𝓢𝓹𝓸𝓾𝓼𝓮𝓼?! ✓

×45×

Poznáte ten pocit relaxácie, keď sa už nemôžete na nič iné sústrediť, len na dýchanie a čistú myseľ?
Je to úžasné, pokiaľ nepríde moment, ktorý vám to skazí.
A ten môj prišiel v podobe nedočkavého búchania na dvere od bytu.
Neochotne som vstala z vane napustenej horúcou vodou a s prímesou eukalyptovej peny, hodila cez seba župan a vyšla z kúpeľne, z ktorej sa medzičasom stala hotová sauna.
Všetka hmla automaticky pri otvorení dverí vošla do zbytku bytu.
Keď som pozrela zo zvedavosti do kukátka, ihneď som otvorila dvere a pustila dnu Victoriu.
,,Nie, žeby som bola nerada tvojej návštevy, Vi, ale teraz som akurát relaxovala... Čo ťa ku mne privádza o desiatej večer?" S absolútne kľudným tónom hlasu, čím som prekvapila aj seba samú, som sa jej prihovorila.
Neveriacky zaklipkala očami.
,,A je to tu. Oficiálne sa moja najlepšia kamarátka stala psychopatkou!" Založila ruky, dramaticky si kľakla na kolená a pozrela smerom k stropu. ,,Bože, daj svojej ovečke silu."
,,Dobre, to by už stačilo!" Povedala som mierne podráždene, za čo sa Vi hneď postavila a zadumane prikývla.
,,Tak to bolo rýchle, Bože. Ďakujem." Musela som sa nad ňou zasmiať. ,,A teraz k tebe, moja milá. Prečo si nikomu nepovedala, že si tu už tri dni?" Založila si ruky cez prsia a čakala na moju odpoveď s poklepkávaním nohy o podlahu.
,,Potrebovala som sa trochu postaviť na nohy..."
,,Tým, že sa tu schovávaš sa nestaviaš na nohy, ale sama si ich podkopávaš, zlatko," chytila ma za ruku a sadli sme si na gauč.
,,Potrebovala som len byť chvíľu sama so sebou." Mykla som plecami.
,,Dobre, dúfam, že ti to pomohlo, pretože tvoji rodičia sa dnes dozvedeli, že si tu, sú veľmi nahnevaní, keďže si im nedala nič vedieť a zajtra ťa ráno očakávajú na spoločných sobotňajších raňajkách."
,,Ako zistili, že som tu?" Nadvihla som obočie.
,,No, dnes som bola u nich zhodou náhod, lebo som si myslela, že ťa tam nájdem, a tak som sa prekecla," nevinne sa usmiala.
,,Vi, mala by som ťa zaškrtiť, ale prešla ma chuť. Asi ešte na mňa pôsobí ten eukalyptus. Ďakuj Bohovi," žmurkla som, načo sa zasmiala.
,,Je pekné vidieť ťa konečne v zdravej farbe," na tvári jej stále sídlil hravý úsmev.
,,Snažím sa zamestnávať, aby som na neho nemyslela a cez deň sa mi to aj darí. Horšie to je v noci v posteli."
,,Ajajaj, naozaj sa ti Caleb dostal hlboko pod kožu... A nielen tam..."
Bum!
Na jej tvári pristál malý vankúš, ktorý som po nej hodila.
,,Hej!" Zatiahla dotknuto. ,,Pokazíš mi make-up!"
,,A kamže to ideš, takáto vyfintená o 10 večer. Vždy o takomto čase si vo svojich ,,všešortkách", vyťahanom mužskom xxl tričku, teplých huňatých ponožkách a strapatom drdole." Podozrievavo som na ňu hľadela.
,,Pamätáš si Jeremyho?" zvraštila som obočie.
Nikdy v živote sme sa o takom človeku ani nerozprávali, ako mám vedieť, kto to je?
Súdiac z môjho nechápavého pohľadu asi zistila, že nemám šajnu a tak sa rozhodla pre cestu vysvetľovania.
