𝓢𝓹𝓸𝓾𝓼𝓮𝓼?! ✓

×4×

,,Vysvetli mi to! Ihneď, inak vyskočím z tejto posranej limuzíny!" Vyhrážala som sa.
,,Kľudne, aspoň by všetkým bolo lepšie." zamumlal si popod nos.
,,Čože?!" vražedne som sa na neho pozrela.
,,Nič," spokojne sa pozrel von oknom.
,,Čakám," povzbudila som ho.
,,Nebudem ti to teraz vysvetľovať..." ohradil sa.
,,A prečo nie?" Nadvihla som obočie.
Nahol sa ku mne, načo som sa strhla a do ucha mi pošepkal: ,,Svedkovia."
,,Bože, neposer sa." Hodila som rukami.
,,Johnsonová kľudni slová." upokojoval ma s úsmevom.
,,Ty....!" Ukázala som na neho prstom, ale aj tak ako ráno po zistení, čo mám na ruke, som radšej ruku stiahla.
,,Prosíte si pán Müller niečo?" spýtal sa šofér limuzíny pričom ukončil náš nezmyselný rozhovor.
,,Ďakujem, ale nie." usmial sa na neho.
Fúha, takže Müller vie aj poďakovať. Asi som ho podcenila...
Zvyšok cesty sme presedeli v úplnej tichosti.
Limuzína zastala na letisku pri lietadle. Dvere sa otvorili a v nich bol ten šofér, ktorý mi podával ruku.
,,Ďakujem," milo som sa usmiala.
Úsmev mi opätoval a vybral mi môj kufor. ,,Nehajte tak, ja si ho zoberiem," nesúhlasila som. Bol to muž v staršiom prevedení, a ja som nechcela, aby sa namáhal s tým ťažkým kufrom.
,,Musím ho zobrať. Je to moja práca," pritom uhol pohľadom a pozrel sa očkom na Müllera.
V tú chvíľu mi ho prišlo strašne ľúto. ,,Ale ja na tom trvám. Prosím."
Vyzerá to tak, že ho nepresvedčím. Je to jeho práca a on ju chce robiť čo najlepšie.
,,Louis, nechaj slečnu, nech si zoberie batožinu sama, keď chce." Povedal Müller a šofer mi ho nakoniec vyhovel, čím mi kufor položil k nohám .
,,Ďakujem," pozrel sa mi do očí a znova sa usmial. Príjemný pánko. Dúfam, ze ho ešte niekedy stretnem.
,,Nech sa páči." povedal kapitán, ktorý nám otváral dvere od lietadla.
Vstúpili sme dnu. Prvý išiel Müller a ja som ho poslušne následovala.
Vošli sme do miestnosti so sedadlami. Lenže toto nebola obyčajná miestnosť, ako býva v normálnych lietadlách. Bolo tu dokopy možno desať sedadiel, dva veľké televízory, stoly, gauč.....Ostala som v nemom úžase.
,,V akom sme to lietadle?" spýtala som sa, keď som sa dostala z úžasu.
,,V mojom súkromnom..." povedal a sadol si na gauč.
,,Ty máš súkromné lietadlo? Neverím!" prekrížila som si ruky cez prsia.
,,A v čom práve sedíš? V mojom súkromnom lietadle." povedal a spokojne si zapol televízor.
Panebože, sníva sa mi to alebo to je skutočnosť? Štipnite ma niekto a prebuďte z tohto sna...
,,Au! Zbláznil si sa? Prečo si to spravil?!" nahnevane som na neho zazerala a šúchala si zranené miesto.
,,Chcela si, aby ťa niekto poštípol. Tas som sa toho ujal..." povedal a smial sa na mojom výraze.
Ja krava som to povedala nahlas?! Do pekla, už úplne magoriem...
Sadla som si na sedadlo, ktoré sa nachádzalo naopačnom konci tejto miestnosti.
Zobrala som si mobil a pripojila sa na internet. Zapla som facebook a skoro som ten mobil hodila o zem.
Každá druhá správa bola o našej svadbe v Las Vegas. Prišlo mi z toho strašne zle, tak som to radšej vypla a postavila sa.
Rozhodla som sa nájsť wécko. No moje brucho protestovalo, obsah žalúdka sa dral von. Ani neviem, rozbehla som sa preč z miestnosti a išla dlhou chodbou. Na konci chodby svietiť nazeleno WC.
Otvorila som dvere, kľakla k toalete a vyprázdnila sa. Už nebudem piť! Rozhodne nechcem prežiť to, čo teraz.
Počula som kroky. Neotočila som sa. Nevládne som ležala na zemi s rukami na záchodovej doske.
,,Johnsonová, si v poriadku?" spýtal sa ma hlas za mnou.
,,Vyzerám na to?!" otočila som sa. No dlho som sa na neho nepozerala, hneď som sa otočila a spustila ďalšie pazvuky a divnú nechutnú tekutinu.
Pocítila som ruku na mojom ramene. Skamenela som. Prečo mi ju položil na to rameno?
,,Prosím, nedotýkaj sa ma a vypadni," povedala som vyčerpaným hlasom.
Bez slova vstal a odišiel. Tak a ostala som tu sama.
Keď mi už bolo lepšie, opláchla som si tvár aj ústa. Potrebovala som tú nechuť zmyť, no čistou vodou ťažko.
Vlasy som si upla do vysokého drdolu a vošla do miestnosti.
Bez slova som podišla k môjmu kufru, vytiahla odtiaľ lieky a zapila to čistou vodou.
Sadla som si na sedačku a vytiahla z vrecka džínsov žuvačku. Aspoň mi to trochu pomôže zabudnúť na tú pachuť.
Pozrela som sa jeho smerom. Ležal na gauči a v tichosti pozeral TV.
Nechala som to tak a pozrela sa von oknom. Už sme leteli nad rozsvietenou krajinou. Z diaľky to bol úchvatný pohľad. Pohľad zhora na nočné vysvietené Las Vegas.
Spokojne som zatvorila oči. Prestala som myslieť na všetky moje aktuálne prúsery a nechála sa unášať mojou fantáziou.

.......................

Hello, hello!❤❤❤❤

Znova sa hlásim s ďalšiou kapitolou, takou nudnejšiou.😊😉😙
Dúfam, že sa aspoň trošku páčila.♥
Každý votík alebo komentík poteší.🙋
Zatiaľ bye, bye...✌✌✌

JuliaMrmusova😙