𝓢𝓹𝓸𝓾𝓼𝓮𝓼?! ✓

×46×

,,Len ti pripomínam že meskáš. Je 7:41," zabŕdla som si do zadýchanej Victorii.
,,Aj tebe dobré ráno, Thiana," skoro predo mnou vypľula dušu, no aj tak som videla, ako pretočila očami.
,,Čo sa ti stalo?" Mala som chuť sa smiať, pretože mám pocit, že za tú jej ustavičnú nedochvíľnosť ju čo nevidieť karma potrestá.
,,Zaspala som," to sa dalo čakať a preto som sa dohodla o 15 minút skôr, až nám to nenarobí neplechu u rodičov. Dosť, že sa na mňa hnevajú kvôli môjmu utajenému pobytu tu v meste, ešte by som si to pokazila neskorým príchodom.
,,Prepáč, s Jeremym sme stratili pojem o čase," teraz som bola ja tá, ktorá prekrútila očami.
,,Nasadaj," rozkázala som jej a ona hneď nastúpila do môjho modrého fiata 500. Spoľahlivý, malý chrobáčik, jediný chlap, ktorý ma zatiaľ nezranil. A preto máme medzi sebou vybudované neskutočne puto.
Vyrazili sme do rodinného domu. Cesta nám trvala autom necelých 15 minút, takže 7:56 sme už postávali pred vchodovými dverami.
Nervózne som zaklopala. Takmer ihneď mi otvorila mama, ktorá ma zobrala do objatia.
,,Srdiečko," vydýchla mi do krku, pričom som snažila nájsť stopu po hnevu.
Zatiaľ tam žiadna nebola, ale aj na to príde.
,,Ahoj mami." S úsmevom sa presunula zrakom za mňa, určite čakala jeho, môjho milujúceho manžela. Namiesto toho tam našla postávať nevyspatú Victoriu a mohla som bádať ako sa jej úsmev zmenšil o pol milimetra.
,,Tak poďte dnu chrobáčikovia." Rukami nám naznačila smer. Priamo do jedálne.
Tam už sedel otec s novinami pred nosom a s tou najsilnejšou kávou na svete priamo v ruke.
,,Otec, ak neprestaneš piť také silné kávy, tak ťa za chvíľu porazí. Však to nie je káva, ale hotový betón," karhavo som ho napomenula, čím som si zaslúžila okúzľujúci úsmev a silné rodičovské objatie..
,,Rád ťa opäť vidím, srdiečko," vydýchol mi do vlasom a zase zaujal svoje miesto nad novinami.
Bolo prestreté pre štyroch. Samozrejme čakali, že tu budem aj so svojim manželom, no nestalo sa tak. Ako drahú polovičku som si priviedla Victoriu a oni to budú musieť akceptovať.
Sadla som si na miesto oproti otcovi a Vi hneď vedľa mňa. Ani nečakala, kým si moja mama prisadne, hneď chytila nádobu s kávou a naliala si do pohára asi aj trojitú dávku.
,,Kde si nechala Caleba?" A je to tu! Začína sa najodpornejšia a najzákernejšia vec rodičov, ktorá ich neomrzí ani v dôchodku. 
Vypočúvanie!
,,Ostal v Miami," odpovedala som bez štipky emócie vydranej na povrch. V skutočnosti to vo mne vrelo. Nechcem sa rozprávať o ňom.
,,Nemal problém ťa tu pustiť?" zaskočene na mňa pozrela. To by mi až tak neprekážalo, no vytočil ma jej podozrievavý nádych a strnulosť.
,,Mami, som dospelá a sebestačná žena, ktorá sa môže vzdialiť od svojho manžela. Potrebovala som tu jednoducho prísť. Chýbala mi kaviareň..." 
,,To mi je jasné srdiečko, ale mohla si so sebou zobrať aj Caleba," stále si trvala na svojom.
,,Mami," hlboko som sa nadýchla, až na mieste nevybuchnem, ,,Caleb je aktuálne veľmi zaneprázdnený v práci. Nudila som sa sama na vile a prišla som tu, pretože sa mi zacnelo po mojej práci a náplni môjho života."
