𝓢𝓹𝓸𝓾𝓼𝓮𝓼?! ✓

×21×

,,Tu ste hrdličky! Caleb, tvoj dom je jedno obrovské bludisko, mal by si spraviť mapu pre návštevníkov!" Buchlo dverami a bolo počuť Yvettin smiech.
Pomaly si moje registre privykli na slnko predierajúce cez okná a môj hmat zacítil niečo pod mojím telom a nad mojím telom.
Reflex v podobe rýchleho strhnutia nastal, keď som zistila, že sa jedná o Müllerove ruky, ktoré má objímali po celom obvode pásu.
Müller sa strhol tiež.
Celkom ma prekvapilo, že som sa ja neprevalila k nemu, ale bol to práve on, kto sa ocitol na mojej strane postele.
Nie je celkom možné zistiť, kto bol prekvapený viac.
Či Yvette našej spoločnej reakcie s Müllerom alebo Müller z mojej prítomnosti v jeho posteli.
,,Buďte v kľude, však ste manželia! Nemusíte sa pri mne správať ako dvaja cudzí ľudia," vďakabohu to Yvette vzala tým druhým príjemným vtipným spôsobom, no to isté sa o Müllerovi nedalo povedať.
Pobehoval očami zo strany na stranu, raz na mňa a raz zase na Yvette.
,,Len som vám chcela povedať, že sú raňajky na stole." Zakývala nám a zmizla za zavretými dverami.
,,Čo kurva robíš v mojej posteli a v mojom tričku?!" S čitateľným hnevom so mnou mykol.
,,Nekrič!" Obrátila som sa k nemu.
,,Johnsonová!" A už sme znova tam, kde sme boli včera na obed...
Pokojne som si podoprela hlavu dlaňou a zaklipkala očami.
,,Môj drahý manžel, keby si sa včera nesťal ako doga, nemuseli by sme byť aktuálne v tejto situácii. Buď rád, že som ťa kryla aj tú tvoju celú aférku pred Yvette a aj pred Denisou. A pre zaujímavosť... Tvojho vtáka by si do mňa nikdy nezasunul, ani keby som mala za to dostať milión. A teraz ma nechaj spať, drahý." Opäť som si zaľahla do mäkkých perín a zavrela oči.
No túto činnosť musel niekto pretrhnúť. A ten niekto bol Müller. Teda, presnejšie, jeho ruky.
Silno mi zovrel plecia a pretočil mnou, až ma to zabolelo.
Pozeral sa na mňa celý červený v tvári a nosné dierky sa mu nebezpečne rozširovali. Nechápem kvôli čomu tak pení.
Na okamih som si myslela, že nezvládne svoj hnev a že ma udrie.
Ale stiahol sa.
,,Takto na mňa už nikdy neprehovoríš," postavil sa z postele a šiel do kúpeľne.
Ja som si vzala svoje veci z kresla do ruky a utiekla som z jeho nechutnej izby plnej depresívnej atmosféry.
No musím uznať, že tá jeho posteľ je stokrát pohodlnejšia ako tá v mojej izbe.
Otvorila som dvere od šatníka a pozerala sa, ktorú kombináciu zvolím dnes.
Z vešiaka som zvesila krátky biely overal s odhalenými plecami a volánovými dlhými rukávmi, s ornamentmi na dolnej časti kusu látky a prepleteným hnedým masívnym opaskom.
Bol to práve kúsok, ktorý som si kúpila pri svojej ,,premene".
Na nohy som nasunula hnedé kožené sandále a šla dole.
V kuchyni to rozvoniavalo vajíčkami a slaninou v štýle pravých amerických raňajok.
,,Kde máš polovičku?" Zasmiala sa Yvette s vajíčkami a slaninou v ústach.
,,Išiel do sprchy," Aspoň si myslím.
Ako som dopovedala vetu, objavil sa za mnou v dverách.
,,A sme kompletní," nadšene ďalej jedla raňajky.
Sadla som si na opačný koniec od Müllera, keďže ešte stále mi behali zimomriavky po tele kvôli udalosti odohranej pár desiatok minút dozadu. Nebála som sa ho, no tým jeho gestom som zistila, že už to dávno nie je ten malý chlapec z deviatej triedy.
Dnes je z neho vyzretý, úspešný, charizmatický muž, ktorý nedopustí urážky na svoju osobu a spraví všetko pre to, aby bol ten najlepší z najlepších.
