𝓢𝓹𝓸𝓾𝓼𝓮𝓼?! ✓

×24×

Nakoniec sme sa dohodli, že zvolíme leteckú prepravu, teda, ak mám technicky správne poznamenať, Müller prehlásil, že sa pôjde lietadlom a ja som nemohla nič iné urobiť, než neprotestovať, pretože by som inak šla do Brooklynu po vlastných.
Ako každý rok, určite ani tento nebude výnimkou, chodievame s rodičmi s bratom, s Victoriou a pár ďalšími blízkymi príbuznými oslavovať na našu veľkú chatu, ktorá v našej rodine plní úlohu oslavovania. Organizovali sme na nej už mnoho stoviek osláv, párty, stretnutí,...
Môžem potvrdiť, že tá chata si už veľa prežila a ešte si aj veľa s nami užije. No na to, ako moc je nami využívaná, vyzerá stále ako nová...
Ráno som skoro vstala, by som sa mohla zbaliť.
Keďže sa chata nachádza v menšom lese pri jazere, schovala som si do tašky len obyčajné tričko, rifle a mikinu. Nakoľko mám na chate osobitnú skriňu s osobnými vecami a oblečením, nemusím si brať toho viac, len na cestu späť, aby som nešla v špinavom. Tiež neuvažujem nad tým, že si vôbec zoberiem formálne oblečenie, ako je sukňa, blúzka alebo šaty, pretože naše oslavy a spoločné stretnutia nebývajú oficiálne, skôr viac neformálne. Každý si oblečieme, v čom sa cítime komfortne, keďže väčšinou sú moji rodičia kreatívni.
Už od malička si pamätám, že vymýšlali zakaždým stretnutia, na ktoré nikdy nikto nezabudne.
Je u nás zvykom, že hrávame spoločne hry, súťaže, spievame večer pri krbe, najmladší nám čítajú rozprávky a večer sa vytratíme do krásneho nočného lesa a pozorujeme hviezdy pri altánku na lavičke hneď vedľa jazera.
Nad spomienkami som sa pousmiala a šla znova k šatníku.
Vytiahla som z neho obyčajné čierne rifle a vysokým pásom s roztrhaným jedným kolenom, ktoré patrili k mojim najobľúbenejším a najpohodlnejším veciam.
Do nich som si zakasala tmavočervené až bordovo farebné tričko s výstrihom do tvaru ,,V" a obtiahnutým strihom, ktoré sa "nalepilo" na moje telo. Tieto typy tričiek mam celkom v obľube, keďže mi zdôraznila na ženské črty a úzky pás.
Ako posledný kus látky som na seba hodila bledomodrú rifľovú bundu s kratším strihom a nášivkou malej ruže v pravom rohu na chrbte.
A nakoniec celého outfitu som si obula čierne platené nike tenisky.
Vlasy som si nechala rozpustené. Ešte stále má fascinuje ťa jemnosť, rovnosť a dĺžka...
Spokojná som vyšla z izby. Chcela som skontrolovať Müllera.
Jemne som zaklopala na dvere od jeho izby a vošla aj napriek žiadneho ohlasu.
Oči mi padli hneď na posteľ, kde sa vynímala pod perinou mohutná mužská postava.
Keďže mi bola otočená chrbtom, nevedela som posúdiť, či ešte spí, alebo surfuje na internete počas ležania.
Vykročila som teda naokolo, pretože moja zvedavosť opäť zvíťazila.
Nakukla som z bezpečnej vzdialenosti a keď som uvidela, že spokojne pravidelne odfukuje, odvážila som sa pristúpiť bližšie. Kľakla som si vedľa jeho postele a pozrela mu priamo do spiacej tváre.
Poriadne som si ho obzrela. Jeho vlasy boli neusporiadané a rozlietané na všetky strany. Konečne som ho mala možnosť vidieť, keď ich nemal upravené ani dokonale začesané. Jeho mihalnice na viečkach, ktoré bolo vidieť aj z diaľky zo stoviek metrov, boli ešte hustejšie, ako som si myslela. Kútiky pier mal zvlnené dohora, vďaka čomu niesli nádych malého úsmevu. Na lícach a brade mu už začali vyskakovať malé štetinky fúzov, ktoré sa tvarovali do menšieho strniska.
Pri pohľade, ako som sa teraz na neho pozerala vyzeral naozaj normálne. Ako každý normálny chlap. Nemal tú známu aroganciu v očiach, nepôsobil dokonalo, ani namyslene a egoisticky.
Práve tento pohľad na neho ma utvrdil v tom, že tento chlap nie je taký, ako sa na prvý pohľad zdá.
Aj keď ho neospravedlňuje to, čo vykonal v minulosti, čo koná stále aj v súčasnosti, zistila som, že túto jeho druhú stánku chcem spoznať....
Pri náhlom otvorení jeho tmavých orieškových očí mi do žíl nabehol adrenalín. Behom sekundy som stála v pozore na nohách a uhla som pohľadom hneď, ako to bolo možné.
,,Zbláznila si sa?!" Jeho oči neboli prirodzene hnedé ako to bývalo poväčšine zvykom. Pre tentokrát nadobúdali veľmi tmavý odtieň hnedé, priam až čiernej. A to naznačovalo len jeden dôvod.
Bol nahnevaný.
Veľmi.
,,Prepáč, klopala som," celá červená som sklonila hlavu.
Až teraz som si uvedomila, čo som robila.  Pozorovala som ho, ako spí a skúmala jeho črty a detaily.
Naozaj som sa cítila trápne.
,,Myslel som si, že si zlodej, kurva! A v prvom okamihu som po tebe chcel hodiť tútu lampu! Do riti, čo to máš za úchylky?!" Už stál oproti mne v plnej svojej kráse. No vlastne, len obrazne, keďže mal oblečené tepláky.
Ó, áno! Müller mal oblečené tepláky...
,,Chcela som len vedieť, či ešte spíš. No pred chvíľou som sa rozhodovala, či ťa zobudiť alebo nie..." Nervózne sa zo mňa ozvalo.
,,Tak keď sa spoza dverí neozve môj hlas, tak je viac než jasné, že spím. Normálne rozmýšľajúci človek to pochopí," rýchlo prešiel do šatníka.
,,Ešte raz sa ospravedlňujem, mrzí ma to. Chcela som ti len povedať, že za hodinu musíme vyraziť. A aj keď ideme na ,,oslavu", neber si zo sebou tie tvoje honosné obleky, lebo na to doplatíš." Ešte stále nervóznym tónom som zakričala do šatníka.
,,Všetko?"
,,Uhm?"
,,No či si si povedala, čo ťa ťažilo na tom tvojom starostlivom srdiečku, lebo bol by som ti veľmi zavďačený, keby si už vypadla z mojej izby!" Vykukol spoza dverí a škaredo na mňa zazeral pričom nezabudol túto vetu poznamenať s veľkou dávkou falošnosti. Ako som predpokladať, po prebudení nebolo žiadnej stopy po neškodnom spokojní výraze.
Preto som radšej zvolila cestu von z jeho izby, pre pokoj z oboch strán.
Nepáčilo sa mi, ako sa ku mne teraz správal a ako sa zachoval.
Ale tak, tento prístup ma už ani nemohol prekvapiť. Nič iné som čakať ani nemohla.
Na tú hodinku som ešte šla naspäť do izby, kde ma čakal odkaz v podobe správy na mojom mobile.
Nemeškaj!
N