,,Pohádali ste sa?" Dopekla, asi ma porazí! Mám pred svojou mamou rešpekt, úctu a taktiež ju mám aj rada, ale čo je veľa, to je veľa.
,,Ak ste ma chceli len vypočúvať o mojom súkromnom živote, tak sa môžem pokojne hneď postaviť a odísť!" sklamane som na nich pozrela. ,,Je smutné, že mi neveríte a pravdepodobne toto fiasko nemá žiadny zmysel..." už som sa zapierala stola, aby som vstala, ale otcova ruka ma zastavila.
,,Thiana, my s Marilyn chceme pre teba len to najlepšie..."
,,A to aj mám, tak vás pekne prosím, najedzme sa v pokoji a bez vypočúvania môjho života. Už ma to naozaj nebaví," bola to pravda. Už od malička ma takto podsúvali na koberček a vypytovali sa úplné kraviny. Po čase som to akceptovala, pretože som bola malá, no teraz? Teraz mám vlastný život, vlastnú rodinu a oni nemajú právo sa mi montovať do života.
Možno to vyznie pokrytecky, no mám ich rovnako rada, len ma vytáča do nepríčetnosti, že sú zvedavejší ako samotné babky na trhu. 
Raňajky pokračovali v tichosti, ešteže v pozadí hralo rádio, inak by som sa z toho napätia zbláznila. 
Po tom, čo Vi vypila asi pol litra kávy som sa postavila. ,,Tak ja vám veľmi pekne ďakujem za pozvanie a sľubujem, že nabudúce prídem aj s Calebom, až sa neznepokojíte," objala som ich oboch a s Victoriou v pätách opustila rodinný dom.
,,Nečakala som, že si budeš tak dobre viesť, ty drsňačka," buchla ma ramenom do boku.
,,Dúfam, že tú kávu nepustíš do môjho fiata, inak ťa zabijem," vrátila som je buchnát a hrozivo skrčila obočie. Namiesto toho sa rozosmiala.
,,Už sa klepem strachom," rýchlo nastúpila na miesto spolujazdca.
Išli sme zhruba desať minút v pokojnom tempe, keď sa ozvala Victoria.
,,Thiana, asi budeš musieť porušiť predpisy a ísť rýchlejšie, pretože to tu inak vypustím," tvárila sa stopercentne vážne, čím ma utvrdila, že si nerobí srandu. Dupla som preto na plyn a zaradila sa do rýchlejšieho jazdného pruhu.
Zaparkovala som pred zadným vchodom. Ani som nevypla motor a ona utekala na toaletu. Tak to muselo byť skutočne vážne.
Zasmiala som sa na osobnosť mojej najlepšej kamarátky a zadným vchodom vošla do reštaurácie.
Keďže mohlo byť niečo po deviatej hodine ráno, najväčší nával máme za sebou a teraz sa tu zdržuje len pár ľudí, ktorí tu prišli kvôli tichu a kľudu.
,,Ako ide život od včerajška, šéfka?" uškrnul sa na mňa Tommy, pokiaľ som si zaväzovala zásteru okolo pása.
,,To najhoršie už mám za sebou," zasmiala som sa a zobrala do ruky tácku, aby som mohla obslúžiť ľudí. Neviem prečo, ale nato, aké otrasné ráno som mala, cítim sa úžasne, uvoľnene a... šťastne.
Prišla som za zákazníkom v rohu pri okne, kde sedel naposledy Muller a s úsmevom ho pozdravila.
,,Dobrý deň, už ste si našli, čo by ste si u nás dali?" noviny zložil na stôl a ja som sa zarazila.
O môj bože!
Naposledy, keď našu kaviareň podobne krásny muž, bol to práve Muller. No počkať, počkať. Jeho tvár mi príde veľmi povedomá, no neviem ho zaradiť. Určite som tohto pekného muža už videla, len neviem kedy a kde.
Usmial sa a prehovoril hrubým hlasom.
