𝓢𝓹𝓸𝓾𝓼𝓮𝓼?! ✓

×38×

---Caleb---

Keď vyšla pripravená zo spálne, pohľad mi na nej spočinul hodnú chvíľu.
,,Som oblečená nevhodne?" opýtala sa.
Záporne som pokrútil hlavou. Pravda bola taká, že bola neobyčajne krásna aj v obyčajných čiernych džínsoch, červenom roláku a dlhom béžovom kabáte. V ruke držala biely šál a malú kabelku.
Vlasy mala vypnuté do vysokého uhladeného copu, čím zvýraznila rolák na svojom krku a prirodzenú tvár.
Neviem prečo, ale osoba stojaca predo mnou vyzerala dokonalo aj v obyčajných veciach a bez make-upu.
,,Károvaná košeľa?" nadvihla spýtavo obočie a vyzerala, že je prekvapená.
,,Áno, mám v obľube kárované košele, no moje zamestnanie mi zakazuje ich nosiť." vysvetlil som jej dôvod, aj príčinu.
Chápavo prikývla, no stále na mňa prižmúrene pozerala.
Akoby sa jej niečo nezdalo. Je pravda, že je nezvyk nevidieť ma v obleku, no takúto reakciu som ešte nezažil.
,,Pôjdeme?" spýtala sa.
Prikývol som, zobral kľúče od auta a vyšiel von.
Počkal som, kým vyjde aj ona a dom uzamkol, pričom kľúče od domu putovali do vrecka od kabátu.
Spoločne sme nasadli do auta a odviezol som nás priamo do centra mesta.
Cestou panovalo ticho, ktoré som prerušil zapnutím rádia. 
,,Môžem sa niečo spýtať?" ozvala sa zrazu.
Nečakal som, že bude chcieť nadviazať konverzáciu, no neodpovedal som jej, pretože tajne tuším, čo sa ma chce spýtať.
Nervózne sa pomrvila v sedadle. ,,Vieš, keď sme boli v obchode tej staršej panej..."
,,Myslíš pani Sally?" Prikývla a oči jej zažiarili po mojom prehovorení.
,,Povedala niečo v tom zmysle, že je rada, že si tu konečne niekoho so sebou priviedol. Čo tým myslela?"
,,Čo asi..." Vedel som to, že na to príde!
,,Chceš povedať, že ja som prvá osoba, ktorú si na toto úžasné miesto zobral?"
,,Už ti zrazu zima neprekáža!?" sarkasticky som zvýšil hlas, začo som sa sám na seba nasral.
,,Nezahováraj, Caleb," akonáhle môj sluch zaregistroval moje meno, ktorým ma oslovila, otočil som sa na ňu a pozrel je do očí. Vyzerala sama prekvapene.
Opäť som upriamil zrak na cestu a snažil sa nerozptyľovať jej osobou.
,,Skutočne som prvá?" ozvala sa tenším a slabším hlasom.
Privrel som oči, ale len na chvíľu, až mám prehľad na cestu predo mnou, a zhlboka sa nadýchol, aby som nereagoval zbrklo.
,,Hej."
,,Nicol tu s tebou nebola?"
,,Nie."
,,Tak prečo ja?"
Tak prečo ty? Dobrá otázka.
Možno preto, lebo som chcel, až si oddýchneš od toľkého nátlaku. Možno preto, že mi na tebe záleží. Možno preto, až sa viac spoznáme, keďže toto miesto je pre spoznávanie ako stvorené. 
,,Pretože som chcel odísť a nemohol som ťa nechať samú. Ešte by si celú hru pokazila nejakou banálnou chybou." Viem, práve som sa zachoval ako kokot, no ešte stále si nechcem priznať, že ma priťahuje a že je najmenšia možnosť, že k nej niečo cítim.
Prosto povedané, som moc hrdý chlap na to, aby som svoje pocity prejavil prvý.
Konečne som zaparkoval na verejnom parkovisku.