Jeho hravé detské oči plné energie ma zosmiešniť a urážať, sa zmenili na oči človeka, ktorý toho vo svojom živote veľa prežil, či už sklamaní, výhier, prehier ale aj prekážok, ktoré musel prekonať.
Naozaj mu to prospelo.
Ten čas, čo sme boli od seba ďaleko, ten čas strednej a vysokej školy, mu pričaril či už na kráse alebo na výraze.
Naozaj vyzerá ako boh, pokiaľ sa neuspeje svojim nechutným falošným úsmevom, pričom je možnosť zazrieť jeho jemné jamky v lícach, ktoré má už od detstva, a pokiaľ neprehovorí svojím egoistickým hrubým a chrapľavým hlasom.
Určite sa nezmenil len on, ale aj ja. Už dávno nie som tá guľatá, okuliarnatá a zubatá Thiana s nepríjemne brčkavými vlasmi a vždy smutným pohľadom.
Teraz je zo mňa hrdá žena, ktorá už nikdy nepadne do žiadneho citu spojeného s láskou, ktorá sa už znova nepopáli kvôli debilovi a ktorá si nenechá brnkať po nose. Ako tak rozmýšľam, nebolo by zlé, keby som  ho trochu podráždila...
,,Vy ste naozaj veľmi divný manželský pár. Prečo si sadáte od seba desať metrov ako keby ste sa chceli navzájom pozabíjať?" myslím si, že Yvette zažíva od rána jeden šok za druhým.
A práve v tom momente ma napadla myšlienka, ktorá by ho mohla prekvapiť alebo vyviesť z miery.
Postavila som sa z miesta, na ktorom som obvykle sedávala a prešla smerom k jeho miestu. Chytila som stoličku, ktorá sa nachádzala tesne vedľa tej jeho, odtiahla som ju od stola a sadla si na ňu.
Svoju ruku som položila na jeho stehno, trochu nižšie od jeho rozkroku a pomaly stlačila.
Pery som nasmerovala k jeho uchu. ,,Drahý, zase si vstal ľavou nohou z postele? Mucko, nemôžeš byť taký protivný, keď máme návštevu... " Svojím dychom som ho pošteklila pri uchu a perami sa jemne dotkla jeho krku a zanechala na ňom jemný bozk.
Ruku som pomaly posüvala jeho stehnom smerom dolu až som ju nakoniec odtiahla a položila na stôl.
,,Dobrú chuť," usmiala som sa na zízajúcu Yvette.
Nechcela som sa pozrieť Müllerovým smerom, ale moje nutkanie vidieť ho bolo silnejšie.
Jedným očkom som pozrela najskôr na jeho pevný stisk vidličky a nožíka v rukách a potom potajomky prešla zrakom na jeho tvár.
Áno, ten pohľad stál za to!
Bol úplne vyvedený z miery, z hlboka sa nadychoval a vydychoval a zrakom hypnotizoval tanier s jedlom.
Môj zámer sa uskutočnil aj s plánovaným cieľom a to som sa vôbec nesnažila.
Ako môžem vidieť podľa veľkej hrče v nohaviciach, viem usúdiť, že ženskú spoločnosť naozaj mal pri sebe veľmi dávno.
Tento pohľad vo mne vyvolal úsmev.
Neviem prečo.
Neviem kvôli čomu.
Viem len, že sa mu to páčilo.
A to ma vzrušuje.
Mala by som rýchlo prejsť na iné myšlienky, lebo moje myšlienkové pochody sa uberajú veľmi zlým smerom.
Stále to je ten arogantný, bezcitný, egoistický, falošný Müller, ktorého poznám okolo desiatich rokov, typický diabol v anjelskej podobe.
Aj keď som už roky nemala popri sebe mužskú spoločnosť, musím sa krotiť...

Po skonzumovaní raňajok sa Yvette rozhodla, že sa oblečie do plaviek a pôjde dozadu k moru.
Sľúbili sme jej, že prídeme k nej tiež.
Pomaly som kráčala hore schodmi do svojej izby, keď ma niečo rýchlo zastavilo a moje telo putovalo k stene.
,,Čo si myslíš, že robíš?!" jeho diabolské nádherné oči mali nádych temnoty.
,,Nič," mykla som plecami a chcela pokračovať v ceste.
No ako som mohla čakať, cez jeho ťažké vypracované telo som nemala šancu prejsť.
,,Tak nič?" Zopakoval podráždene. Nechápem, čo mu od rána stále je.
