𝓢𝓹𝓸𝓾𝓼𝓮𝓼?! ✓

×6×

Sadla som si na pohodlný gauč a čakala kým spustí.
,,Takže....Volám sa Caleb Müller, čo ty vieš, ale asi nevieš, kto som," začal na môj vkus až moc záhadne.
,,Si môj bývalý spolužiak, ktorého som z duše nenávidela a aj nenávidím." Škodoradostne som sa usmiala. 1:0 pre mňa
,,Aj tak sa to dá povedať. No ja to poviem inak. Som asi najbohatší muž v Amerike. Mám zopár slávnych firiem a robím mnohým ďalším sponzora. Zúčastňujem sa charitatívnych večierkoch, koncertov, plesov....Prosto povedané: Všetci ma poznajú a dosť ma vídavajú v televízii, skoro každý deň na inom programe." Dobre na začiatok toho bolo na moje pomalé spracovávanie dosť. Všetko som pomaly predýchala a mohli sme pokračovať. Ako to, že som ho nikdy v televízii nepostrehla?
Bude to asi tým, že televíziu zapneš raz za mesiac, odpovedalo moje svedomie.
,,V poslednej dobe som mal také menšie problémy, potreboval som vyvetrať hlavu a kamarát mi odporučil práve Las Vegas. Poslúchol som ho a navštívil ho. No tam som sa mierne ožral a potom náhodou stretol teba. Niečo sme popili a úplne na mol sa ožrali, čo nás viedlo k svadbe" Povedal ako ďalšie. Toto bolo na pochopenie ľahšie, keďže som bola toho súčasťou. No vŕtali mi v hlave tie jeho menšie problémy.
,,A teraz ten hlavný problém. Reportéri to všetko natočili, takže sú priame dôkazy, že sme svoji.
A ja nemôžem len tak povedať, že je to žart. Stratil by som dôveru ľudí a tým aj veľa klientov a to by bolo veľmi zlé. Skrachoval by som spolu s firmami a bol by som švorc..." Dobré, už to začína ísť do tuhého.
,,A čo ja s tým?" Spýtala som sa, keď sa chvíľu na mňa mlčky pozeral.
,,No....ja....nehovorí sa mi to ľahko, ale.....potrebujem tvoju pomoc Johnsonová! Potrebujem, aby si hrala moju ženu, aspoň na nejakú chvíľu, len aby som nebol za takého debila, ktorý robí debiliny...." Mne sa snáď sníva. To si snáď robí srandu.
,,V žiadnom prípade!" Postavila som sa a bola som na odchode.
,,Johnsonová, má to aj svoje plusy...'' povedal, čím prerušil moje náhle kroky.
Otočila som sa, ukázal mi, aby som si opäť sadla. Pretočila som očami, ale poslúchla ho.
,,V Las Vegas sme vyhrali pol miliardy dollárov. Keby si zmizla, neušiel by sa ti ani halier, ale ako moja právoplatná manželka máš na polovicu nárok. Takže?" A načo by mi bolo toľko peňazí?! To mi netojí za tieto prúsery. Ja chcem mať vlastný život, milujúceho manžela, krásne deti, svoj obchod. Obchod!
,,Nie, nemôžem. Mám doma, v Brooklyne obchod-kaviareň, ktorá potrebuje svojho sprevádzkovateľa. Bohužiaľ!" Aspoň, že sa mám na niečo vyhovoriť...
,,Kúpim ju a odtiaľ budeš dohliadať na výrobu..." presviedčal ma.
,,Müller, to je rodinný obchod. To sa nepredáva a koláče, kávu robíme vlastnoručne ako rodina.
Nemôžem!" Stavala som sa znova.
,,Johnsonová, prosím! Veľmi ťa prosím!" Kľakol si na kolená a žobronil ma akoby pred mučením, aby som mu ušetrila život.
Ale bol taký zlatý....
,,Dobre teda. Koľko tu musím byť minimálne?" Spýtala som sa nakoniec.