Navôkol už vládlo šero, no ja by som k Parkerovi trafil aj s previazanými očami šatkou. Automaticky som sa pohol dopredu a vedľa seba videl malú siluetu Johnsonovej. Viedol som nás k útulnej budove drevenej štruktúry s nápisom Pohostinstvo. 
Vošiel som dnu a zamieril hneď k baru. Johnsonová ma samozrejme nasledovala.
,,Koho nám to tu čerti nesú!" vyškieral na mňa dvojrad bielych zubov spod hustej brady.
Obišiel barový pult a bratsky ma objal. ,,Minule som na teba spomínal, že kedy sa zastavíš," zasmial sa. 
Parker bol presne ten typ normálneho muža s rozumnými názormi. Výškovo sme boli asi rovnakí, no Parker o trochu menej cvičil ako ja, no aj tak tu bol miestny idol. 
A teraz, keď si nechal narásť tú bradu, vyzeral ešte mužnejšie.
,,Zmenil si štýl?" moja otázka smerovala presne na jeho bradu.
,,Prehral som stávku, tak som si musel nechať narásť bradu a tak sa mi to zapáčilo, že som si to nechal." zaškeril sa. Že ma to skôr nenapadlo.
,,Aj ty by si si mohol nechať narásť." prehovoril hlas spoza mňa.
,,Prečo?" Takmer na počkanie sa začala červenať, pravdepodobne to nechcela povedať nahlas.
,,Nepredstavíš ma Caleb s touto nádhernou slečnou?" úsmev mu nezmizol z tváre. No mne pochabol. Ale určite nie kvôli žiarlivosti.
,,Thiana Müllerova, moja manželka, už nie slečna, Sedrick Parker, majiteľ tohto baru a môj dlhoročný kamarát." Johnsonová mu podala zdvorilo ruku so slovami veľmi ma teší a Parker jej ju pobozkal.
,,Je veľká škoda, že nie si slobodná a že Caleb je môj kamarát. Inak by som sa tak ľahko nevzdal takej krásy." Johnsonová dobre že nevzlietla a jej červeň by videli aj ľudia na Mesiaci.
,,Červenáš sa, akoby si denne nedostávala tonu lichôtok od Caleba." zasmial sa a obrátil sa na mňa.
Johnsonová už šla niečo povedať, čo som samozrejme musel prerušiť. Pristúpil som k nej, objal ju rukou okolo pása a pobozkal na líce. ,,Thiana je hanblivé dievča, takže sa začervená pri každej poznámke či pochvale." Samozrejme na mňa na sekundu vražedne pozrela.
,,Musím ísť teraz obslúžiť zákazníkov, tak vás na chvíľu opustím, no určite príďte k baru ešte pred programom." bratsky mi pobúchal po ramene a na Johnsonovú žmurkol. Prisahám bohu, že ak ešte raz na ňu s úsmevom žmurkne, tak mu to oko vypichnem.
Akonáhle nás opustil, pustil som ju a ona si samozrejme neodpustila poznámky. ,,Koľkokrát ti mám povedať, že máš zakázané náhle dotyky?" seriózne sa mračila, no vyzerala pri tom vtipne.
,,Prečo máš zakázané náhle dotyky?" Ozval sa hlas pri nás.
Palmer.
Som zvedavý, ako to chce teraz Johnsonová napraviť. To má za to, že reaguje bez premýšľania.
,,Ehm...uh...." koktala. Keď som ju chcel zachrániť, dodala: ,,Vieš, veľakrát mi príde nevhodné, že sa pobozkáme na verejnosti, pretože niektorí ľudia to môžu brať ako nespoločenské správanie. Len čisto kvôli pohoršeniu. Dúfam, že vieš, čo myslím..." sladko sa usmiala. Naozaj ma zaskočila. Toto bolo jej asi najlepšie prehlásenie klamstva za tú dobu, čo sa naše životy stretli.
,,Thiana, tu sa naozaj nemusíš báť, žeby to bolo pre nás pohoršujúce, ak sa chcete bozkávať, bozkávajte sa," zasmiala sa. Pri pohľade na zhrozenú, šokovanú a zaskočenú Johnsonovú odpoveďou od Palmer som sa musel zasmiať aj ja, za čo som si zaslúžil ďalší vražedný pohľad behom piatich minút.