,,Pamätáš si, ako som ťa navštívila v Miami tesne predtým, ako si sa ocitla v Kanade?" Nemo som prikývla.
,,Pri bazéne sa k nám zastavil jeden sexy príťažlivý chlapík, Jeremy. Keď si následne odišla, začali sme sa neformálne zhovárať a vykľulo sa, že je len na návšteve u rodiny, a zhodou okolností býva v Manhattane, čo je v podstate naskok. Nezabudli sme si vymeniť čísla a odvtedy sme si niekoľkokrát vyšli. Thiana, je fakt úžasný," zasnene sa usmievala a ja som jej to popravde, aj závidela, aj z celého srdca priala.
,,Dúfam, že budeš mať aspoň ty to šťastie a budeš šťastná," povzdychla som si, no myslela som to úprimne.
,,Thiana, takéto veci nehovor. Aj ty by si bola šťastná, len si to nechceš a hlavne odmietaš pripustiť. Prečo tomu krásnemu chudákovi nedáš šancu?"
,,To sa nedá. Celé tie roky to bol on, čo mi ubližoval a ja som asi až príliš hrdá sa cez to preniesť. Nedokážem to. No najhoršie na tom je, že môj vnútorný hlas ho chce..."  Nechápala som samej sebe a preto som bola zo seba zmätená. Tak a je to! Povedala som to nahlas...
,,Nechcem ťa do ničoho nútiť, Thia, ale keď sa na vás ktokoľvek pozrie, vidí krásny pár, pretože tak pôsobíte. Možno to už ani jeden z vás nehrá..." Nereagovala som na jej slová. Tá veta sa mi neustále opakovala v hlave... Možno to už ani jeden z vás nehrá...
Možno sme si za ten spoločný čas tak na seba navykli, že to vyzerá naozaj skutočne. A možno....
,,Thiana!" Zakývala mi pred tvárou dlaňami.
,,Prepáč, nepočúvala som ťa," úprimne som sa jej priznala.
,,Typické," prehodila akoby nič.
,,No nič, už pôjdem..." Dvíhala sa pomaly z gauča.
,,Počkaj, pôjdem s tebou." Potrebovala som vyniesť smeti do kontajnera a spraviť si nočnú prechádzku, tak som sa rozhodla, že ju pôjdem odprevadiť.
,,No Thia,'' zatiahla pričom si upravovala vlasy, ,,nie, žeby som nebola rada v tvojej prítomnosti, ale ver tomu, že pri našom rande sa nebudeš cítiť pohodlne," trochu sa zaškerila a v očiach jej pohrávali ohníky.
,,Nie, nie, preboha," zasmiala som sa, keď mi došlo, na čo naráža, ,,nepochopili sme sa. Pôjdem ťa odprevadiť a vonku si pôjdeme každá po svojom," chápavo prikývla.
,,Ale švihni si, pretože mám už časový sklz," pozrela na hodinky.
Ja som zatial natiahla na seba legíny, tielko a oversize mikinu, vlasy zopla do gumičky v nízkom cope, do vačku som hodila kľúče, mobil a peňaženku a vyšla zo spálne.
,,Pani, ty si rýchla," zízala s úžasom na tvári.
Oproti nej som sa cítila ako dedinčania, predsa len mala na sebe úzke čierne šaty, ktoré jej zvýrazňovali telo v tvare presýpacích hodín, lodičky na nohách jej predĺžili už tak dlhé nohy, malá kabelka dodala jej outfitu jemný nádych a spolu doladenymi doplnkami vyzerala naozaj výborne.
,,A oproti tebe skoro neviditeľná," zasmiala sa a otvorila dvere od bytu. Rýchlo som zbehla do kuchyne po vrecko so smeťami, na nohy nazula Nike tenisky a zamkla byt.
Dostali sme sa spolu na prízemie, kde sídlila moja kaviareň. Prešli sme popri uličke k žiadnemu vchodu až sme sa dostali ku smetiakom.
