𝓢𝓹𝓸𝓾𝓼𝓮𝓼?! ✓

×35×

,,Slečna, tam nesmiete teraz len tak vtrhnúť," tlmene som započula, ako Denisa niekoho za dverami potichu upozorňuje.
Nakoľko som ešte stále nebola prebudená, prevrátila som sa na druhý bok a natrafila na telo.
Prižmúrila som oko, do ktorého mi hneď udrelo svetlo.
Zamierila som ním akoby som mala strieľať zo sniperky. Zrak sa mi prispôsobil intenzite svetla a ja som zistila, že telo ležiace vedľa mňa patrí Müllerovi.
Dvere sa rozleteli a v nich stála Victoria. Preboha, štipnite ma, pretože som asi v nočnej more.
,,Tak predsa len niečo bolo!" Zapišťala pravdepodobne od radosti. Müllera to samozrejme zobudilo a nahnevane nadvihol hlavu.
Denisa inštinktívne chytila Victóriu za lakeť a snažila sa ju vyviesť z jeho izby. ,,Prepáčte pán Müller, nejakým zázrakom sa mi ju nepodarilo zastaviť. Slečna prosím, opustite túto miestnosť a následne priestory tohto pozemku, pretože budem vás budem musieť inak nahlásiť polícii za narúšanie osobného súkromia." Naliehala.
Síce som bola prekvapená z tejto vzniknutej situácie, ale keď som si ju prehrala v hlave znova a všimla si, ako to zábavne vyzerá, chcela som sa rozosmiať na plné hrdlo.
Postavila som sa pokojne. ,,V pohode Denisa, ja to vyriešim, môžeš ísť," Denisa sa na mňa pozrela nečitateľným pohľadom, Victoria vedľa nej sa len šibalsky uškrnula. Nechápala som, prečo sa tak na mňa pozerajú. Preto som sa celá obhliadla a takmer ma trafil šľak. Zistila som totiž, že na mojom tele mám len spodné prádlo. Otočila som sa, aby som našla oblečenie, ktoré mi chýbalo. To bolo položené na kresle vedľa postele. Ako som k nemu prechádzala, všimla som si aj Müllerov zízajúci pohľad. Pozoroval každý môj krok, každú zmenu polohy môjho tela.
Rýchlo som zdrapla oblečenie, chytila Victóriu za ruku a dodala: ,,Ospravedlňte nás, prosím," a rýchlo som ušla z našej rannej komédie v Müllerovej izbe priamo do mojej dočasnej izby.
,,Povieš mi, dočerta, čo tu robíš? Zbláznila si sa?"
,,Tak tvoja najobľúbenejšia jediná a zároveň najlepšia kamarátka prejde cez pomaly celú Ameriku a ty sa jej len spýtaš čo tu robí?! Aj by som hneď teraz odišla, ale potrebujem papať. Som strašne hladná," urazene otrčila bradu smerom k stropu a ani sa na mňa nepozrela.
Rozosmiala ma. Celá táto ranná nepríjemná situácia, ktorá nečakane nastala a do toho jej urazený pohľad s vyčítavou poznámkou.
,,Thiana, neobliekaj si tie tepláky, keď sa s tebou rozprávam!" Vražedne rýchlo sa objavila v šatníku, kde má pristihla pri čine.
,,Prepáč, potrebujem teraz sekundu na svoje telo a potom budeme riešiť tvoje výtržnosti." Ohradila som sa, no ona sa ani len nepohla. Stále stála opretá o zárubňu dverí a so založenými rukami nemihla ani okom.
,,Ach bože môj," zamrmlala som si popod nos a obliekla si obyčajnú oversize mikinu.
,,Počúvam ťa," posadila sa na posteľ a naznačila mi, aby som prehovorila.
,,No nie Victoria. Ja počúvam teba, chcem úprimne vedieť, prečo si sa ráno o ôsmej objavila v Müllerovej spálni a prečo skoro na teba Denisa poslala políciu." Založila som si ruky.
,,Chcela som sa na svoje vlastné oči presvedčiť," nezabudla ukázať na svoje obrovské kukadlá, ,,či ťa pošlem do toho kláštora. Ale keďže som videla to, čo som videla, so spokojným svedomím môžem túto prihlášku roztrhať," papiere, ktoré doteraz držala v rukách a úprimne, ktoré som si doteraz ani len nevšimla, roztrhla na dvakrát a spokojne vyhodila do vzduchu.