,,Ako sa vám tu zatiaľ páči?" spýtala sa, pričom skôr rozprávala na mňa ako na Johnsonovú.
,,Je tu krásne, aj keď nemám v obľube zimu, toto miesto mi učarovalo." predbehla ma odpoveďou Johnsonová. Nechápem, prečo tak zbrklo odpovedá. Akoby jej mal ujsť vlak pred očami.
Asi ďalších päť minút ma Johnsonová predbiehala vo väčšine odpovedí, na ktoré poznala odpoveď, až mi to prišlo vtipné, akoby som sa sám nemohol vyjadriť.
,,Mohla by som s tebou hovoriť na chvíľu osamote?" pozrela sa konečne na Johnsonovú, až mi jej prišlo ľúto.
Ona urazene zvesila plecia a povedala, že bude pri bare.
,,Je všetko v poriadku?" spýtala sa trochu vážnejšie ako pri predošlých otázkach.
,,Prečo by nemalo?" mykol som plecami.
,,Bol si zasnúbený s Nicol a mal si už obrúčky," tak na toto poukazuje.
,,Otvoril som oči a našiel Thianu," niečo na tom bola pravda. Až ma to desí.
,,Na jednej strane sa ti to nepodobá, ale na druhej strane ťa chápem. Je milá, pekná, vyzerá múdro a pekne žiarli." Zasmiala sa.
To ma donútilo otočiť sa a pozrieť pohľadom, kde je.
Našiel som ju samozrejme pri bare v Parkerovej spoločnosti, ako sa smeje.
Zovrel som päste a zhlboka dýchal.
Parkera mám rád ako brata, ale ak bude pokračovať vo flirtovaní tak ho zabijem.
,,A ako vidím, ty žiarlíš rovnako a ty to asi vieš," zasmiala sa ešte viac.
,,Môžeš ma ospravedlniť?" Spýtal som sa.
,,Jasné, ale budeš mi musieť potom venovať jeden tanec," zasmiala sa.
Otočil som sa a nasmeroval som si to rovno k baru.
Samozrejme tí dvaja sa na niečom smiali a Johnsonová mala pred sebou decový pohár.
,,Čo robíte?" Vtrhol som im do konverzácie.
,,Thiana mi rozpráva akurát zábavné historky z detstva a akurát som jej namiešal na ochutnávku svoj slávny drink." Zasmial sa a ukázal na pohár s tekutinou.
Johnsonová zobrala pohár do ruky, pozrela na mňa urazeným pohľadom a kopla Parkerov slávny drink do seba.
Ihneď skrivila tvár, pričom sa mračila na celý svet.
Bola zlatá.
,,Aj vám je tak teplo?" Naraz dodala a vyzliekla si najskôr šál a potom aj kabát, pričom ostala v tom chutnom červenom roláku, ktorý jej obrysoval všetky črty.
,,Odlož mi to k sebe Parker," usmiala sa a hodila oblečenie na bar.
,,To nebude nutné," predbehol som ho a vzal jej kabát so šálom k sebe.
Parker dal na obranu ruky tesne k hlave a usmial sa. ,,Buď v pohode bráško, je to tvoja žena."
Chytil som Johnsonovú za ruku a odvliekli ju do kúta miestnosti. ,,Čo si myslíš, že robíš?"
,,Správam sa úplne normálne." Odvrkla a ani na mňa okom nepozrela.
,,Flirtuješ, s mojím kamarátom." Vyčítavo som dodal.
,,S tebou flirtuje kamarátka, tak neviem čo máš za problém." Už na mňa pozerala, no jej pohľad bol chladný ako počasie vonku.
Pravdepodobne odbilo deväť hodín, pretože hudba v bare pridala na intenzite.  Všade vôkol bolo počuť tóny piesne od skupiny The Beatles s názvom Here Comes to Sun.
Práve týmto bol Parkerov podnik výnimočný.
