𝓢𝓹𝓸𝓾𝓼𝓮𝓼?! ✓

×18×

,,Prečo mi nedvíhaš?! Už som si myslela, že ste sa navzájom povraždili!" Osopila sa hneď Vicky, keď som zodvihla mobil s vyzváňajúcim jej číslom.
Ešte stále som nebola zobudená, len v podvedomí som ten mobil zodvihla.
Ležala som v mojej dočasne obrovskej posteli a v mojej dočasne útulnej izbe.
Snažila som si vynoriť poslednú spomienku zo včera.
Cesta domov autom.
Viem, že som zaspala, lebo som bola vyťažená po tom dlhom dni.
Ale ako som sa dočerta dostala do tejto postele?!
Možno si poviete, že si nepamätám, ako som sa presunula z auta do postele.
Ale musím sa zdôveriť, že to nie je u mňa celkom možné.
Vždy, keď zaspím tvrdým spánkom má nezobudí ani motorová píla hučiaca pri mojich ušiach.
Som silný spáč a preto nechápem, prečo nie som stále v aute, ale práve zaborená v tejto mäkkej perine.
,,Thiana Johnsonová, neser ma a odpovedz konečne!" zakričala namosúrená Vicky.
,,Victoria, prosím nekrič hneď takto zrána... Pomaly, po poriadku. Ešte raz, čo si sa ma to pýtala?" ospalo som sa chytila za hlavu.
,,Keby si nebola moja životná kamarátka, ihneď by som ťa zrušila. Máš šťastie, že máš tento titul a váž si ho! Pýtala som sa ťa, prečo si sa mi neozvala, keď si mala dvadsaťtri neprijatých hovorov?" Vzdychla si.
,,Prepáč, ale bola som s Müllerom vonku a zabudla si mobil doma..."
,,Čože?" aj cez telefón som mohla cítiť, ako vypúlila jej obrovské oči.
,,Boli sme na pikniku, ukázal mi domček na strome a pozerali sme spolu na západ slnka." sformulovanie včerajšieho dňa bolo celkom zaujímavé. Keď to vyšlo z mojich úst, znelo to až moc nereálne.
,,Teraz si zo mňa strieľaš. Fakt vtipná!"
,,Nie, je to pravda. Cestné Johnsonovské..." Zasmiala som sa.
,,No do pi*e... Koľko si tam u neho? Dva týždne? A už sa ti stihol dostať do nohavičiek? Keď sme minule spolu telefonovali, vôbec si takto nevyznela..." Poznamenala. A mala pravdu. Samozrejme okrem tej poznámky s nohavičkami. To je úplný nonsens.
,,Určite nie. Moje nohavičky tu do tohto neťahaj. Tie sú stále suché. Fakt nič sa nestalo. Žiadne dotyky, žiadne bozkávanie, žiadne sexuálne uspokojenie, čisto šlo len o piknik," prehlásila som.
,,Ak si o tom presvedčená, verím ti. Takže môžem to chápať správne, že sa tam máš fajn?" Opýtala sa s obávajúcim tónom hlasu.
,,No... Včera to bolo fajn, ale tým to končí... Počula som, ako sa hádal s otcom. Som len na príťaž..." O Fabiánovi som jej ešte stále nič nepovedala. Bála som sa, že by tu nabehla a tomu hajzlovi dala nie jednu, ale rovno dve cez hubu.
Dosť, že nosí v podvedomí myšlienku, že tu som s Müllerom. Doživotným nepriateľom.
Keby sa jej do hlavy dostalo meno Fabián Churrison, asi by to vonkoncom nerozdýchala a vlastnoručne má odtiaľto odtiahla ako malé decko.
,,Ešte päť mesiacov. To prejde, ani nestihneš mihnúť okom. Si silné dievča a to, čo sľúbiš, dodržíš. Ser na takých koko*ov. Som veľmi prekvapená, že si sa práve ty na takúto blbosť dala nahovoriť a veľmi ťa obdivujem. A máš moju podporu, keď tak nad tým rozmýšľam, tie peniaze si zaslúžiš..." Jej povzbudenie zafungovalo, keďže ma donútilo zasmiať sa.
,,Victoria ja ťa milujem!" Pretočila som sa na brucho.
,,Ja teba viac!"
,,Na mesiac a späť!" Zasmiala som sa.
,,Sme ako malé deti, si si toho vedomá?"
,,Je na tom niečo zlé?" Nadvihla som obočie.
,,Máš pravdu, je to úžasné," zasmiala sa.
Ach Victoria.