,,Čo to bolo dopekla?" Nechápavo a zároveň nervózne som sa sklonila k papierom.
,,No predsa tá prihláška do kláštora. Pre istotu som si ju vytlačila, aby som ťa tam rovno poslala, ale tajne som dúfala, že ju nebudem potrebovať, pretože som v teba verila a ako môžem spokojne poznamenať, nesklamala si ma mrška. Čo všetko ste vy dvaja včera vyvádzali?" Iskrička jej behala z jedného oka do druhého.
,,To nemôžeš myslieť vážne, Victória. Ty si mi ale hlúpa." Keď mi to celé došlo a nad mojou hlavou sa rozsvietia žiarovka, prehla som sa v kolenách a rozosmiala sa tak, že mi dych nestačil.
Mohla toto spraviť? Síce som si vedomá, čoho je všetkého Victória schopná, ale tento čin som od nej v skutku nečakala, keďže viem, že je ten typ ležérneho človeka, ktorý zbytočne nezdvihne zadok, keď nemusí.
Práve naopak, má rada pohodlie a lenivosť je jej úžasná kamarátka, možno je na vyššom mieste ako ja.
,,Neurážaj ma Thiana. Toto ti len tak ľahko neodpustím, ale keďže máš v súčasnej dobe peňazí dosť, chcem, aby si mi aspoň preplatila letenku a budeme si my dve kvit." Slzy mi tiekli z očí len taký fukot a v tej chvíli by som jej bola schopná zaplatiť aj vlastný dom, len aby som sa ukludnila.
,,A na dnes si nič neplánuj, keďže som tu. Pôjdeme spolu do mesta alebo na pláž... Dlho sme nemali naše babské náladové dni." Žmurkla na mňa a vybehla z dverí.
,,Slečna okamžite opustite pozemok pána Müllera." V zápätí sa opäť ozval Denisin prísny a karhavý tón hlasu, kvôli ktorému som vybehla z dverí tiež, aby som jej všetko vysvetlila.
,,Denisa, prepáč za to nemilé prekvapenie, ale Victória je moja veľmi dobrá kamarátka a prišla ma navštíviť, len som nečakala, že pride tak skoro. Takže žiadne vyhadzovanie sa konať nebude." Ešte stále s červenými líčkami od smiechu, so zaslzenými očami a so zadržiavaním smiechu som dodala, na čo Denisa prikývla a už s kľudom opustila chodbu.
,,Takže čo máme dobrého na raňajky?'' nadhodila počas kroku po schodoch smerom do jedálne.
,,Vždy niečo dobré a pestré. Nechaj sa prekvapiť," žmurkla som sa ňu popri úsmevu.
Úsmev mi však dlho nevydržal, ale hneď zamrzol, akonáhle som vošla do jedálne a tam videla sedieť za vrchom stola Müllera.
Hneď sa mi myšlienky vrátili k včerajšej noci, čo ma zároveň sklamalo, no aj potešilo.
,,Victória, aké nemilé prekvapenie. Čím vďačím za tvoju nečakanú návštevu?" Spýtal sa hrubým, chrapľavým tónom.
,,Rozhodla som sa prísť navštíviť moju najlepšiu kamarátku, je v tom niečo zlé, Caleb?" Nadhodila a bez prizvania si sadla za stôl a naložila si z raňajok určených pre mňa a Müllera.
,,Vôbec nič, len si sa mohla vopred ohlásiť," doplnil a ďalej pomaly prežúval pričom sem-tam hodil pohľad na mňa stojacu a stále zamrznutú na prahu dverí.
,,Chcela som svoju návštevu uskutočniť formou prekvapenia..." Mykla a hodila si do úst kúsok pečiva, ktoré zapila čajom.
,,Čo sa ti aj podarilo," konečne som sa zapojila do konverzácie aj ja a tak sa prebudila z tranzu.
Na toho chlapa som sa namotala skôr, ako som si to stihla všimnúť, za čo som sa v duchu nejeden krát preklínala a teraz som to robila opäť.
,,Caleb," prehovorila s plnými ústami, no pravdepodobne si uvedomila, že je to neslušné, preto rýchlo prehltla a pokračovala, ,,nevadilo by ti, kebyže si Thianu požičiam do večera?"
