𝓢𝓹𝓸𝓾𝓼𝓮𝓼?! ✓

×2×

,,Vicky, ja mám akýsi strach," povedala som jej, ako sme mali nastúpiť do lietadla. Je pravda, že som ešte ani raz neletela a ani ma to neláka.
Stisla mi silno ruku. ,,Bude to v pohode. Keď vzlietame a pristávame, sú menšie turbulencie. Ale nemusíš sa báť..." Ty si anjel. Neviem, čo by som bez teba robila.... Si taká moja druhá mama.
Už pokojnejšia som si sadla na svoje miesto, ktoré bolo pri okne.
Zhlboka som sa nadýchla a zavrela oči. Nemám sa čoho báť. Len malé percento lietadiel nevzlietne alebo spadne. Nemusí sa to stať práve tomuto...
Pilot lietadla nás s radosťou privítal a hlavne ,,ma" neurčito upokojil.
Lietadlo sa rozbiehalo.
Keď sme boli vo vzduchu povedala som si, že to až také hrozné nebolo. Už som bola konečne kľudná.
Vytiahla som knihu, ktorú aktuálne čítam a ponorila sa mysľou do deja.
Ani neviem kedy, už sme boli v Las Vegas. Normálne by som si to zopakovala.
Vošli sme dnu, do obrovskej haly letiska a čakali, kým nám donesú batožinu.
Vyskytli sa akési menšie komplikácie s batožinou a tak sme čakali trošku dlhšie. Nervózne som prestupovala z nohy na nohu a hrýzla si nechty. Od malička mám talý zlozvyk a nemôžem sa od toho odnaučiť. Vždy, keď som v strese, musím si ich obhrýzať.
,,Vážení cestujúci druhej triedy do Las Vegas," ozval sa odrazu hlas pani v rozhlase a všetci sme spozorneli. ,,Menšie problémy sa vyriešili, môžte si prejsť k batožine. Ďakujem za pozornosť."
Spravili sme, ako nám povedala. Konečne mám svoj kufor pri sebe. Už som opäť kľudná, pokojná.
,,Zoberieme si taxík," povedala Vicky a hľadala východ.
,,Okey," odpovedala som jej.
Keď sme východ našli, stopli sme si žlté auto s označením taxi.
To nás odviezlo až do apartmánu, čo je šesť-hviezdičkový hotel. Na vrátnici sme si vypýtali kľúče a čísla izieb.
Mali sme taký vlastný apartmán s piatimi izbami.
Dve spálne, dve kúpeľne a jedna obrovská kuchyňa.
Celkovo to bolo nádherné.
Keďže sme dosť meškali kvôli tej batožine, išli sme sa rovno prezliecť.

Vicky si obliekla bielo-čierne polokrajkové šaty po kolená so sukňou do A-čka.

Ja som zvolila tiež jednoduché, ale čierno-biele šaty s krajkou na sukni a holými ramenami.

Vlasy sme si obe nechali rozpustené, len ja som si konce trochu nakulmovala.
Keď sme boli hotové, rozhodli sme sa ísť naobedovať. Je to taký neskorý obed o piatej, skôr taká večera.

