𝓢𝓹𝓸𝓾𝓼𝓮𝓼?! ✓

×30×

,,No kde máš toho fešáka?" zaškerila sa počas objímania.
,,Teraz mi to je jedno. Veľmi ma pred 5 minútami nahneval. Nadávala som ako pohan..." ešte stále som ten hnev cítila. A to už je čo povedať, keď hnev cítim aj za prítomnosti Victórii.
,,Nebodaj máte prvú manželskú krízu." zaplietol sa do rozhovoru John.
,,Ty si ešte stále tu?" Preľakla som sa. Bola som vďačná, že som nič viac nepovedala, pretože by som sa určite aj so svojím šťastím prekecla a potom bola vo veľkej prdeli.
John prekrútil očami a zmizol za dverami.
S Vicou sme prešli na verandu, ktorá zívala prázdnotou. A tú prázdnotu sme práve potrebovali najviac.
,,Tak čo, srdiečko, rozprávaj." nabádala ma.
,,Prečítal mi denník..." smutne som po nej hodila očkami.
,,Aj tú dvojstránku?" bez slova som prikývla, načo ma ihneď vzala do náručia.
,,Ja som ti hovorila už dávno, že ten denník nemáš nechávať na očiach," pokarhala ma s úsmevom na perách.
,,Ty zradca!" venovala som jej karhavý pohľad.
,,Nehovor mi, že ťa to až tak strašne naštvalo. Je to jeden malý denník, Thiana. Nebuď ako malá. Aj, keď to nemal robiť, viem," vzala ruky na obranu a následne ma opäť zobrala do náručia, ,,No ber to tak, že sa chcel o tebe niečo viac dozvedieť. A teraz mi hneď vysyp všetky novinky. Koľkokrát si s ním spala?" odtiahla sa odo mňa a tvárila sa vážne, zatiaľ, čo ja som nad ňou len neveriacky krútila hlavou.
,,S takým arogantným, premaznaným a egoistickým človekom by som sa nikdy nevyspala, Vica, a ty to veľmi dobre vieš," pokarhala som ju pohľadom.
,,Síce viem, čo ti spravil. To máš pravdu, to sa neodpúšťa. Ale keď už musíš trpieť, prečo to nevyužiť vo svoje potešenie. A to telo naozaj stojí za hriech." Sladko sa zamyslela, za čo si odo mňa vyslúžila buchnát po chrbte.
,,Aj keď vyzerá ako Boh všetkých bohov, nevyspím sa s ním," prehlásila som.
Smutne odula peru. ,,Už by ťa mal ktosi vyprášiť Thiana. Sa pozri, ako vyzeráš... Červenáš sa ako panna. A vieš prečo? Lebo tá panna si!" Štuchla do mňa.
,,Tak toto bola od teba rana pod pás..." Zamračila som sa. ,, Veď ty veľmi dobre vieš, že čakám na toho pravéh..."
,,Ani tú vetu nedokončuj. Thiana, nežijeme v stredoveku. Dokonca aj tie praveké venuše si viac užívali ako ty. Žijeme vo svete, kde dokonalí ľudia neexistujú a ak nechceš zomrieť ako zúfalá panna, tak otvor oči, pozri sa na to telo, ktoré okolo teba chodí 24 hodín 7 dní v týždni a poriadne si ho uži, kým ešte môžeš."
,,Ja ťa tak strašne milujem!" Objala som ju okolo krku. ,,Ale, ako som povedala, nevyspím sa s ním," cmukla som s úsmevom do je ucha.
Možno tento rozhovor znel ako hádka, no zďaleka to tak v skutočnosti nebolo. Týmito tónmi a melódiami hlasov si väčšinou robíme srandu a navzájom sa doberáme. Síce má Victoria pravdu, vyťahuje to na mňa stále, ale v poslednom čase si väčšinou z toho robí srandu.
A ja jej to nezazlievam.
,,Prečo si vlastne neprišla už včera?" Spýtala som sa jej, pričom som vedomky zmenila tému.
,,Potrebovala som si ešte pár vecí vybaviť na úrade. Pred týždňom mi potvrdil tú žiadosť o prenájom. Verila by si tomu?" Nadšene podskočila z kresla.
,,Victoria, to sú výborné novinky! Som na teba pyšná, pani kaderníčka!"
,,A kozmetička," dodala s vystrčeným ukazovákom prísne, ako učiteľka, ktorá opraví žiaka, pretože povedal strašnú blbosť.
,,Áno aj to," objala som ju s vískotom.
,,Keď už je reč o make-upe a vlasoch, naozaj ti to sekne Thiana. Táto zmena bola jeho nápad alebo tvoj?" Chytila medzi prsty môj pramienok vlasov a obtáčala si ho okolo.
,,Samozrejme, že môj! Keby mi to on nakázal, už len, aby som mu spravila naproti, by som nič nezmenila." Zasmiala som sa.
,,John mi spomenul, že ste včera vy dvaja vyhrali," vypustila zo seba. ,,Prekvapuješ ma Thiana. Meníš sa mi pred očami."
