𝓢𝓹𝓸𝓾𝓼𝓮𝓼?! ✓

×22×

,,Nenudíš sa?" moja otázka putovala na chrbát ležiacej Yvette.
,,Strašne!" Pretočila sa a ja som mohla vidieť jej znudený pohľad. ,,Kde máš znova polovičku?"
,,Veľmi dobre vieme, že je puntičkár a všetko mu dlho trvá," pretočila som oči a ona sa zasmiala.
A to som sa ani nesnažila byť vtipná.
,,Ja som to počul, drahá," ozvalo mi za chrbtom až mnou trhlo.
,,A nie je to pravda Caleb?" Podpichla ho Yvette.
,,Od teba Yvette by som to ešte čakal, ale to, že má zradí vlastná manželka..." Nedopovedal myšlienku. Nevidela som ho, no zmyslami ho cítila.
Počula som, ako kráča.
Cítila som, ako sa približuje jeho jedinečná vôňa.
Cítila som, ako mi ruky obmotal okolo pása a prisunul si ma bližšie. ,,Tieto plavky sú dokonalé."
,,Varujem ťa!" precedila som pomedzi zuby tak, aby to Yvette nepočula.
,,Ako mám hrať milujúceho manžela, keď sa ťa nemôžem ani dotknúť?" Pošteklil ma na uchu jeho dych a opäť sa objavil môj nepriateľ, zimomriavky.
Oprel si bradu o moje plece. ,,Tak čo ideme robiť?" Pozrel sa pravdepodobne Yvettiným smerom.
Yvette mykla plecami. ,,Vymysli niečo."
Do ticha sa ozvalo zvonenie telefónu, čo bolo dôvodom náhleho pocitu zimy a prázdna za mojím telom, ktoré bolo len pred niekoľkými sekundami objímané.
,,Niekedy si želám, aby aj on mohol byť normálny človek..."
Ani si nevieš predstaviť, ako by mi pomohlo, keby bol aspoň trochu normálny!
,,Určite je niekedy chladnokrvný a mrzutý, ale to len kvôli tej jeho sprostej firme. Ale dovtedy taký nebol. Pamätám si ho, ako malého hravého chlapca, ktorý mal v každom rukáve zábavný plán. No len čo nastúpil k otcovi do firmy a postupne preberal a vylepšoval jeho nápady a posty, všetkých si od seba odsunul. Zrazu zistil, že práca je pre neho všetko a že vôbec nemá čas na rodinu, ani kamarátov. Tých, teda nás, stretne len na večierkoch a aj tam sa stihne s nami pohádať. Jediný človek, ktorého si pripustil v posledných pár rokov, bola Nicol a sama vieš, ako to dopadlo.... No veľmi som rada, že ste sa práve vy dvaja našli. Verím, že ty ho postupom času budeš meniť opäť do svojej podoby. Nikdy by som si myslela, že sa bude ženiť a to v takom mladom veku. No som na neho hrdá. A samozrejme ti veľmi ďakujem. Aj keď vyzerá silný, vôbec to tak nie je. Je to stále ten istý malý chlapec, ktorý sa chce len zabávať a pritom to má zakázané." Hltala som jej slovo jedno za druhým a veľmi ma z toho všetkého zaujala práve jedna veta, ktorej som sa hneď chytila.
,,Aj ja som rada... Ako to mal s Nicol? Voči mne a tejto téme vôbec nie je otvorený a chcela by som vedieť viac." Raz ma tá zvedavosť dovedie až do hrobu.
,,Nechcem ti to rozprávať z druhej ruky. Najlepšie by bolo, keby ti on povedal sám...." A teraz som pravdepodobne za chuderu.