,,My sme sa už stretli," odkryl rad žiarivých zubov.
,,Prepáčte?" skočil mi hlas. Do riti tam s ním! Zradca.
Zasmial sa. Výborne Thiana, to si si teda spravila prvý dojem! Nie žeby som sa mu chcela páčiť, no nechcela som vyzerať ako úplná kôpka katastrofy. No vďaka môjmu správaniu tak aktuálne vyzerám. 
,,Boli ste s Victoriou v Miami, podotýkam, tá šťastne vydatá," No samozrejme! Osoba sediaca na stoličke, ktorú práve obsluhujem, je Jeremy. Ja hlava deravá! 
Jasné, že to je on. Síce nemá plavky, ako vtedy, ale je to on.
,,Vy ste Jeremy," s úsmevom prikývol. ,,Ospravedlňujem sa. Mám hroznú pamäť," nervózne som sa zasmiala.
,,Ja vás chápem. Keby som šťastne ženatý, tiež si nepamätám každého človeka, ktorého stretnem." bol naozaj ohľaduplný a zlatý. Už chápem, prečo s ním Vi randí.
,,Keďže sa teraz cítim trápne, prijmite odo mňa ako odškodné kávu spolu s koláčom na účet podniku," zasmial sa.
,,Tak to by ste mali zabúdať častejšie," vtedy som sa zasmiala aj ja.
,,Nebojte, už si vás budem pamätať," bola som na odchode, keď som narazila na človeka. Nečakala som osobu tesne za mnou, preto som sa zatackala a takmer spadla.
Vďakabohu ma neopustila stabilita a ja som sa nestrápnila pred Victoriiným priateľom ešte viac.
Otočila som sa, že človeku, ktorý takmer spôsobil môj úraz, pekne vyčistím žalúdok, no v strede dychu som sa zasekla.
Do riti!
,,Takže takto to je." povedal. 
Nezmohla som sa na slovo. Stále som neverila, že stojí predo mnou.
,,Prepáč, že som ťa vyrušil v koketovaní," sklamane sa mi pozeral do očí.
Nie, nie, nie a ešte raz nie!
,,Čo prosím?" Mám pocit, že sa pokazila klimatizácia, pretože takéto teplo tu ešte v živote nebolo.
,,Toto som od teba nečakal." 
,,Nechápem," hlesla som. Mám pocit, že za chvíľu začne robiť scény na celú kaviareň. Dúfam, že nevydesí všetkých zákazníkov.
,,Čo nechápeš Thiana? Štyri dni sa nevidíme a ty už zvádzaš zákazníka?" Au, to zabolelo! 
On si fakt myslí, že by som bola schopná ho podviesť? Ja?!
Išla som mu niečo povedať, no predbehla ma osoba, ktorá sa zjavila medzi mnou, Mullerom a chudákom, zmäteným Jeremym.
,,Čo sa to tu deje?" Nechápavo sa pozrela na nás troch Victoria.
,,Vieš, čo sa tu deje? Môj milovaný Caleb ma podozrieva, že flirtujem s tvojím priateľom," môj hnev si začal raziť cestu na povrch. ,,Ponúkla som mu sprostú kávu a koláč na účet podniku za to, že som si ho nepamätala a Caleb to berie ako zvádzanie. Ospravedlňujem sa Jeremy, že ste museli byť svedkom tohto," ukázala som na prstom mňa a Mullera.
Otočila som sa na päte a už nevydržala ani sekundu pri tom stole. Pri ňom.
A to som bola nadšená z mojej nálady...
,,Tommy," nechtiac som na neho vyštekla až sa trhol. ,,Dones, prosím ťa, na trojku dve kávy a dva koláče na účet podniku. Ja musím ísť na vzduch." nezastavovala som sa a pokračovala v ceste k zadnému vchodu.
Otvorila som dvere a nasala do pľúc čerstvý vzduch.
Do čerta, čo tu preboha robí?! Prečo prišiel? 
Chytila som si rukami čelo a pochodovala hore dolu po parkovisku, aby som sa ukľudnila.