,,A to je dobré alebo zlé?" Prekvapene som zatajila dych a čakala, čo odpovie.
,,Blázniš? Konečne nie si utiahnutá, tichá a neustále zamyslená. Osobné pôjdem tomu zákerákovi poďakovať," opäť sa rozosmiala.
,,Ty sa dnes teda cítiš," zasmiala som sa spolu s ňou.
,,A ako včerajší tanec?" Spýtala sa nadšene, keďže vedela, že to bol môj sen odmala.
Spomenula som si na momenty, ktoré som prežila a informácie, ktoré som sa včera dozvedela. Na tvári sa mi úsmev behom sekundy vyparil a nahradil ho smútok.
,,Thiana, preboha, čo sa ti stalo? Spýtala som sa niečo zle? Ale pokazil niečo včera?" Chytila mi obe ramená.
,,Nie, nie... On nič nepokazil. Práveže naopak, je výborný herec..."
,,Tak čo?" Súrila má pohľadom.
,,Pamätáš si na Fabiána?"
,,Na toho sukin syna nikdy nezabudnem. Ešte som mu neodovzdala pár faciek. Čo s tým má on?" Zmraštila obočie.
,,Včera som sa pohádala s Olíviou. No a keď jej došli argumenty, povedala, že som bola otrasná priateľka a že som sa svojmu priateľovi vôbec nevenovala, tak to robila za mňa... To ona bola tá fľandra, s ktorou sa ťahal." Slzy mi z očí pomaly stekali dole lícami.
,,Tá kurva!" Pustila ma a rýchlosťou svetla vošla dnu. Rýchlo som ju nasledovala, pretože som nevedela, čo má tá osoba zalubom.
Vošla do obývačky, kde sedela Olívia vedľa svojho partnera a rozprávali sa s Müllerom.
Victoria prešla k Olívii, silno ju strhla k svojej výškovej línii a päsťou jej vrazila do nosa.
Vyvalila som oči a preľakane sa pozrela na všetkých prítomných v tejto miestnosti.
Müller otvoril dokorán ústa a pohľadom priam civel na tých dvoch a Olíviin priateľ prichytil dozadu padajúci Olíviu.
,,Tebe snáď preskočilo ty krava!" Vyľakaná Olívia si chytila nos. Zdalo sa mi, že som zahliadla niečo červené podobné farby krvi.
,,To aby si si zapamätala, koho môžeš a nemôžeš jebať," teraz už spokojná Victoria si preložila ruky cez prsia. ,,Nabudúce si láskavo hľadaj vlastných chlapov a nie že, ako nejaká zúfalá šľapka, budeš behať za zadanými."  Olívia naozaj na to nemala čo povedať. Ešte stále šokovaná vstala a prešla okolo Victorii až ku mne.
,,Za toto sa ti pomstím..." Pošepkala, keď šla okolo mňa. Zdrapla toho chudáka za ruku a rýchlo vybehla preč z obývačky.
Ja stále mierne očarená Victoriiným prístupom som prešla z postu tichého pozorovateľa na post človeka sediaceho na gauči.
,,Ty musíš byť ten fešák. Teší ma, Victoria," usmiala sa už úplne pokojná Victoria a podala ruku zmätenému Müllerovi.
Chvíľu zaváhal, akoby sa jej bál, no o pár sekúnd jej ruku prijal.
,,Caleb, man..."
,,Ano viem. Thianin manžel. Ja som jej najlepšia kamarátka." Rozprávala, akoby som tam ani nebola.
,,Máš celkom silný a priamy úder." Zaujatý si sadol na miesto, kde pred chvíľou sedel.
,,Victoria, čo to malo znamenať?" Keď som sa ozvala, obaja sa na mňa zmätene pozreli, akoby nevedeli, že tam vôbec som. Ja som sa na nich tiež zmätene a šokovane pozerala. Celkovo toto bola taká zmätená situácia.
,,Dala som jej jasne najavo, aby si nedovoľovala," prehlásila.
,,Ale ja som jej včera dala facku." povedala som akoby nič.
,,Nevadí, aspoň si to dvakrát viac zapamätá," musela som sa zasmiať. Keď sa na to pozriem z tohto pohľadu, je to vskutku vtipné.
,,Ty si blázon, Victoria. Ona je schopná ťa udať za fyzické napadnutie."
,,Ak mi príde list zo súdu, tak jej len ukážem, čo je fyzické napadnutie."
,,Mala som ti ten box v šestnástich zakázať," rozosmiala som sa najskôr ja a ona sa pridala.
,,Dúfam, že mňa nechceš fyzicky napadnúť," pripojil sa do rozhovoru Müller.
,,Zatiaľ nie. Iba ak túto mojej kamarátke ublížiš," povedala.
,,Deti, za chvíľu bude obed," zakričala mama z kuchyne.
Ešte chvíľu sme sa rozprávali, som prekvapená, že sme našli spoločnú reč. No vlastne, Victoria rozprávala a my dvaja sme ju počúvali, čo mi aj vyhovovalo, keďže som na toho egoistu bola ešte stále nahnevaná.