. Plátok bol širší, no dosť vysoký, takže ak sa na nich nezabijem, budem najšťastnejšia žena v živote.
Keď som to tak držala pokope v náručí, zhodnotila som, že sa budem celkom lesknúť, no nevadilo mi to.
YOU ARE READING
𝓢𝓹𝓸𝓾𝓼𝓮𝓼?! ✓
RomanceThiana a Caleb sú mladí, nezadaní a šťastní ľudia. Jedna vec ich ale spája. Rivalita. Totižto, dlho sa nevideli. Už takmer desať rokov. Boli síce spolužiaci na základnej škole, ale nemali sa vôbec v láske. Nebol deň, čo by nepadla jedna uštipačná...