,,Chodili spolu dva roky. Caleb vyzeral byť šťastný, určite ju miloval. Videla som to. No bol zaslepený. Nicol bola vždy len vypočítavá mrcha, vždy som mu to hovorila aj som ho nejedenkrát pred ňou varovala, veľa ráz som mu prehovorila do duše, že vôbec nie je pre neho dosť dobrá... Viem, že ju chcel pred tým, ako šiel do Las Vegas, požiadať o ruku, no ako som mohla vidieť v novinách, môj bratranec je pekný kvietok a vie teda zamiešať karty. A som veľmi rada, pretože tú šľapku by som aj tak koniec koncov z rodiny vlastnoručne vyhodila." nevedela som nič zdravé na toto odpovedať. Nič.
,,Ďakujem za prejav dôvery. Cením si to." Škoda, že túto osobu už za necelého pol roka nikdy neuvidím a je mi to aj celkom ľúto.
,,Poohovárali ste ma poriadne dámy?" Zasmial sa hlas za mojím chrbtom a mne sa opäť zjavili na rukách zimomriavky.
,,Narcis," odfrkla Yvette a pritom na mňa žmurkla. ,,Svet sa netočí len okolo teba, Caleb."
,,Aj keď to hovorím veľmi nerád, ale za hodinu tomu tak bude. Musím ti miláčik oznámiť, že sa musíš ísť prezliecť a ty Yvette, že musíš ostať sama v tomto veľkom dome pri mori."
,,Stalo sa niečo?" Upriamila som celú svoju pozornosť na neho a naklonila nechápavo hlavu doprava smerom k ležiacej Yvette. Vyzeral dosť prekvapene a zároveň som mu videla zdesenie v očiach, čo začínalo prechádzať aj na mňa.
,,Pracovná záležitosť, chcú spraviť interview." Taká bežná jeho aktivita a tak ho to znervóznelo?
,,S nami dvoma spoločne."
A kurva!
Vypúlila som oči a tvár mi začal oblievať pot.
,,To bude zlaté! Obaja budete spolu v televízii a rádiách a uvidí vás polovica sveta!" Yvette bola nadšením bez seba. Aspoň niekto mal z toho radosť.
,, Áno. Bude nás naživo vidieť a počuť polovica obyvateľstva..." Zopakoval Müller a rozhodol sa ísť smerom k domu.
,,Ja ešte chvíľu ostanem. Zlom väz švagriná z druhého kolena, či v akom to sme vlastne príbuzenskom vzťahu." Zasmiala sa a opäť si ľahla na brucho.
Vzdychla som si a dobehla Müllera na ceste k vile.
,,Čo budeme robiť?" Spýtala som sa.
,,Ako ti ide improvizácia?" Odpovedal otázkou.
,,Nie najlepšie," mykla som plecami.
,,Výborne!" Ironicky zatiahol. ,,Choď sa obliecť. Potom prídi do mojej izby a od tej chvíle, čo nebudeme sami, nechaj všetko na mňa." Nemo, bez odpovede som prikývla a vošla do svojej dočasnej izby.
Zo šatníka som vytiahla tmavé kráľovsky zelené púzdrové šaty pod kolená s výsledkom z ľavého boku, s rolákom na krku a na nohy nastokla bordové lodičky do špica.
Na tvár som si natrela jemne len make-up a bordový rúž, keďže mám zapustené aj mihalnice, aj obočie.
S pohľadom na seba upretým v zrkadle som bola spokojná a tak som šla vedľa do Müllerovej spálne.
,,To si ty? Nečakal som, že ti to bude trvať tak..." Akurát vychádzal z kúpeľne, keď sa náhle zasekol s pohľadom nasmerovaným na mňa.
,,Krátko?" Tipla som koniec jeho myšlienky, ktorú chcel pravdepodobne povedať.
,,Hej," prikývol, pričom nespúšťal zo mňa pohľad.
,,Kurva Johnsonová, tie šaty vyzerajú super!" Stále mi hypnotizoval telo navlečené do tmavo zelenej príjemnej látky.