,,Uži si rande s Jeremym," objala som ju a ona vďačne objatie opätovala.
,,Ďakujem," hlesla. Naozaj bola z neho namäkko. ,,Zajtra ťa prídeme pozrieť do reštaurácie, tak nám zarezervuj VIP miesta."
,,Tvoje prianie je mi rozkazom. Inak, keď si ma už bonzla pred rodičmi, bola by som ti vďačná, ak mi budeš robiť zajtra spoločnosť na raňajkách, takže ťa dobrovoľne - nasilu - čakám o 8.30 pred vchodom," zasmiali sme sa, ona rýchlo prikývla, rozlúčili sa a každá z nás sa vybrala vlastnou cestou.
Moja bola dnu do kaviarne. Aj keď bolo 10 hodín, po spánku sa mi ani nezdalo, keďže dnes po pracovnej dobe, hneď ako som sa ocitla v byte, som schuti zaspala na pár hodín.
Prešla som k obyčajnej kanvici a dala zovrieť vodu. Pokým voda v kanvici cinkla znamením dosiahnutia bodu varu, som si medzičasom pripravila zelený čaj s lyžičkou medu a následne zaliala.
S hrnčekom v ruke som prešla ku knižnici a vytiahla odtiaľ knihu Šťastní ľudia čítajú a pijú kávu. Milovala som tu knihu. Prvýkrát som ju čítala ako štrnásť-ročná, no vďaka práve tejto knihe som cítila, že rovnako ako aj hlavnej hrdinke príbehu, aj mne sa podarí dosiahnuť šťastný život. Motivovala ma v tom, čo som robila a keď mi bolo smutno alebo som sa potrebovala rozptýliť, vždy som po nej siahla.
No dnes som nečítala.
Dnes som len prechádzala stránkami a dušou cítila, že sa mi to stopercentne podarí. Či už o polroka alebo aj desať.
V dnešný deň som si uvedomovala a hlavne pripustila, že s človekom, ktorého som tak nenávidela a priala mu skorú smrť, som sa naučila zdieľať svoj život a že mi už dávno nebol ľahostajný. Pravdepodobne ho začínam mať rada a to nijako neovplyvním.
Ako som niekoľkokrát čítala v romantických knihách, medzi nenávisťou a pocitom lásky je veľmi tenká hranica.
Vždy som sa smiala, pretože som tomu neverila.
Alebo skôr, nechcela uveriť už len z princípu neskutočného klišé.
No ako vidím, môj život sa zariadil tak, že mi podkopal nohy samými klišé scénami, aby som oľutovala, ako som sa doteraz správala.
Osud je sviňa a zjavne s nami nevyjednáva.
Victoria mala pravdu. Opäť.
Po tomto zistení, ktoré mi trvalo pripustiť si tri nekonečné dni, mi z hrude spadol obrovský balvan a ja som sa mohla konečne nadýchnuť.
Viem, že to nie je žiadna výhra, pretože aj tak toto fiktívne manželstvo o chvíľu pominie, no bolo to určite lepšie, ako utápanie sa v sebe tie dva týždne v Miami.
Náhle som sa strhla, keď som uvidela pred mojimi očami siluetu, ktorá klopala na obrovské romantické okno v kaviarni.
Najskôr som sa preľakla, že to je zločinec.
,,Čo si už načisto prepnutá, Thiana? Prečo by zločinec klopal na okno?" Odvrkla som si sama sebe nahnevane, že si sama sebe spôsobujem tieto infarktové stavy a radšej podišla k prednej časti kaviarne.
Pozrela som do tváre rozjašenej siluety a s úľavou som si vydýchla.
Prešla som ku vchodovým dverám a odomkla ich.
,,Čo tu preboha robíš, Tommy?"
,,To sa ťa môžem spýtať to isté, šéfka," zasmial sa.
