𝓢𝓹𝓸𝓾𝓼𝓮𝓼?! ✓

×8×

Napínavo, pomaly sťahovala zips smerom k zemi.
Páni, ak by som teraz neprišla o nervy, tak o chvíľu. Bolo to dosť iritujúce.
Keď stiahla vonkajší čierny obal, nestačila som spracovať svoje myšlienky.
Tie šaty boli úchvatné.
Tmavo-modrá farba dokonale ladila s vybíjanými kamienkami v hornej polovici šiat.
Dlhá, modrá sukňa bola nazbieraná a siahala až po okraj špičiek.
Úzka stužka rovnakej farby šiat zvýrazňovala chudší driek a tak zakrývala nedostatky. Sukňa začínala vyše bokov, čiže pekne tvarovala postavu a zvyšovala pás.
Jediné negatívum, čo som videla na týchto šatách bol extrémny výstrih siahajúci skoro po pupok, ktorý zároveň odhaľoval časť pŕs.
Nie je to celkom môj štýl na môj vkus moc odvážne. Neviem, či si to radšej nerozmyslím a nevytiahnem z kufra jednoduché jednofarebné čipkované šaty.
Na poslednú chvíľu som prižmúrila oči a zazrela niečo biele. Bolo to zavesené a pripomínalo to cenovku. Lenže toto bol biely papierik a na ňom pravdepodobne niečo napísané.
Podišla som bližšie a papierik si obzrela. Jasné, že to bolo od Müllera.
Tak sa ukáž Johnsonová, či si stále rovnaká mäkká padavka ako za našich mladých čias.
Ako sa opovažuje?! No..... keď si to tak teraz prehrávam v hlave, má pravdu, úplnú. Bola som mäkká, ale tie časy sa zmenili. Už nie som utiahnutá a už vôbec nie posratá.
Šibalsky som nadvihla pravý kútik pier. ,,Denisa, pomôžeš mi ich prosím ťa obliecť?"
Jemne sa usmiala. ,,Samozrejme, ani pýtať sa nemusíš..." a hneď sa dala do práce. Šaty zvesila z vešiaka a pomohla mi natrepať sa do nich. Sadli mi ako uliate. Sadla som si k toaletnému stolíku a Denisa vybrala kozmetiku z nejakého šuplíka.
Začala s make-upom.
Na oči mi naniesla tiene vytieňované z modrej farby do čiernej. Na vrch nezabudla dať ešte strieborný tieň.
Mihalnice mi nafarbila riasenkou. Umelé mihalnice mi lepiť nemusela, keďže tie moje sú samy o sebe husté. Na pery mi naniesla bordový rúž.
Ako poslednú úpravu si nechala vlasy, čiže účes. Najskôr ich poriadne učesala a potom vrch natupírovala pre väčší objem.
Rozdelila mi ich cestičkou na väčšiu polku a menšiu. Dala sa do práce s drdolom. Vlasy navzájom cez seba poprepletala do nízkeho krásneho drdola.
Niektoré pramienky nakulmovala a nechala voľne spustené ako nejaké nepodarky.
Nakoniec mi k drdolu pripla veľkú kamienkovú sponu a vybrala z tašky bižutériu.
Bola to taká sada, alebo to tak aspoň vyzeralo. Náhrdelník, náušnice, náramok a prsteň.
Všetko dokonalo ladilo k šatám.
Síce boli jednoduché, strieborné s modrými kamienkami, ale boli nádherné. Nie nadarmo sa hovorí, že v jednoduchosti je krása.
Vo výslednom zjave mi konečne dovolila pozrieť sa do veľkého zrkadla na výsledok.
Pravdupovediac, vôbec som sa v tom odraze nespoznala. Ako keby v tom zrkadle stála úplne iná osoba, vyzretá žena, s nádhernou postavou, hodná srdcu aj samotného kráľa kráľov.
,,Wau," žasla som nad Denisiným dielom. ,,Je to nádherné. Vyzerám ako princezná. Ďakujem krásne!" chytila som ju za ruku.
,,Nie je za čo." usmiala sa nad mojim detským rozpoložením.
,,Ale je. Ty by si nemala robiť tu, ako komorná. Mala by si sa venovať modelingu, dizajnu, vizáži. Ty robíš z ľudí zázraky!"
,,Lenže to nejde. Nemám na to školu, ani peniaze. Je to môj sen a preto robím tu, aby som si našetrila na vlastný salón. A vôbec sa nemôžem sťažovať..." povedala nakoniec smutne.
,,Och. Máš to ťažké, ale neboj sa. Ty to zvládneš, nepozeraj sa na negatíva. Povedz si, že o chvíľu budeš robiť vo vlastnom salóne. Budeš obľúbená, slávna dizajnérka, vizážistka, kaderníčka.... A ja budem tvoj stály zákazník!" usmiala som sa.
,,Ďakujem, že mi veríš. Si asi prvá..." moc jej na sebaistote nepribudlo. To som už nevydržala a objala ju. Pevne, priateľsky, ľútostivo a hlavne s pochopením.
,,Ja ťa veľmi chápem. Som z Brooklynu a tam máme rodinný obchodík. Taká kaviareň s cukrárňou. Už od malička som si zaumienila, že raz mi bude patriť, že raz budem stáť za tým pultom. A tak už od malička som chodievala za starou mamou a prosila ju, aby mi ho neskôr darovala...." musela som sa trochu nad tým pousmiať. Bola som malá a ,,odvážna". Doma sa mi všetci smiali, že som blázon. No ja som ich názor nepotrebovala. Chcela som svoj obchodík, ktorý mi teraz právoplatne patrí.
,,Denisa, vykašli sa na všetkých, ako som to urobila aj ja. Všetci to robia zámerne, kvôli závisti. Nemôžeš zahadzovať sny, nemôžeš sa len tak vzdávať. Rozumieš? Sľúb mi, že sa aspoň pokúsiš splniť svoj životný sen." pozerala som sa jej pritom do očí.
,,Ďakujem," oprela sa o moje plece. Nadobudla pocit istoty a ja som si pripadala ako mama, ktorá ju pravdepodobne v detstve zanedbávala. ,,Vieš, si iná, ako ostatné, ktoré tu doviedol. V tebe je niečo, po čom iné môžu len túžiť. Ty si silná žena a niet divu, že si už jeho. Má veľké šťastie, že ťa má..." týmito slovami zaskočila nielen mňa, ale aj seba, pretože zamrzla.
,,Prepáč, ja..." hlas sa jej zlomil.
,,Nie, nie. Neospravedlňuj sa, nemáš za čo. Ja som rada, že si si o mne urobila vlastný názor, dobrý názor. som poctená..." ruku som si chytila srdce a jemne sa uklonila. ,,Kamarátky?" spýtala som sa.
Jemne sa usmiala, pričom jej zažiarili zelené oči. ,,Kamarátky!" prikývla s úsmevom.
,,Asi mi tu šibne, ale aspoň budeš mať aj bláznivú kamarátku..." zasmiali sme sa spoločne. Odľahlo mi pri srdiečku, že tu mám nejakú osobu, ktorej môžem veriť...

......................................

Ahojte zlatíčka! ❤❤❤

Taká stredne dlhá časť na dnešok. Dúfam, že neprekáža. Nabudúce sa budem snažiť viac... Každý votík alebo komentík veľmi poteší. 😁

Ďakujem za prečítanie.👀

PS: Hore na obrázku sú Thianine šaty. Čo na ne poviete?😎

Zatiaľ sa s vami lúčim. Bye, bye...✌✌✌

JuliaMrmusova😙😙😙