Všetko do včerajška bolo dokonalé a možno by som ten pol rok vydržala oveľa ľahšie, ako som si myslela.
Lenže niečo sa nakoniec muselo pokaziť a Müllerovi preskočilo.
Je horší ako žena s menštruáciou.
Vážne!
Také rýchle zmeny nálad nemám ani ja!
,,Uhladzovala som stopy," nadvihla som nevinne kútiky úst.
,,Neprovokuj ma Johnsonová. Ešte jeden stupídny argument a sľubujem, že ťa vyšukám hneď tu na tomto stole vedľa teba," pri tejto vete som zacítila teplo v dolných partiách tela.
Do riti, odkedy sa mi páči, keď na mňa takto hovorí?!
,,Pusti ma," sklopila som zrak, aby nevidel červeň v mojej tvári.
,,A čo keď nie?" Nenávidím, keď mi odpovedá otázkami. ,,Doteraz som ťa vlastne ani nedržal," zasmial sa zlomyselne a rukami ma chytil za zápästia, ktoré oprel o stenu.
,,Toto je obmedzovanie osobnej slobody," nahnevane som na neho pozerala.
,,Neťahaj tu láskavo práva o slobode."
,,A nemám pravdu?"
,,Ty si ju dnes pri raňajkách tiež porušila." Nechápavo som na neho pozrela.
,,Počkaj, myslíš ten nevinný dotyk? Môžem ja za to, že tvojho vtáka vzruší absolútne všetko?" Zasmiala som sa.
Nič nepovedal, čo je veľmi zlé znamenie. Chvíľu len tak stál ako socha a stále mi zvieral zápästie.
Keď som to nečakala, otočil má rýchlosťou svetla a oprel o stenu. Dychom má šteklil na uchu.
Karty sa obrátili.
,,Tak môj vták sa vzruší zo všetkého?" Zašepkal chrapľavo, dočerta naozaj neodolateľne, do môjho ucha.
,,Budem kričať!" Výborné Thiana, vyhrážky? Naozaj originálne.
,,Tak ťa budem musieť umlčať," opäť zašepkal a pritlačil sa zozadu na mňa. Cítila som všetko.
Aj hrču v jeho nohaviciach. Opäť tam bola.
Nejakým zázrakom, keď to najmenej čakal, som mu stúpla na nohu a vymanila sa z jeho zovretia.
No jediné, čo som stihla urobiť, bolo otočiť sa, pretože má opäť zachytil.
Stále sa na mňa pozeral. Ale už nič neurobil.
Len sa pozeral.
,,Pustíš ma, prosím? Potrebujem sa prezliecť a ísť za Yvette." Vzdychla som si.
,,Musíš odčiniť dnešné ráno. Johnsonová, je to 2:0 pre teba, takže chcem odškodné." Zľahka ma pobozkal na pery. Akoby sa bál, že mu niečo spravím, pohryziem alebo udriem.
Takýto bozk mi ešte nedal, vždy to bol nenásytný, plný vášne, no teraz voňal nehou a jemnosťou.
Odtiahol sa rýchlejšie, ako som chcela. Síce to bolo dosť dlho na jemný bozk, no až moc sa mi tento nový druh bozku páčil na to, aby skončil.
Keď sa odtiahol, chytila som mu bradu do dlaní o opäť ho k sebe pritiahla. Vrátila som mu úplne rovnaký jemný bozk, ako dal on mne.
,,Sme vyrovnaní," odtiahla som sa od neho a rýchlo ušla do izby, aby sa to náhodou nezvrtlo na niečo iné.
Mám taký pocit, že mu začínam podliehať.
Moja osobnosť prestáva byť voči nemu odolná.
Thiana, je to Müller!
Spamätaj sa!
Je oveľa horšia bytosť ako Fabián. A to Fabián dokázal tvoje srdce rozmrštiť na tisíc kúskov.
Druhýkrát sa už nemôžeš popáliť!
Pamätaj, že to je tá istá bytosť, čo ťa šikanovala v škole, tá istá bytosť, čo ťa nenávidí, tak istá bytosť, čo ťa neustále zosmiešňuje,...
Ten debil sa už nikdy s tebou nebude zahrávať...

Ahojte princezné!♥️
Dúfam, že som vás potešila s ďalšou kapitolou tejto story, ktorá si vybudovala dobrý vzťah s mojím srdiečkom.🥰
Ak sa vám páčilo, budem rada, ak zanecháte v mene podpory vote alebo hlas.
ĎAKUJEM! 🌹