,,Príď ma pozrieť, keď budeš mať toho menej. Pošlem ti súradnice, urobíš si výlet." Navrhla som, čo radostne prijala. To by nebola Vicky, keby sa nechytila možnosti navštíviť obrovskú vilu.
,,Mohli by sme patrične ešte osláviť tvoje narodeniny, ktoré boli pred týždňom..." Povedala až mnou myklo.
,,Narodeniny? Na tie som celkom zabudla. A už nechcem nič oslavovať. Oslávila som ich popredu a pozri ,kde som. Takže už žiadne narodeniny!"
,,Okey, však ty si šéf. Ale nejaký klub budeme musieť prevetrať. V Miami by to bol hriech aspoň jeden nenavštíviť," síce to len navrhla, ale ja som zmierená s tým, že tam budem musieť ísť. Dotiahne ma tam, aj keď bude mať všetky rebrá polámané a sedieť na vozíčku ako invalid.
Spokojne sme ešte pol hodinu volali, popýtala som sa, ako sa darí mojej rodine a či podnik nemá problémy a iné blbosti.
Nakoniec sme sa rozlúčili a ja som šla do kúpeľne.
Osviežila som sa rýchlou sprchou, po ktorej som pokračovala v rannej hygiene.
Keď som vyšla z kúpeľne, zašla som k šatníku.
Zdá sa mi to alebo tu je nejak viac vecí?
Vyzerá to tak, že mi niekto doniesol viac nových vecí, tým pádom šiel niekto nakupovať.
Tým pádom niekto šiel do mojej izby bez môjho zvolenia.
A ten niekto bol určite Müller.
Pozrela som sa na tú kopu nových vecí.
Od čiernej, cez modrú, zelenú, oranžovú, ružovú až k bielej.
Všetko boli značkové veci. Však ako inak...
On si snáď myslí, že si ma kúpi hlúpymi farebnými handrami?
Tak to sa mýli.
Všetky ''cudzie'' veci som chytila do náručia, vyšla s ním von na chodbu, zamierila si to do jeho izby a hodila mu ich na posteľ.
Normálne má tým naštval. Celý včerajšok pokazil týmto malým, no ohavným gestom.
Hádam si len nemyslí, že som zlatokopka?!
Spokojne som so svojou odrobenou prácou prišla naspäť do svojej izby a vytiahla si niečo zo svojho šatníka.
Obliekla som si obyčajné červené body bez ramienok a bledo-modré džínsové šortky s vysokým pásom.
Namiesto šošoviek som si nasadila dioptrické okuliare a sadla si za notebook na stole.
Naťukala som moju aktuálnu polohu a súradnice, tak ako som sľúbila, a tie som následne poslala Vicky na sociálnu sieť.
Ešte chvíľu som sa túlala bulvárnymi článkami, keď mi vybehla na celú obrazovku ''tutovka''.
'Caleb Müller len pár týždňov po manželstve v prítomnosti záhadnej dámy?' znel nadpis celej tej aféry.
Lúzer.
Všetko, čo hovoril, bolo klamstvo.
Podlo ma oklamal a ja naivná som mu verila, že to myslel vážne.
Že sa možno skutočne zmenil.
Dokonca aj s tými perverznými návrhmi bol ďaleko od pravdy.
A ževraj nikoho nemal. Thiana si totálne nemožná, keď si si myslela, že by mohol byť konečne vyzretý muž!
Rýchlosťou svetla som sklapla obrazovku, zložila okuliare a chytila sa za spánky.
Odteraz budem už len manželka = herečka.
Žiadne jeho namotávačky mimo spoločnosti už nebudú mojou súčasťou.
Okuliare som schovala do nočného stolíka a zišla dole na raňajky, kde to naozaj krásne voňalo.
,,Dobre ráno drahá! Ako si sa vyspala?" Vítal má ten somár v spoločnosti Denisy.
Nasadila som umelý úsmev.
,,Spánok bol super, ale ráno bolo ohavné, mucko," nepozrela som sa na neho. Nedokázala by som ho nezabiť pohľadom.
,,Čo ti zase sadlo na nos?" Nadvihol obočie.
,,Možno, že pár článočkov, drahý," konečne som zodvihla pohľad k nemu.
Frajerský úsmev mu zamrzol a vystriedal ho nechápavý výraz.
,,Čo?"
,,Nič, mucko. Nezaťažuj si svoju malinkú hlavičku," podišla som k nemu a roztrapatila mu vlasy.
Sadla som si na svoje miesto a v pokoji zjedla raňajky.