,,To by stačilo Müller. Nevyzliekaj ma pohľadom! Vôbec sa mi to nepáči a neželám si, aby si..."
,,Dobre, dobre," prerušil ma s mávajúcimi rukami pred sebou, ,, pre tentokrát sa ovládnem, ale ak ich budeš mať oblečené ešte aj po skončení toho rozhovoru, tak za seba vôbec neručím, keďže som s nikým nespal už viac ako 3 týždne."
,,Opäť tu ťaháš tvoj celibát? Ja naň vôbec nie som zvedavá a neujíma..."
,,Dobre, na takéto doťahovačky vôbec nemáme čas," opäť má prerušil. Neskutočne ma privádza do šialenstva, keď ma niekto preruší v rozprávaní a Müller to v poslednom čase robí častejšie, ako je tomu zdravé.
Ponúkol mi rameno a ja som sa snažila na doťahovačku spred pár sekúnd zabudnúť.
,,Možno budeme mať ešte pár minút čas, pokiaľ prídu, takže si vymysli, kde sme sa spoznali a kde si sa do mňa zaľúbila a prečo sme sa vzali tak skoro." Vybehol na mňa na jeden dych, z čoho som sa zasmiala.
,,Čo ti je vtipné?"
,,Všetko, čo si teraz povedal," nahodila som kamenný výraz, keď som zazrela nejaké cudzie postavy na chodbe.
,,Dobrý deň pán a pani Müllerovci. Dúfam, že vás nerušíme." Ozval sa pán asi o 5 rokov starší od nás, s úzkymi okuliarmi na nose, v kockatej košeli, v čiernych džínsoch a s vlasmi začesanými na cestičku.
,,Idete trochu v nevhodnú chvíľku. Máme rodinnú návštevu, ale rátam s tým, že tento rozhovor nebude dlhší ako 10 minút." pozrel sa na neho chladne. Dal jasne najavo, že vôbec netuší byť obťažovaný vo svoj mimopracovný čas.
,,Áno, ospravedlňujeme sa. Nevedeli sme, že ideme nevhod. Bude to len minúta."
,,Vďaka. Pokračujte páni a dáma do obývačky," svojimi slovami smeroval na ženu, ktorá pravdepodobne prišla z rádia, odhadovala som to aspoň z jej nástrojov.
Spoločné sme si sadli na sedačku vyhradenú pre nás dvoch, keď jeden chlap postavil pred nás kameru a druhý nad nás prehol ten mikrofón, ktorý používajú vo filmoch.
Celá táto scénka mi prišla strašne smiešna, že som sa pousmiala. ,,Páni, je toto naozaj potrebné?" Keď som si uvedomila, že som prehovorila nahlas a tak upútala všetky páry očí len na mňa, zahanbene som zvesila plecia a pozerala sa na ruky nervózne zvierace lem sukne.
Prekvapilo ma Müllerovo následujuce gesto. Moje zvierajúce ruky vložil do svojich obrovských dlaní a prehovoril: ,,Viete, že moja žena nepochádza zo sveta kamery. Je len nervózna, tak vás poprosím jemne a bez poznámok." Všetci nemo prikývli a pokračovali v chystaní.
,,Ďakujem," pošepkala som mu.
,,Drž sa plánu. Vždy, keď sa na teba pozriem, prehovoríš o tom, čo som ti hovoril hore." Odpovedal mi rovnakým šeptavým hlasom.
Tiež som bez slova, no jemne prikývla a čakala na otázky.
Prvé otázky chlapa v károvanej košeli smerovali k téme firma, takže som len nečinne sledovala výmenu slov zo strany Müllera a toho novinára, či kto to bol.
,,Viete o tom, že vaša produktivita sa od vášho rozhodnutia s Thianou v Las Vegas zvýšila?" spýtala sa náhle tá z rádia.