Sadli sme si za stôl pre dvoch a vybrali si z menu, ktoré bolo veľmi pestré.
Po dojedení sme sa rozhodli, že sa rozdelíme. Vicky išla do night club na párty a ja som zakotvila rovno do kasína.
Je to tu poriadne natrepané, človek na človeku.
Nedá sa pohnúť ani dopredu, ani dozadu.
To nie je pre mňa a pre moju klaustrofóbiu v menšom štádiu moc príjemné.
Prečo je tu tak dusno?
Naraz mi prišlo strašne zle. Hlava sa mi zakrútila. Nevedela som zaostriť, pred očami som videla len farby.
Brucho sa mi stahlo a nemohla som sa nadýchnuť.
Musím vyhľadať najbližší bar.
Predierala som sa davom. Nakoniec som konečne trochu zaostrila a zazrela som blikajúcu cedulku s nápisom Bar.
Neváhala som ani sekundu a predrala sa až dovnútra.
Hneď som podišla k baru. ,,Prosím vás, čistú vodu," poprosila som pekného, mladého barmana a on mi ihneď vyhovel.
Dostal sa predo mňa pohár s priesvitnou vodou. ,,Ďakujem veľmi pekne," poďakovala som a už aj vypila. Odľahlo mi. Sadla som si na stoličku a zhlboka dýchala.
,,Je vám zle?" Opýtal sa ma barman.
,,Trochu, ale už je to lepšie..." odpovedala som mu s chabým úsmevom.
,,Nemám zavolať pomoc?" bol zlatý, že sa tak zaujímal.
Usmiala som sa. ,,Nie ďakujem."
,,Čo to moje oči nevidia! Ožratú Johnsonovú, ktorá flirtuje s barmanom!" ozval sa hlas za mojim chrbtom.
Nie! Ten hlas veľmi dobre poznám. Znova mi prišlo zle, ale teraz na vracanie.
Z neho!
Otočila som sa. ,,Čo si to povedal?!"
,,Že vidím ožratú Johnsonovú, ktorá flirtuje," falošne sa usmial.
,,Tak si daj pohov, lebo ja nie som ožratá a neflirtujem! Prepáčte." Každé slovo som zvýraznene artikulovala. S ospravedlňujúcim pohľadom som pozrela na barmana.
Chudák, bol kvôli mne obetavý a zlatý, a teraz musí byť sledovateľom tejto ,,ceremónie."
,,Vôbec?" Nadvihol obočie.
,,Nie!" Pichla som ho do hrude. Ja mu dám, aby si ma znova doberal ako pred 10-timi rokmi.
Pokrčil plecami a sadol si vedľa mňa. ,,Dvojitú whisky," povedal barmanovi.
,,Vidím, že si sa vôbec nezmenil. Ani poprosiť a poďakovať si sa nenaučil." zatiahla som.
,,Ani ty si sa nezmenila. Stále len provokuješ a stojíš za hovno," Dobre som počula?!
Moja ruka prudko vyletela a pristála na jeho tvári. ,,Si totálny magor, Müller!"
,,Ďakujem, túto vetu už dobre poznám!" Zasmial sa povýšenecky.
,,Magor," zamumlala som si popod nos.
,,Nalej jej čosi!" Povedal barmanovi. Barman ho poslúchol a predo mnou sa objavil troj-decový pohár s hnedou tekutinou.
,,Daj to do seba!" povedal mi.
,,Nie!"
,,Nebuď padavka a vlej to do seba!" Zopakoval.
,,Ja nie som padavka!" Obraňovala som sa.
,,Chceš sa staviť?" Nadvihol obočie.
,,O stovku!" Podala som mu ruku a potriasla som ňou. Zobrala som pohár a na -ex ho vypila. Striaslo ma a hneď som pýtala brzdu. ,,Dlžíš mi stovku!" víťazoslávme som sa zaškerila.
Zasmial sa. ,,Ale ďalší už nevypiješ."
,,Že nie?" Nadvihla som obočie.
Objednala som si to isté a ako aj predtým, aj druhé som vypila rýchlo bez dychu.
,,Teraz ty!" Štuhla som do neho. Do pekla, ten alkohol už na mňa zaberá.
,,Okéy!" Povedal a šupol do seba pohár s podobným obsahom.
Začala som sa smiať.
,,Čo je?" Spýtal sa.
,,Ja som ožratá!" Šťuklo ma a objednala som si ďalší.
,,Sa nezdáš, Johnsonová!"

___________________

Hello my loves!

Už sa nám to trošičku zamotáva. Čo si myslíte, kto bol ten arogantný Müller?😜
Každý vote alebo komentík veľmi poteší.🙋✌
Ďakujem za prečítanie.👀📖
Zatiaľ bye, bye...✌✌✌

😙JuliaMrmusova😙