𝓢𝓹𝓸𝓾𝓼𝓮𝓼?! ✓

×44×

Od príchodu do vily v Miami sa neudialo nič nové.
Stále som sa mu vyhýbala.
Už dva týždne.
Nechodila som na raňajky, obed, či večeru, hneď po vstupe do domu som Denise oznámila, nech mi všetky chody jedla nosí na izbu, s čím nemala žiadny problém.
Celý deň som sa zdržiavala v izbe a rozmýšľala, ako urýchliť ten zostávajúci spoločný čas vo zväzku.
Prvý týždeň sa ma snažil zastihnúť a chcel sa zaujímať, ako sa cítim a prečo sa chovám tak, ako sa chovám, no vždy som odišla bez odpovede.
Nedokázala som sa mu od hanby pozrieť do očí.
Od malička som ho obviňovala, že ma len využíva, robí mi len samé zlé veci, sú s ním iba problémy.
A ja som ho využila rovnako. To on sa snažil zachovať ako gentleman a odťahoval ma od seba, aby som si neskôr nemusela nič vyčítať.
No nie, Thiana sa musí zahrať na sprostú teenegerku, ktorá musí uspokojiť svoje túžby práve v stave opitosti.
On sa ma len snažil chrániť a ja som to pokazila.
Určite som u neho klesla veľmi nízko.
Prečo ma vôbec trápi, čo si o mne myslí?
Možno je naozaj pravda, že sme sa za ten čas spolu vo zväzku viac spoznali a začalo mi na ňom záležať.
No čo s tým, keď mám výčitky a nemôžem sa mu pozrieť do tváre.
Do tej úžasnej tváre?
Hodila som sa na posteľ a zakričala do vankúša, aby tlmel môj depresívny výkrik.
Som beznádejný prípad a za chvíľu pravdepodobne zahyniem kvôli moje temnej duši.
Zazvonil mi mobil.
Neochotne som nadvihla hlavu a pozerala tým smerom, no na meno som nedovidela.
Kto ma preboha zháňa v takú nekresťanskú hodinu?
Prečo mi nedajú pokoj?!
S prižmúrenýn pohľadom som nahliadla na displej.
V duši sa mi prehovorila nadávka.

Victoria.