,,Dnes mám plno práce, takže je mi jedno, kde bude..." keby túto poznámku povie na verejnosti, už dávno by nás podozrievali, pretože takto sa milujúci manžel nechová. A to ma práve utvrdilo v dohade, že ku mne nechová ani priateľské city, čo ma v hĺbke duše sklamalo.
,,To sa mi páči, pretože za pol hodinu odchádzame. Prichystajte auto," odsunula stoličku, spokojne napapaná vstala a opustila miestnosť.
Ja som tiež rýchlo dojedla, nechcela som ostať osamote už ani sekundu v spoločnej prítomnosti pri ňom.
,,Toto si oblečieš," vyskočila na mňa, hneď ako som vošla do svojej izby.
,,To si  určite neoblečiem."
,,Oblečieš, pretože to je šité na tvoju postavu," trvala na svojom.
,,Však to tričko viac odkrýva ako skrýva a tie kraťasy... Takto mám ísť do mesta?"
,,Obleč si rovno plavky, do mesta nejdeme, na internete som našla, že je tu úžasné kúpalisko s barom pri bazéne." Nadšene zatlieskala akoby vynašla nový stroj.
Pokrútila som hlavou, no outfit, ktorý vybrala, som nakoniec vzala do rúk a šla sa poslušne prezliecť do kúpeľne.
Plavky som zvolila biele, so zaväzovaním na hornom aj na dolnom diele s vysokým pásom, keďže tričko bolo z veľmi jemnej látky a tak by mi mohla iná farba plaviek presvitať.
Hodila som na seba tričko s holými plecami a chrbtom. Jediná látka spájajúca prednú a zadnú časť trička sa nachádzala v tvare úzkeho pásika na chrbte a okolo krku.
Šortky boli samozrejme krátky kus čiernej látky s vysokým pásom dokonale padnuté na moje výraznejšie boky a úzky driek.
Vlasy som nechala rozpustené a ako čelenku použila slnečné okuliare. Maľovať som sa odmietla a spokojná so svojím prirodzeným výzorom vystúpila som zo šatníka, pričom môj zrak sledoval každú Victoriinu reakciu.
Tá šťastné nadskočila, rýchlosťou svetla schmatla kabelku do jednej ruky, moju dlaň do druhej a utekali sme spoločne k Louisovi, ktorý nás už netrpezlivo očakávali pri limuzíne.
Tajne som dúfala, že stretnem po ceste do auta Müllera, no so smútkom sa moja tajná predstava nenaplnila.
Sedela som v pohybujúcej sa limuzíne, moje plecia boli spustené popri tele, a sama som nevedela, čo od tohto dňa s Victoriou čakať.
Nezamierili sme priamou cestou do centra mesta, ale prešli sme k nejakej obrovskej luxusnej budove, do ktorej Victoria s nadšením vošla.
,,Ďakujem Louis. Zavolám ti potom, keď ju to tu omrzí," kývla som so smiechom k Victorii.
,,Samozrejme, slečna. Zabavte sa a oddýchnite si, vyzeráte vyčerpané," s úsmevom na mňa žmurkol a po čiernej limuzíne už nebolo, ani chýru, ani slychu.
Vydýchla som morský vzduch a vykročila smerom k Victorii. Ako som mohla na recepcii zistiť, počas môjho prezliekania v šatníku nám stihla zajednať cez môj účet dve miesta, načo som si v hlave ešte desať minút nadávala, že som jej dala prístupové údaje od môjho mobilu, no pri pohľade na exteriérový bazén s barmanským pultom ma nadávanie razom prešlo.
Župan, ktorý sme si mali obliecť v šatni, sme dali naraz dole a zamierili si to rovno k lehátkam.
Takmer ihneď u nás bol pendlujúci čašník, ktorý sa nás pýtal, čo si dáme na pitie.
Victoria ma stihla predbehnúť a obom nám objednala Martini.
Nechala som sa opaľovať slniečkom, nadávala som vitamín D a popíjala drink od samého boha.
Tak som sa dneška obávala a pritom je to úžasný deň zrelaxovania, udrelo mi nejedenkrát v mysli.
