𝓢𝓹𝓸𝓾𝓼𝓮𝓼?! ✓

x53x

Od posledného incidentu v kaviarni so psom prešli 4 týždne. Situácia ohľadom fiktívneho manželstva sa ustálila, podobne ako moja psychika. Už som si bola vedomá, ako detinsky som sa správala a že jediná vec, ako tieto udalosti prežiť, je vyrovnať sa s nimi.

Síce budem nasledujúce mesiace veľmi nevyrovnaná, patetickosť budem držať ruka v ruke, no so správnymi ľuďmi okolo seba to zvládnem.

Z rodinných príbuzných moje klamstvo asi najhoršie niesla moja mama. Aj keď mala po celý čas fingovania vzťahu podozrenie, moje manželstvo a hlavne Caleba ako manžela si moc obľúbila. Vraj keď som bola s ním, konečne som žila elánom a kolujú múdrosti starých babíc, že čím viac človek svoju situáciu búrlivejšie prežíva, tým viac mu na tom záleží. Nemám jej to za zlé, samozrejme chcela pre mňa to najlepšie a do smrti jej za to budem vďačná.

No tento epilóg knihy je za mnou a preto je potrebné ísť písať nové stránky, nový dej, nové dielo...

Moje rutiny sa začali dostavať do normálu už po dvoch týždňoch mojej práceneschopnosti. Poslúchla som Vi a poriadne si oddýchla, pretože to som vtedy najviac potrebovala. Už som bola vyčerpaná z toľkého stresu, predstierania, nervov a neustálych výbuchov emócií.

No niekde v hĺbke duše si stále neviem pripustiť, že toto nie je len jedná obrovská nočná mora. Kiežby som ho stretla za iných situácii. Keby to prvé stretnutie po rokoch prebehlo inak...

.....keby bolo keby....

...... boli by sme dávno v nebi.......

,,Ešte raz ti Thia veľmi pekne ďakujem, že ju postrážiš.... Zase," John sa poškriabal na zátylku a celkovo pôsobil previnilo.

,,Ale prosím ťa, John, však som Gigi najobľúbenejšia teta, najmenšia maličkosť, čo môžem urobiť, je to, že ju postrážim. Neboj sa, my sa už nejako zabavíme. Utekaj za svojou milou, až nezmeškáte kontrolu." Usmiala som sa a objala malú Gigi okolo pliec.

,,Naozaj som ti moc vďačný, kiežby som mohol pre teba niečo urobiť..."

,,Odkáž Hannah, že ju pozdravujem." Zmurkla som a zatvorila dvere. Keď sme s Gigi osamelú, otočila sa hneď na mňa s jej šibalským úsmevom.

,,Teta Thia, pôjdeme na ihrisko?" Opäť vyčarovala ten svoj neodolateľný psy pohľad, ktorému žiaľbohu nedokážem povedať nie.

,,Teta Thia súhlasí s nápadom, no ešte musíme počkať na Vi."

,,Čože?! Teta Vi tiež pôjde s nami?! Toto je najlepší deň v mojom živote!" Gigi bola radosťou bez seba, nakoľko Vi brala ako svoju vlastnú najobľúbenejšiu tetu číslo 2. Jednotka som bola, samozrejme bez pochýb, ja.

Dôvod, prečo sa Vi angažovala do spoločného trávenia, je jednoduchý. Ešte stále nie som úplne psychicky vyrovnaná, a keď bude so mnou milujúca osoba, nebudem sa cítiť tak zle a nič zle sa nestane. Ešte stále pristihnem, ako som nesústredená, s hlavou v oblakoch, keď neviem prísť na vec, nad ktorou som premýšľala pred chvíľou. Preto si sama myslím, že najlepšie bude, ak s Gigi nebudem sama...

Vi za necelých 5 minút s klasickou vetou prepáč, že meškám. Brooklynska doprava...

Zobrala som fľašu s vodou, ak by bola Gigi smädná, kľúče od bytu, mobil a peňaženku do kabelky, a šli sme spolu do parku, ktorý je blízko kaviarne.

,,Ako sa máš?" Prehovorila ku men Vi, keď Gigi od nás odišla hrať sa so spolužiačkou, a my sme si sadli za drevenú lavicu so stolom.