,,Thiana."
,,Nie, nie, nie. Vypadni," naznačila som mu rukou, až ma nechá samú.
Neurobil tak, namiesto toho sa rozhodol ísť priamo ku mne.  
,,Čo tu robíš? Prečo si prišiel? Aby si mi robil scény v mojej kaviarni a kazil mi reputáciu? To chceš?" prekvapene zastal, akoby sa ma zľakol. Asi som musela vyzerať naozaj naštvane.
,,Prepáč, ja som nevedel..." 
,,Na to si mal myslieť skôr, ako si spravil vnútri veľké haló!" zakričala som. Chýbalo mi kúsok od toho, aby som dovolila slzám voľný vpád.
,,Fakt si si myslel, že som ti neverná? Ja a neverná?"
,,Prepáč, mal som si to uvedomiť skôr." to jeho prepáč mi nevráti minúty dozadu.
,,Ďakujem, že si zo mňa spravil vydatú podnikateľku, ktorá volá do postele svojich zákazníkov!" Jediné moje šťastie bolo, že tam boli okrem Jeremyho asi len dvaja postarší zákazníci, ale aj tak, ide o princíp.
Zas všetko pokazil.
,,Prepáč, to som nemal v pláne," bolo mu cítiť na tóne hlasu, že mu to je úprimne ľúto.
,,A čo si mal v pláne?" štekla som po ňom agresívne.
Nič nepovedal, len pristúpil ku mne. Jeho dlhými nohami spravil dva kroky a stál nado mnou.
Zobral mi tvár do dlaní a jemne prešiel svojimi perami po mojich. ,,Toto," šepol a vtisol mi na ne bozk.
Nedala som sa opantať jeho charizmou a odtlačila sa od neho.
,,Nedotýkaj sa ma."
,,Thiana, prosím..." 
,,Prečo vždy všetko pokazíš? Čo si si chcel dokázať tým, že si vybehol na toho chudáka v kaviarni?" 
,,Ja myslel som... no, že.... Proste som žiarlil!" povedal trochu viac nahlas, teoreticky to zakričal.
Prekvapil ma. Udivene som tam stála a nemo ho pozorovala.
Urobil opatrný krok dopredu a keď videl, že necúvam, spravil ďalší. Opäť stál nado mnou a pozeral mi do očí.
,,Prečo si prišiel?" položila som mu opäť tú istú otázku, no tentokrát pošepky.
Chvíľu zvažoval, čo mi povie. Už som si myslela, že mi neodpovie, no len pošepky dodal: ,,Asi si mi chýbala."
Toto malo na mňa ešte väčší vplyv ako to, keď ma obvinil z koketovania.
,,Asi?" vydala som zo seba bez mihnutia oka.
,,Dočerta, komu chcem klamať, samozrejme, že si mi chýbala." povedal a dravo sa pustil na moje pery.
Samozrejme, poddala som sa mu, no nie nadlho. Za chvíľu som sa odtiahla. ,,Ja to nechápem..."
,,Thiana, čo nechápeš? Prišiel som sem, pretože som neustále na teba tie tri dni myslel. Spočiatku som tomu nechápal, no pochopil som, že mi na tebe záleží. Neviem, kedy sa to stalo, ale je to tak. Nechcel som si to pripustiť, no aj tak som tu. Uvedomujem si, že som ti ublížil niekoľko stoviek ráz, ale jednoducho, už to nedokážem v sebe dusiť a ani vrátiť späť. Ospravedlňujem sa za to, že som bol taký idiot a ubližoval ti. Vždy som ti závidel. Tvoju múdrosť, tvoje odhodlanie, tvoju čistotu aj sebazaprenie... Viem, že mi neodpustíš hneď, ale prosím, skús to aspoň..." toto bolo ešte krajšie, akoby mi tu teraz vyznal lásku.