Každý piatok v jeho bare býval pod názvom tanečný. Púšťali tu rôzne hity, či už celkovo alebo aktuálne.
Má to určitú svoju charizmu a preto práve k Parkerovi tak rád chodím.
,,Ty žiarlíš," musel som sa zasmiať. Bolo to milé a zábavné.
No kiežby som si zakusol do jazyka, pretože pohľad, čo nasledoval po tom chladnom, už nikdy v živote nechcem vidieť.
,,Ja a žiarliť? A to už prečo?! Vylúčené!" Obrátila sa a pozerala smerom k parketu, kde sa už prví ľudia, či mladí alebo starí, zoskupovali v pároch a tancovali.
,,Nezatancujeme si?" Navrhol som, čím som prekvapil aj sám seba.
,,Povedala som ti, že...." Na sekundu sa odmlčala. ,,Čo?" Vyzerala prekvapene.
,,Počula si," mykol som plecom.
Na chvíľu sa odmlčala. ,,Prečo nie?" Tiež mykla plecom a po mojom boku prešla k parketu.
Zastali sme, postavila sa predo mňa.
Keďže mala čižmy na podpätkoch, videla mi do tváre a pohľadom čakala na môj prvý krok.
Omotal som ruku okolo jej pásu a druhú nechal vo vzduchu, pričom som čakal, kým ju prijme.
Netrvalo dlho, ruku prijala a druhú presunula na moje plece.
Začali sme sa pohybovať do melódie.
Nepozerala sa na mňa, pozerala sem a tam, akoby bola v napätí a celá nervózna.
,,Deje sa niečo?" Nedalo mi, a spýtal som sa.
,,Ha?'' trhane na mňa pozrela.
,,Trochu sa uvoľni Johnsonová, je to len tanec." Zasmial som sa.
Privrela oči a pomaly vydýchla. Obdivoval som pritom každý jej pohyb, dokonca aj náznak pohybu.
Pomaly ich otvorila, pričom hneď zazrela, ako ju skúmam pohľadom.
Neodvrátil a zrak, práve naopak. Pozerala mi hlboko do očí. Svetlo naokolo im dodalo na šarme. Jej ruku som pustil a obmotal ju okolo pása. Jej ruka spustená v priestore sa presunula k môjmu krku.
Privinuli sme sa k sebe bližšie. Naše telá sa dotýkali po celej dĺžke a tváre boli milimeter od seba vzdialené.
Chýbal jeden pohyb jedného z nás a dotkli by sme sa.
,,Smiem si požičať tvojho muža na jeden tanec? Neboj sa, vrátim v neporušenom stave," ani som nepostrehol, že posledné tóny piesne sú už dávno za nami a začínala nová od skupiny ABBA.
Johnsonová prekvapene na ňu pozrela, potom aj na mňa a nemo prikývla. Jej osobnosť nás náhle opustila.
,,Naozaj ste spolu zlatí. Pristane vám to," žmurkla na mňa. Nevedel som, čo na to dodať. Keby len ona vedela!
,,Dúfam, že to, čo teraz prežívate, niekedy zažijem aj na vlastnej koži," dodala už viac sklesnene.
,,Parker stále nič?" Vedel som, že je do Parkera zamilovaná až po uši, lenže ten chumaj na ňu ani len nepozrel.
,,Pred dvomi mesiacmi so mnou prehral stávku a odvtedy sme sa začali priateliť, no mám taký pocit že moje city nebudú nikdy opätované." Mykla plecami.
,,Nechaj to na osud," usmial som sa. Prial som tieto milej osôbke len to najlepšie a dúfam, že sa jej sny naplnia.
Na záver som sa poďakoval za tanec a šiel hľadať Johnsonovú. Porozhliadol som sa vôkol seba, no nikde nebola. Pravdepodobne bude opäť pri Parkerovi.
,,Nevidel si Thianu?" Spýtal som sa Parkera, keďže ani tu pri bare nebola.
,,Odvtedy čo si zobral jej kabát so mnou neprehovorila, ale zahliadol som ju ísť von, pravdepodobne na toalety," povedal pomedzi toho, ako leštil sklenené poháre.