,,S rozdielom, že ja mám na poschodí byt," buchla som ho priateľsky do ramena.
,,Bol som sa prebehnúť a videl som svietiť, tak som sa pre istotu prišiel pozrieť, či si v poriadku," ochranárksy sa zatváral a zároveň sa uisťoval, či je všetko v pohode.
,,Prečo by nemalo byť?" Spýtala som sa.
,,Nie je to kniha Šťastní ľudia čítajú a pijú kávu?" Odpovedal mi otázkou a ja som pochopila.
Samozrejme, vedel o prepojení medzi mnou a tým hmotným zväzkom strán.
Vzdychla som si.
,,Deje sa niečo, Thiana?" Opýtal sa.
Sadla som si ku stolu a on tiež.
,,Nič sa nedeje, len som teraz potrebovala byť chvíľu sama..."
,,Ide o tvojho zlatého a chutného manžela?" Nadvihol obočie až som sa uchechtla. To som až taká moc čitateľná?
,,Ako to vieš?" Nechápavo som na neho upriamila pohľad.
,,Vždy, keď chceš byť sama, ide o záležitosť s chlapmi. Poznám ťa už nejaký ten piatok," žmurkol.
,,Máš vlastne pravdu..." Povzdychla som si. ,,Vlastne, potrebovala som si len niečo overiť, ale už som na to prišla," hovorila som nepriamo a chabým úsmevom. Nemohla som mu to celé povedať, pretože on nevedel o fiktívnosti nášho sobáša.
,,Nemala by si sa náhodou tešiť, keď si vyriešila svoj problém?" Tváril sa nechápavo.
Nie je moc pre čo sa tešiť, práveže naopak.
,,Teším sa, ale vnútorne," zakladala som mu a s úsmevom na neho žmurkla.
,,Takže mu nemusím ísť poškodiť jeho dokonalú čeľusť?" s úľavou si vydýchol.
,,Tommy, ty si trdlo!" Zasmiala som sa.
,,Tak prepáč, ale fakt je pekný. Kde si na neho natrafila? Nemá nejakých kamarátov?" Zaujímal sa. Smiala som sa ako malé dieťa. Naozaj bol vtipný a ja som mu bola vďačná za to, že ma dokáže zakaždým priviesť na iné myšlienky.
Aj keď som bola jeho šéfka, nedokázala som dlho odolávať a prerušila som svoju autoritu.
Ešte asi hodinku sme sa rozprávali o hocijakých blbostiach, keď sa postavil a prehlásil, že by už mal ísť domov spať.
,,Ďakujem ti," objala som ho vo vchodových dverách.
,,A za čo prosím ťa?" Zasmial sa.
,,Veď ty dobre vieš." Už bol na odchode, keď som za ním zakričala.
,,Tommy!"
Otočil sa a pozeral mojím smerom.
,,Mohol by si prísť zajtra skôr? Musím si niečo u rodičov vyžehliť, pretože idem na sobotňajšie raňajky," chápavo prikývol.
,,Jasné, dobrú noc, Thiana," odzdravila som mu a zamkla za sebou.
Cez zadný vchod som prešla do bytu a zvalila sa vyšťavene na gauč.
Naozaj sa mi nechcelo zajtra trepať sa zavčasu ráno do rodičovského domu a vysvetľovať, prečo tu nie som so svojím úžasným manželom.
No nemám na výber.
Budem si musieť niečo do rána vymyslieť, aj keď mi trhá srdce klamať im, no inak to naozaj nepôjde.
Dúfam, že ma Vi podporí a pomôže hrať so mnou tú hru.

.................................

Ahojte!

Áno, trochu som sa opustila s tými časťami, no nezvykajte si.
Neviem, dokedy mi to vydrží. :P
Každopádne, ďakujem, že čítate tento nekonečný príbeh.
Budem vďačná za každý ohlas, či už vo forme komentára alebo hlasu.

Zatiaľ paa.... <3

Júlia Mrmusová