Je pravda, že mu neodpustím ako kývnutím zázračného prútika, no možno postupom času to budem raz schopná urobiť. Dospelosť ho veľa naučila a už dávno nie je ten hrozný chalan, ktorý mi robil zo života peklo. Teraz je z neho nová osoba, dospelý zrelý muž s rozumnými názormi, a keď som mala možnosť nahliadnuť do jeho vnútra, keď sa mi otvoril, pochopila som, prečo bol taký a prečo má problém dôverovať hocikomu.
,,Thiana?" spýtal sa ustráchane a prstom mi prešiel po líci a zotrel slzu, ktorá mi vybehla, ani som nezaregistrovala kedy. 
Usmiala som sa a objala ho okolo jeho úzkeho pása. Objatie mi opätoval a dychom ma šteklil po krku.
Páčilo sa mi to a opäť sa vo mne prejavila túžba.
Túžba po ňom.
Hlavu som priklonila na stranu, až ma lepší prístup. Najskôr nechápal, no po chvíli jemne vtisol bozk po bozku na moju odhalenú pokožku na krku. 
Zubami prechádzal krkom a jemne ma kusol na každý milimeter kože. Našiel si cestu až priamo k mojim perám a vtedy začala hotová búrka. Automaticky zapojil jazyk a pritiahol si ma bližšie.
Moje vnútro vyplnila horúčava. Potrebovala som sa vyzliecť, pretože sa za chvíľu asi upečiem.
Odtiahla som sa, za čo nespokojne zamrnčal, chytila ho za ruku a vliekla smerom k dverám. 
,,Prečo ideme naspäť do kaviar...."
Neodpovedala som mu, len som otvorila dvere a smerovala po schodoch hore.
,,Kam ideme?" spýtal sa zmätene.
,,Predsa ku mne do bytu," usmiala som sa. Takmer ihneď jeho orieškové oči stmavli až boli skoro čierne, zastal, čím som sa zvrtla dozadu, keďže odporové sily medzi nami boli prisilné.
Vyšvihol si ma do náručia a ja som si automaticky obmotala okolo neho nohy. Ihneď spojil naše pery a kráčal ďalej. Páni, ten teda využíva doslova každú príležitosť.
 Vyniesol ma po schodoch až k dverám, o ktoré ma oprel. 
,,Kde máš kľúče?" spýtal sa ma pomedzi bozky.
,,V zadnom vrecku," zamumlala som.
Cítila som, ako do bozkov vykúzlil úsmev a s rukou prechádzal po mojej nohe pomaly až k pozadiu. 
Nezabudol kľúče vyťahovať pomaly a neskutočne si vychutnával, ako bojujem so vzdychmi.
O chvíľu bolo odomknuté a my sme sa posunuli ďalej.
Neunúval ísť do spálne, postačila mu kuchynská linka.
Ešteže tu bývam sama.
Položil ma na ňu a ani nečakal na dovolenie, roztrhol mi košeľu. ,,Hej," zatiahla som, ,,to bola moja obľúbená. Dúfam, že mi kúpiš novú," odula som peru.
,,Pre teba všetko," usmial sa a následne mi vyzliekol podprsenku. Jazykom mi prechádzal po tele a tak zanechával cestičku, ktorá ma príjemne ovlažovala z toľkej horúčavy.
Prešiel z kľúčnej kosti medzi prsia k podbrušku a zastavil sa pri sukni. S tou veľké problémy nemal a nakoniec putovali aj nohavičky k ostatnému vyzlečenému oblečeniu.
Čakala som, že sa začne vyzliekať aj on, no zaskočil ma, keď pokračoval jazykom až do môjho lona.
PREBOHA! Stačili mi tri sekundy, aby som sa potvrdila v tom, na čo som teraz myslela.
To bude ešte dlhý deň, no súdiac, aký je teraz dobrý, myslím, že to bude dokonalý uspokojujúci zážitok pre oboch......

........................................................

Ahojky holky! :D
Kým vládzem, tak som vám zverejnila novú časť.
Dúfam, že sa vám dnešná páčila.
Ďakujem za každý váš ohlas.
Vidíme sa pri ďalšej kapitolke.

Zatim paa... <33

Júlia Mrmusová