,,Tak Thiana," zatiahla zrazu Victoria a pretočila sa tak, aby mala na mňa rozhľad. Samozrejme moja božská nálada ma opustila a hneď som bola ako na ihlách.
,,Chcem počuť každý detail. Všetko," výrazne gestikulovala.
,,Nie je čo," mykla som plecami a snažila sa tváriť nad vecou. V skutočnosti to tak ale nebolo. Pri spomienke na včerajšiu noc sa mi teplo rozlialo po celom tele.
,,No tak Thiana, takto si sa nečervenala ani keď si dostala prvý bozk od Fabiana..." Pretočila očami a tvárila sa presvedčivo vážne.
,,No veď nič také sa nestalo," bola to pravda. Urobila som ho rukami a potom za "odmenu" aj on mňa. No dal si naozaj záležať.
,,Vyfajčila si mu aspoň?" Jej priama otázka ma zaskočila a kvôli tomu mi zabehlo martini.
,,Zbláznila si sa? Mám svoju hrdosť. Len som ho vyhonila," začervenaná ako rajčina som poslednú vetu skoro ani nevyslovila.
,,Aspoň že tak. Thiana, musím ti oficiálne poblahoželať, že konečne žiješ, dievča," zatlieskala a tak na seba upriamila svoju pozornosť.
Pozrelo sa na nás pár očí, no hneď sa aj otočili a nevenovali nám ďalšiu svoju pozornosť.
Teda až na jeden pár.
Muž so zelenými očami mi prepaľoval pohľad a smelo vykročil k nám.
Mal na sebe len bermudy a preto sa mi naskytol pohľad na jeho vypracovanú hruď. Do poslednej chvíle som sa nazdávala, že si ho len namýšľam, pokiaľ ku mne neprehovoril.
,,Zdravím dámy," pozdravil aj Victóriu, aby sa náhodou neurazila,no pohľad stále venoval len mne.
,,Dobrý," snažila som sa neprejavovať voči neznámemu mužovi žiadnu empatiu a tak sa pozrela smerom na Victoriu a niečo nadhodila, aby to vyznelo, akoby nás vyrušil z veľmi dôležitého rozhovoru.
,,Mohol by som vás pozvať na jeden pohárik?" Spýtal sa.
Pohotovo som odvetila. ,,My nepijeme," po mojom komentári sa Victoria tlmene zamiala, prosím kývla k mojej ruke s Martini.
Zahanbene som sklopila môj predstierajúci hrdý pohľad a chcela sa prepadnúť pod zem.
,,Dúfam, že mi nechcete naznačiť aby som odišiel," pritom sa tuho pozrel pre zmenu na Victoriu, ktorá sa čertovsky atraktívne usmiala.
,,Samozrejme že nie," usmiala sa a hneď vstala s nastavenou rukou, ,,Som Victoria a toto je moja kamarátka Thiana. Šťastne vydatá žena," páčilo sa mi, ako s ním rozprávala. Svojím postojom mu naznačila, že sa jej páči a mala by o neho záujem a jednou vetou ho uzemnila, aby ma nechal na pokoji. Škoda, že tak pohotovo neviem reagovať aj ja.
,,Teší ma, Victoria. Ja som Jeremy." Rukou jej potriasol a pozrel smerom na mňa.
Tú istú ruku formálne predo mňa predstrčil so slovami: ,,Teší ma Thiana."
Kývla som mu bez odpovede s náznakom jemného úsmevu.
,,Prepáčte, odskočím si na toalety," prehlásila som a vstala. Pravda bola taká, že som im nechcela prekážať v neviazanom flirtovaní, pretože viem, že Victoria také veci obľubuje.
Prešla som poza bazén a hľadala dvere s nápisom WC.
Akonáhle som zahla za roh, čiasi ruka ma silno zovrela a potiahla.
,,Čo si to dovoľujete?!" zakričala som, no človek v obleku na môj krok nereagoval a neutrálne mi podal tašku.
Nazrela som dnu a zbadala svoje oblečenie.
,,Čo to kurva..."
Nestihla som vetu ani dopovedať, hneď ma stopol.
,,Pán Müller odkazuje, aby ste prerušili svoj výlet s kamarátkou a bezodkladne sa vrátili do vily." No jasné! Že mi to skôr nenapadlo.
Človek bez násilia, v čiernom drahom obleku...