,,Pol roka," skoro mi zabehlo.
,,Zbláznil si sa?!" trepla som ho po čele.
,,Myslíš, že mám na výber?" spýtal sa zamračene.
,,Ahoj," povedala som nahnevane a zavrela dvere.
Za sebou som ešte počula nejaké nadávky a kopnutie, pravdepodobne do stola. Zišla som dole schodmi a kašľala aj na svoj kufor. Chcela som sa odtiaľto čo najrýchlejšie dostať.
Dostala som sa na dolnú chodbu a vyšla veľkými dverami, ktoré sa mi zdali ako vchodové.
Ako prvý pocit ma premklo nepríjemne svetlo. Lenže toto svetlo nebolo ako normálne. Toto pripomínalo blesk.
Otvorila som oči a uvidela ľudí s fotoaparátmi. Fotili ma v jednom kuse.
Hlúpi reportéri a paparazzi!
Nevedela som, čo mám robiť. Stála som na prahu dverí a rýchlo vymýšľala plán úteku.
,,Jéj Thiana, čo ty tu?!" Predo mnou sa objavila Olivia. Takže, teraz je na čase predstaviť vám Oliviu. Olivia je moja sesternica z otcovej strany. Jej mama, sestra otca, je rozvedená a vedie v skutku blahobytný život. Práve preto sa mi ju podarilo stretnúť práve tu. Je to typ plastovej barbíny - blondíny, ktorá sa vždy zjaví na mieste, kde to najviac nečakáte. A totálne vás znemožní. Už od mala som ju nemala rada. Síce sme rovnako staré, ale ona je oveľa väčšia mrcha, ktorá mi celý život závidí úplne všetko. Od barbíny až po chalana. Bola som rada, že sa presťahovali preč z Brooklynu, no ani vo sne by ma nenapadlo, že ju stretnem práve tu.
,,Noo..." zatiahla som.
Z môjho rozmýšľania ma vytrhla ruka, ktorá sa jemne ocitla na mojom boku.
Müller si ma pritiahol k sebe.
Dopekla, prečo mi to robí?! Ja nechcem, aby sa ma dotýkal!
Pozrela som sa na neho.
Naklonil sa k môjmu uchu. ,,Pol miliardy dolárov." Pošepkal tak, aby som to počula len ja.
Pretočila som očami, tak nenápadne.
,,Bývam tu. U môjho manžela," falošne som sa zasmiala. Olivia otvorila dokorán ústa. Vôbec neskrývala prekvapenie. ,,Teda, nečakala som, že si uchmatneš najbohatšieho muža Ameriky. Závidím ti Thiana." Panebože! Toto som nechcela počúvať.
,,Prepáč, ale musím už ísť. Rada som ťa znova videla..." zamávala som jej.
,,Ahój!" Odkývala mi a ja som si ju ďalej nevšímala. Pozrela som sa na Müllera. Usmial sa. Vyviedol ma z dverí a zavrel za sebou.
Bez slova ma obišiel a zmizol.
Tak, kde teraz pôjdem? V kuchyni aj tak nič nenájdem.
Rozhodla som sa teda pre možnosť: okuknúť si to tu.
Spodné podlažie som už ráno mala to šťastie preskúmať.
Vyšla som hore schodmi a začala hneď od začiatku.
Otvorila som prvé dvere. Tu som už bola, toto je jeho pracovňa...
Ďalšie patrili veľkej kúpeľni. Bolo tu všetko: vaňa, sprchový kút, výryvka, sauna....
Keď som otvorila tretie, bola som milo prekvapená.
Priestranná knižnica. Obrovská. Plná kníh.
Tak toto je niečo pre mňa...

.............................

Hello my loves!❤❤❤

Znova ruším s ďalšou kapitolkou. O trochu kratšiou. Dúfam, že nevadí....😀😜😎
Každý votík alebo komentík veľmi poteší. 🌟/💭✒
Ďakujem za prečítanie.📖👀
Zatiaľ bye, bye...✌✌✌

JuliaMrmusova😙😙