Poďakovala som Denise za jedlo a s kávou v rukách som vybehla do svojej izby.
Potočila som kľúčom, kým som nepočula cvaknutie a následne šla napustiť horúcu vodu do vane.
Potrebujem kúpeľ.
V malých skrinkách som našla nejaké guličky do kúpeľa. Chytila som do ruky asi desať tých ružových guliek a hodila do vody, ktorá začala vytvárať penu na jej hladine.
Vyzliekla som si veci, uložila ich do koša na pranie pri vani a spolu s kávou vošla do horúcej vody.
Nie som zaťažená na horúcich dlhých kúpeľoch, ale toto proste potrebujem.
V ušiach mi hrá môj hudobný playlist a ja si pohmkávam so slávnymi hviezdami tóny piesne.
Posledné tóny skladby od interpretky Julie Michaela s názvom Issues dozneli a nahradili ich tóny jedného z mojich obľúbených interpretov, NF, a jeho skladba The Search.
Ten vtip je v tom, že títo dvaja interpreti sú úplne odlišný, aj ich štýly hudby sa veľmi líšia, no mne to nevadí a obaja patria medzi mojich obľúbených.
Vždy keď som pustila jeho piesne doma, mama mi nadávala, aby som ten nezmysel vypla, že je to nevhodné pre moju osobnosť.
Lenže ja si myslím, že mojej osobnosti vyhovuje, ale nikdy sa s ňou nehádam.
Pousmejem sa a pri refréne pridám trochu na hlasitosti a unášam sa charizmou piesne.
Po skončení posledných tónov sa rozhodnem vyliezť.
Voda je už studená a mne sa vytvárala tá mäkká nepríjemná zvráskavená koža na prstoch.
Obliekla som si spodné prádlo a tričko vo väčšej veľkosti, v ktorom správam a vyšla z kúpeľne do izby, kde som si následne ľahla do postele.
Dnes mám výborný plán činnosti: celý deň preležať a karhať sa za to, aká som naivná krava.
Po nekonečnom ráze vzdychnutia sa ozvalo chabé zaklopanie na dvere.
Nechcelo sa mi vstávať. Nemala som na to náladu.
No klopanie neutíhalo a z chabého sa stalo už nie nesmelé.
,,Príď neskôr, Denisa. Teraz chcem byť sama!" prevrátila som celú váhu tela na brucho a vzdychla do vankúša.
,,Chcem sa porozprávať!'' Tak toto nebol Denisin hlas. Aspoň neviem o tom, že Denisa má hlas ako ten otravný Müller.
,,Ale ja nie! Nerozumel si? Chcem byť sama. Vypadni!" Schovala som sa pod perinu.
,,Johnsonová, ak mi neotvoríš ty, otvorím tie dvere ja a to záložným kľúčom." Neostávalo mi nič iné, ako postaviť svoj lenivý zadok a napochodovať k dverám, ktoré čakali na otvorenie.
Vošiel dnu, opäť v čiernom obleku šitom na mieru s červenou kravatou a vlasmi zčesanými a zalakovanými dozadu.
,,Nepozvala som ťa dovnútra." ohradila som sa na jeho osobu stojacu v mojej izbe, ale to je, akoby som hádzala hrách o stenu.
On sa len na mňa mlčky pozrel a premeral si ma.
Až potom som si uvedomila, že tu pred ním stojím len v huňatých ponožkách a tričkom, ktoré mi len tak-tak zakrýva zadok.
A on ma vyzlieka pohľadom. Je neschopný, nepoučiteľný, hlúpy somár!
,,Nečum a hovor! Nemám na teba celý deň!" Z očí mi šľahajú blesky, ruky si prekrížim na prsiach, ako vždy pri veľkom návale hnevu, a nervózne podupkávam nohou.
,,Akoby si mala nejaký program!" Odfrkol, pričom pozrel periférne na moju posteľ.
,,Áno a pre tvoju zaujímavosť je oveľa zaujímavejší ako ty." víťazoslávne mi nadvihlo pery.
,,Johnsonová, čo ti zase sadlo na nos?" Zopakoval otázku z raňajok s istou dávkou podráždenosti.
,,Chceš to vedieť? Dobre. Takže, je mi úplne ukradnuté, či máš nejaké romániky, ale aspoň pred médiami by si sa ich mohol strániť, ty nenažrané prasa a neklamať mi do očí!" zvýšila som nečakane hlas a už to išlo ďalej, ,,ako mám hrať tvoju milujúcu manželku, keď sú plné bulváry toho, ako si užívaš s tými sukami!?"