A chce začať videočet. Nemôže ma predsa vidieť v takomto stave!
Už týždeň som si neumývala hlavu, takže moje mastné vlasy vidno na kilometre, to nehovorím o vačkoch a kruhoch pod očami, prepadnutej tvári, neprítomnom pohľade a zašpinenom tričku od kečupu. Áno, priznávam sa, dnes som mala na raňajky nezdravý hotdog a ani som sa neunúvala prezliecť po zašpinení.
Pretočila som beznádejne očami.
Zabije ma.
Rozmýšľam, čo je menšia smrť... Zdvihnúť jej to a pozerať jej do hrôzostrašného výrazu alebo to nezdvihnúť a dostať od nej 50 ďalších správ.
Po chvíľkovom rozmýšľaní som zvolila pravdepodobne menšiu smrť a ťukla na zelené tlačítko s názvom prijať videočet.
Ihneď som zazrela jej dokonalú upravenú tvár doladenú make-upom, rad krásnych bielych zubov zvlnených do okúzľujúceho úsmevu, oči žiariace šťastím a radosťou.
Vždy bola nádherne krásna. A sebavedomá. Od začiatku nášho stretnutia sa stala mojím vzorom aj keď sem-tam by som ju najradšej nepoznala.
Akonáhle však zbadala moju tvár bez života a výraz frustrovaného človeka, jej natešená nálada pohasla, obočie sa jej zmraštilo tesne nad oči, pery už neodkrývali úsmev a pohľad mala strachujúco-prekvapujúci.
,,Thiana!" Cítila som z nej výčitky, čo ma doviedlo tváriť sa ešte viac previnilo.
,,Hm?"
,,Tak to vyklop!" Založila ruky cez prsia a čakala.
Vzdychla som si.
,,Vyspala som sa s ním," nechcela som vidieť jej pohľad.
Jej hrozivý pohľad nahradil neutrálny, ten však dlho nevydržal a rozosmiala sa.
Naozaj som čakala hocičo, ale smiech bol naozaj tá posledná vec na svete.
,,A preto sa teraz tváriš ako deň pred veľkým súdom alebo popravou?" Ukľudnila sa, založila si pramienok vlasov za ucho a čakala na vysvetlenie.
,,Znásilnila som ho," určite to vyznelo vtipne. A hlavne pre ňu.
,,Preboha Thiana, toto som naozaj nečakala," smiala sa neustále a už aj zotrela slzu, ktorá jej zo smiechu vyrazila von z oka.
,,A ja som nečakala tvoju reakciu."
,,A čo si čakala? Že ťa budem ľutovať? Thiana, sex je úplne bežná vec a pochybujem, že Caleb je typ človeka, ktorý sa nechá znásilniť malou ženou ako si ty." Opäť nahodila vážnu tvár a ťukla ukazovákom do notebooku tak, akoby ukazovala na mňa.
,,Aj tak sa hanbím za to, čo som spravila. Som nahnevaná hlavne na seba, že som vlastne niečo také bola schopná vykonať." Vzdychla som si a zvesila vyčítavo plecia. Na jednej strane je fakt, že sa mu hanbím pozrieť do očí, no na tej druhej, to vo mne vnútri vrie, že som na niečo také čo i len pomyslela.
Nemala by som myslieť na jeho úsmev, smiech, telo, či pery.
Na neho.
Ale prečo aj napriek už chladnému rozumu neustále mysľou chodím k práve tej osobe, kvôli ktorej sa aktuálne ničím zvnútra?
,,Ešte raz ti pripomínam, sex je úplne bežná vec pre každého človeka. Tak si ho chcela. No a?" Rozhadzovala rukami po miestnosti a snažila sa ma povzbudiť.
,,Bola som opitá," dodala som.
Neveriacky pokrútila hlavou. ,,Dievča, vzchop sa! Už dávnejšie som si všimla, ako sa na neho pozeráš, jednoducho ťa priťahuje, lenže si strašne zaostalá a neuvedomuješ si to. No časom príde aj to a ja pevne verím, že to bude čoskoro."
,,Trepeš," pokrútila som hlavou stále popierajúc jej názor a myšlienku.
,,Tak mi daj protiargument a povedz, ako to v skutočnosti je!" Oprela sa lakťami o stôl a bradu zaprela do dlaní, pričom stále čakala na moju reakciu.
,,Ja neviem," mykla som plecami, pretože to bola pravda.
,,Vidíš, takže to je tak, ako hovorím ja!"
,,A čo ak to je tak, ako hovoríš? Ja jednoducho teraz nedokážem zdieľať ten istý priestor, ako on. Aktuálne potrebujem odstup a nechať si to preležať v hlave, no tu sa to nedá, pretože všade, kam sa pozriem, vidím jeho. Nezvládam túto situáciu a napätie vo mne samej!'' otvorila dokorán ústa, o chvíľu ich zaklapla a trochu zvlnila kútikmi pier do úsmevu.
,,Priznala si, že moja domnienka je založená na pravde." Vyzerala naozaj spokojne.
,,Victoria! Naozaj ťa z toho celého zaujalo len to, že možno máš pravdu?!" zvýšila som na ňu hlas. Moja psychika bola naozaj v koncoch.
,,Počúvaj ma, Thia. Ak nedokážeš byť v tej vile najbližší čas, nemusíš tam byť." Začala, no skočila som jej do monológu.
,,A kde pôjdem? Pod most!?" zúfalstvo v mojom hlase bolo viac než počuteľné.
,,Nezastavuj ma, keď začnem rozprávať, mladá dáma. Kto ti hovorí, aby si šla bývať pod most? Príď na týždeň tu do Brooklynu, vyventiluj mozog od toľkého nervového nátlaku, nechaj si všetko prejsť hlavou a možno aj prídeš na iné myšlienky." Keď som sa uistila, že už nič viac nepovie, vstúpila som protiargumentom.
,,Nemôžem sa z tohto miesta len tak vypariť..."
,,A čo by si nemohla? Jednoducho rázne prehovoríš, že musíš na chvíľu opustiť Miami a vyriešiť problémy v Brooklyne. Sama." Mykla plecom. Z jej pohľadu to naozaj príde jednoduché, no ona si nevie predstaviť, aké ťažké bude pre mňa odísť z tohto miesta kvôli Müllerovi, ktorý mi tento nápad všetkými dvadsiatimi odmietne.
,,On ma nepustí... Bude mi argumentovať týmto fiktívnym zväzkom," ukázala som pri tom na prsteň na mojej ruke.
,,Thiana, kaviareň ťa naozaj potrebuje. Chýbaš nám. Vráť sa aspoň na týždeň..."