Jeden z Müllerovho personálu.
Potom mi to došlo.
,,Mül... Môj manžel vás nechal sledovať ma?!" Celá rozčúlená som nasadila bojový postoj.
,,Pán Müller si neželá, aby ste sa zhovárali s cudzími ľuďmi. Poďte prosím za mnou..."
,,Nikam s tebou nejdem. Nebudem mi nejaký poskok rozkazovať, čo mám robiť!" dupla som si nohou a otočila sa.
,,Pani Müllerová!" Zakričal.
,,Počkaj! Idem povedať Victorii, že musím odísť." Zamračila som sa a šla opäť k bazénu. Ten chumaj ma nasledoval, asi sa bál, že utečiem.
Keby som sa snažila, dokázala by som zdrhnúť, no nechcem robiť problémy. Každopádne má týmto chamtivym gestom Müller neskutočne vytočil a doma mu to dám zjavne vyžrať.
,,Budem musieť odísť, Victoria. Müller ma čaká," prehlásila som a ona prikývla. Chlapík len nečítavo prižmúril oči, no nič nepovedal.
Cestu domov si nepamätám. Stále som rozmýšľala, ako mi také niečo ten egoista mohol spraviť!
Bleskovo som vystúpila z čierneho Superba a pochodovala do domu.
Otvorila som vchodové dvere.
Ticho.
Vošla som do jedálne, obývačky, kuchyne, jeho izby.
Ticho.
Takmer vypenená som otvorila dvere od jeho pracovne s ráznym buchnutím a vražedné rýchlo som sa k nemu približovala.
,,Ty bastard!" Môj prst ukazoval stále len a len na neho.
Na tvári mal zhrozený pohľad. Určite čakal všetko.
Všetko okrem tohto.
,,Prečo ma dávaš sledovať?!" Stále bol ticho prekvapený mojím výjavom.
,,Prečo ma okrádaš o to málo súkromia, čo posledné mesiace mám?"
Ticho.
,,Prečo musíš byť taký hrozný magor?!" To som už bola nad jeho stoličkou.
Ticho.
Buchla som s hnevom do stola.
Trhlo ním.
,,Odpovedz!" Vyšmykol sa spod môjho tela a utekal zavrieť rozletené dvere.
Haha, je posratý, aby nás náhodou nepočuli jeho zamestnanci.
,,Nevyvádzaj," prehlásil.
,,Ja že vyvádzam?!" Už opäť som bola pri ňom a apríla ho do steny.
Áno som veľmi prhká žena už od narodenia. Je to prekliatie...
,,Ukľudni sa, Thiana," to jedno slovo... Jedno oslovenie mi narovnalo zamračené obočie a ustálili dych. Kurňa, keby som mohla byť voči nemu viac odolná.
,,Tak ty mi daj schopný argument." Povedala som už kludnejším tónom.
,,Chcem mať vo všetkom prehľad," odpovedal.
,,Lenže ja nie som nejaký tvoj majetok, aby si mal o mne prehľad!"
Bol ticho, pričom sa prechádzal hore dolu po kancelárii.
,,Prečo?" Potichu som zašepkala.
Bol stále ticho.
,,Prečo?" Povedala som už silnejšie.
Stále nič.
,,Tak prečo?" Poslednýkrát som to zakričala z plného hrdla.
,,Lebo mi na tebe záleží, kurva!" Otočil sa a zasekol sa. Nečakal, že to povie.
A ani ja.
Nemo som tam na neho civela a nebola som schopná jediného slova.
,,Nachystaj sa zajtra odchádzame." Povedal, pričom otvoril dvere od kancelárie. Náznak, že je čas môjho odchodu.
,,Kam odchádzame?"
,,Uvidíš," prehovoril a zabuchol za mnou dvere.

..................

Ahojky!💕
Ja sa naozaj ospravedlňujem, že nová časť vyšla až teraz asi po mesiaci a pol, no naozaj nebol čas.
Štve to aj mňa samú, no nakoniec som to zvládla a tak dnes vydala túto chuťovečku.
Dúfam, že sa vám páčila a že som vás nesklamala.
Budem vďačná za každý komentík alebo hlas.
Prajem vám ešte pekný zvyšok dňa a nadnes sa s vami lúčim.
Papa....🤍