,,O čom to preboha hovoríš?!" pozrel sa na mňa ako na dementa.
Otočila som sa na päte a otvorila notebook akurát s článkom, ktorý som v dnešné ráno prečítala ako posledný.
Chvíľu sa len prizeral na obsah správy, fotku a potom sa začal nekontrolovateľne smiať.
,,Niečo vtipné? Je to skôr na zaplakanie. Mal by si zájsť k cvokárovi, aby ti napravil tvoje pokazené emócie." Tak toto bola posledná kvapka. ,,A vypadni z mojej izby!" zaprela som sa rukami do jeho chrbta a tlačila k východu. Lenže akosi ním ani nepohlo.
,,Počkaj," snažil sa prestať smiať.
,,Ak si prišiel za mnou robiť si zo mňa dobrý deň, nestojím ti za to. Choď radšej kaziť deň niekomu inému!"
,,Yvette je moja..." Nedopovedal to, lebo som mu skočila do reči.
,,Ja nepotrebujem vedieť jej meno. Je to nechutné!"
,,Sesternica."
,,Ha?"
,,Yvette je moja sesternica. Prišla ma pozrieť z Brazílie a vynadať, že som sa oženil a nedal jej vedieť. Bol som ju odviesť z letiska do hotela." Už sa nesmial. Hovoril úplne vážne.
,,To ju médiá nepoznajú? Však už musela byť v tvojej prítomnosti miliónkrát. Neklam mi už láskavo!"
,,Máš taký pocit, že jej vidíš do tváre a vieš s presnosťou určiť, o akého človeka sa jedná?" Opýtal sa.
Mal pravdu.
Na tej fotke je otočená chrbtom, keď nastupovala do Müllerovho auta.
,,Johnsonová buď v kľude. Myslíš, že by som sa aktuálne promenádoval po meste s cudzími ženami, keď mám byť akože vo zväzku s tebou? Myslíš si, že si budem kaziť popularitu?" čakal čo odpoviem.
,,Aj tak ti neverím ani nos medzi očami!"
,,To je už tvoja vec, ale never len svojmu úsudku. Máš o mne urobený najhorší dojem..."
,,A podľa tvojho názoru ho mám neprávom? Vôbec ťa nepoznám? Vôbec si mi neničil život deväť rokov? Máš taký pocit, že aj to som si vtedy domyslela?" Keby vedel teraz tak pohľad zabíjať.
,,Boli sme deti," obránil sa.
,,Nie, ty a tvoji krásni podarení kamaráti ste boli deti. Vôbec si sa nezamýšľal nad tým, ako sa cítim? Že nechcem chodievať do školy len kvôli tebe? Bol si a stále si rovnaký idiot!"
,,Veď bola pravda, že si nejaká krásavica nebola," vypúlila som oči. Tak toto prehnal.
Namiesto ospravedlnenia, na ktoré čakám už desať rokov aj týždeň, sa dočkám vety 'veď bola pravda, že si nejaká krásavica nebola.'
Ak som doteraz nebola rozčúlená, tak teraz úplne.
,,Vieš mucko, pomaly som si začínala myslieť, že si sa naozaj mohol zmeniť. Ale ďakujem ti za to, že si ma vyviedol z miery a nepodarilo sa mi dôverovať tej tvojej ilúzií. Si stále to rovnaké nechutné povrchné prasa!Vypadni!" Sotila som ho smerom k dverám, kde sa aj za chvíľu dostal.
,,S Yvette dnes ideme do reštaurácie a potom možno do klubu, pošlem ti, čo si oblečieš. O šiestej buď nachystaná dole. Pôjdeme mojím autom." Povedal a zmizol mi z dohľadu.
Mala som chuť mu povedať, že mu serem na všetky jeho večere, aj šaty a že ihneď teraz odchádzam, lenže potom som si uvedomila, že keby som naozaj skončila a táto fraška by sa prevalila, bola by som na posmech celému svetu aj ja.
A to nechcem.
Toto tajomstvo bude trvať ešte päť a pol mesiaca a potom sa po ňom zľahne ako po popole.
Je to len medzi mnou a Müllerom.
A Vicky.
Preto som sa rozhodla trochu toto celé okoreniť.
Nech to ten grázel nemá také ľahké.
Obliekla som sa, zobrala si kreditku, zavolala Luisovi a šla do mesta.
To ešte len bude pozerať s kým si začal...

~ ~

S láskou napísané mojím krásnym čitateľkám.
Ďakujem, že ste!❤️
Retime_Juliq45

~ ~