,,Ďakujem, Parker," vybehol som von.
Neznesiem, keď nemám veci pod kontrolou. A hlavne Johnsonovú. Neustále sa bojím, čo od nej nové čakať, či nás náhodou neprezradí. Nerad to priznávam, no je v tom so mnou až po uši a aj napriek jej správaniu, prejavu názorov ma neskutočne priťahuje a možno k nej aj niečo cítim.
Čakal som pred dámskymi toaletami asi 10 minút, aj napriek vysokej hrdosti som nakukol dnu, no nebola tam.
Kurva.
Začínam sa báť.
Vybehol som von z baru na parkovisko, kde som sa otočil všade vôkol seba. 
Začínal som plytkejšie dýchať a cítil som vlastný tep až v krku.
Čo budem robiť, ak utiekla?! Ako to všetkým vysvetlím?!
Na pokraji môjho nervového zúfalstva ma oslovilo miestne legendárne klzisko.
Potrebujem načerpať viac kyslíku.
Už mi načisto jebe, alebo som sa zbláznil!
Pri okraji stála osoba v červenom roláku a čiernych nohaviciach s krátkymi blonďavými vlasmi.
,,Johnsonová?" Musel som sa presvedčiť na sro percent, či nie je len môj prízrak z blaznenia.
Otočila sa, pričom vyzerala preľakane a zaskočené zároveň.
Takmer ihneď som pribehol k nej. ,,Čo tu robíš?" Nos mala červený, rovnako ako aj líca a oči, a na lícach jej ostali zamrznuté dráhy po slzách. Pravdepodobne je jej zima a plakala.
Niečo nie je v poriadku.
,,Nechcela som prekážať."
,,Čo?" Nechápal som.
,,Však tebe a Palmer." Zvýšila hlas.
,,Čo?" Nechápal som stále.
Neodpovedala. Iba sa triasla.
Vyzliekol som si kabát a prehodil ho cez ňu.
Prekvapená mojím činom ho skoro zhodila na zem.
,,Buď pokojná."
,,Ako mám byť pokojná, keď vidím, ako ťa strácam pred očami?'' Chcela ešte niečo povedať, no náhle a zarazene zastavila.
,,Čo si tým chcela povedať?''
,,Nechaj to tak. Nič mi nie je," Pane Bože! Nenávidím túto vetu, keď ju povedia ženy. Ako som si už počas svojich 25 rokov života mohol všimnúť, táto veta v preklade znamená: je mi všetko, no touto frázou ženy dávajú najavo, až sa my muži nestaráme do ich záležitostí.
Stáli sme tam ako dvaja nemí a hľadeli na zamrznutý povrch pred nami.
,,Nejdeme korčuľovať?" Navrhol som.
Bolo možno pol desiatej a mne sa nechcelo ísť už do domu.
,,Čo?"
Zopakoval som pred chvíľou položenú otázku.
,,Neviem sa korčuľovať." Mykla plecami.
,,Naučím ťa to," nevzdával som sa chrabrosti.
,,Choď s tým kdesi," prekrútila viečkami.
To naštartovalo môj adrenalín, pevne som ju zovrel v ruke a presunul sa k stánku s požičovňou korčulí.
,,Dobrý večer. Potrebovali by sme si požičať korčule." Usmial som sa na pána v strednom veku.
,,Zabijem ťa, uvidíš," Johnsonová sa na mňa pozrela vražedný pohľadom a mne sa tento večer začínal páčiť čoraz viac.

______________________
Zdravím!♡
Len som chcela dodať: Ďakujem krásne každej jednej z Vás, ktorá aj napriek gramatickým chybám a jednoduchému deju dala tomuto príbehu, Thiane a Calebovi, šancu.
Veľmi si to cením a vaše reakcie ma hrejú pri srdiečku.
Budem veľmi vďačná, ak budete v tom, čo pre mňa robíte, pokračovať.
Ste úžasné!
Zatím pa, pa...

Retime_Juliq45