,,Pravdaže, videl som štatistiky našich žiakov a výdajov a zistil som, že naše služby a produktivita mierne stúpla smerom hore. Pravdepodobne som vzbudil voči mojim klientom dôveru, keď som sa rozhodol uzatvoriť zväzok s Thianou a tým už nebyť viac rozlietaný typ človeka. Dúfam, že viete, ako to myslím." Zasmial sa Müller a spolu s ním aj redaktori.
,,Ako ste sa vy dvaja spoznali? Dostali sme informácie, že sa poznáte už veľmi dlho." jemný pohľad na mňa. Prišla moja chvíľa.
,,S Calebom sa poznáme už od svojich šiestich rokov, keď sme nastúpili do prvej triedy na štátnej škole v Brooklyne. Vtedy tam Caleb ešte býval aj spolu s rodičmi." Myslím, že prvú otázku som zvládla na jednotku. Uvidíme, ako to bude pokračovať.
,,Pravdepodobne to nebola láska na prvý pohľad, keďže pán Müller bol vo vzťahu so známou modelkou, alebo áno?" Síce sa na mňa nepozrel, no ja som pokračovala naďalej. Na ruke som pocítila mierne stlačenie, asi som nebola práve na rade.
,,Nie, neboli sme do seba v tomto období vôbec zamilovaní. Skôr by som povedala, že ma šikanoval. Asi som sa mu páčila a on si určite pre svoju hrdosť toho nechcel dopustiť." Zasmiali sa viacerí v miestnosti a Müller nebol výnimkou, no ja dobre viem, že smiech, ktorý sa vydral z jeho pier, nebol prirodzený. Bol hraný, ako všetko tu naokolo. Ale nepozrel sa na mňa škaredo, takže to beriem, ako dobré znamenie, že som touto vetou nič nepokazila.
,,Kedy ste začali k nemu niečo cítieť, Thiana?" Už popri schádzaní zo schodov som nad touto otázkou rozmýšľala a snažila sa dopátrať, ktorý moment by som mohla prerozprávať s miernou dávkou klamstva. Nakoniec ma napadol deň, ktorý by spĺňal určite moje požiadavky romantiky a títo šašovia by tomu aj mohli uveriť.
Z hlboka som sa nadýchla a začala rozprávať rozprávku.
,,Bolo to asi pár mesiacov dozadu, keď Caleba napadlo, že ma prekvapí. Prišiel po mňa, že ma niekam zoberie. Bola som celkom prekvapená, keďže mi to na Caleba nepasovalo. Prešli sme autom k nejakému lesu a potom sme asi pol hodiny šľapali stále hore kopcom cez ten strašidelný les, až sme sa finálne dostali na krásnu lúku, na ktorej stál strom a na strome bol postavený malý drevený domček. Tam ma zobral a prežili sme spolu pár krásnych hodín. Práve tam som ho konečne videla uvoľneného, pokojného a konečne bez starostí. Konečne sa usmieval ako ten starý malý chlapec a povedal mi niečo o svojej rodine, pričom viem, že sa nerád rozpráva o súkromných veciach. Vtedy som vedela, že sa niečo vo mne pohlo a všetko sa spustilo, keď sme spolu ostali až na západ slnka. Bola som v tom až po uši." Toľko klamstiev som v živote nepovedala a bolo mi samej zo seba zle.
,,To znie naozaj ako z rozprávky," povedal chlap sčesaný na cestičku.
,,Na ten deň nikdy nezabudnem," pozrel sa na mňa Müller a motivačne sa usmial. Bol na mňa určite hrdý. No, hrdý asi nie, ale určite môžem tvrdiť, že bol spokojný s mojím dojímavým výkonom.
,,Thiana, povedali ste, že táto udalosť sa odohrala pár mesiacov dozadu. Podľa našich informácií bol v tom čase pán Müller vo vzťahu s nemenovanou modelkou. Tak ako to v skutočnosti bolo?" Nikto by si nič nevšimol, len tá štíhla hyena s načúvacím zariadením do rádia musí mať uši na stopkách.
,,To je síce pravda. S Calebom sme v žiadnom prípade neboli milenci. Ja nie som osoba, ktorá sa zníži na úroveň, kde zneužije chlapa v záväzku, to si o mne prosím nemyslite. S Calebom sme mali čisto kamarátsky vzťah. A ani Caleb nie je typ chlapa, ktorý by ostal neverný. Na to je až príliš hrdý.'' odpovedala som stále s chladnou hlavou, až ma to samú seba udivovalo.
,,S Nicol som už veľmi dlho nemal bezproblémový vzťah. Ku koncu toho všetkého sme sa veľmi hádali, vedel som, že Nicol nemilujem a keď to všetko skončilo, vedel som, že tú správnu osobu mám stále pod nosom. A potom to prišlo. Naschvál som nechcel Thianu stresovať pred kamerami, keďže viem, aký typ ženy je. Preto som s ňou býval len v súkromí, kde bolo obom dobre. Preto ju ľudia berú ako neznámu. A ako už Thiana povedala, som až moc hrdý egoistický chlap na to, aby som bol neverný. Aspoň vidím, ako ma moc poznáš," pozrel sa na mňa a usmial.
Bol to pekný herecký výkon, po ktorom sa už tej harpyi zapchal zobák a nemala zbytočne poznámky.
,,A posledná otázka na záver, ak môžem. Plánujete si založiť v blízkej budúcnosti vlastnú rodinu?" Opýtal sa chlap na cestičku, pri čom mi skoro zabehlo.
Pohľad.
,,Nad tým sme ešte nerozmýšľali, ale pravdepodobne to necháme na osud." trhane som prehovorila.
Nakoniec sa nám reportéri poďakovali za čas využitý na interview a všetci sa pobrali po vlastných preč z vily.
Keď sme už ostali sami dvaja, konečne na mňa prehovoril.
,,A vraj nevieš improvizovať." Zasmial sa.
,,Vtedy som sa vyjadrila: nie najlepšie, ale im to pravdepodobne stačilo." Odpovedala som.
,,Tak s tým nesúhlasím, pretože si presvedčila skoro aj mňa." Zasmial sa a postavil sa.
,,To má byť poklona?" Spýtala som sa.
,,Niečo také. Ale nezvykaj si." Povedal.
,,Typické Müller, nič nevieš priznať bez ustipačnej poznámky," uchechtla som sa.
,,Že nie?" Nadvihol obočie.
,,No pravdepodobne máš s tým sakra problém," zasmiala som sa.
,,Tak teraz priznám, že v tých šatách vyzeráš kurevsky výborne a po celý čas rozhovoru som sa ovládal, aby som neurobil osudovú chybu." Každé slovo mi rozprával priamo do očí, z čoho sa ozvala moja priateľka v dolných partiách tela.
Chvála Bohu som stále sedela na sedačke, pretože by sa mi pravdepodobne v tej chvíli podlomili nohy.
,,Ďakujem," začervenala som sa.
,,Kurva Johnsonová!"
,,Čo som ti zase urobila?!" nahnevalo ma to, dosť.
,,Prečo ma tak vzrušujú tvoje jemné slová?"
,,Pretože si prasa, ktoré vzruší po 3 týždňoch celibátu všetko," mykla som plecami.
,,A sme tu zas! Opäť ma podceňuješ," zamračil sa a bez ďalšieho slova odišiel z miestnosti, pričom nezabudol poriadne tresknúť dvermi.

Hello! 🖤
Dnes som sa veľmi prekonala a napísala som extra mega dlhú časť, tak dúfam, že nestála za ''hovno'' a dala sa. 😂
Budem vďačná, ak sa podelíte s pocitmi buď vo vote alebo v komentári.
Ďakujem vám!
Retim_Juliq45 🍀