𝓢𝓹𝓸𝓾𝓼𝓮𝓼?! ✓

×15×

,,Kurva, Johnsonová!" Vtrelil nazúrený Müller do mojej izby.
Pomaly som oči z knihy presunula na neho.
Páni, mala som čo robiť, aby som sa neváľala po zemi.
Môj plán naozaj zafungoval...
Predo mnou stál Müller s uterákom obmotaným okolo panvy a blonďavou hlavou.
Krásna tmavohnedá farba vlasov bola minulosťou a namiesto nej žiarila krásna čistá blond.
Dočerta!
Toto bola vražedná kombinácia.
Jeho nebeské oči teraz z toho pokazeného dokonalého ksichtu vynikali a svietili ako dve žiarivé hviezdičky.
Keby to nebol Müller,  keby som nevidela ten arogantný pohľad a keby som nevedela, čo je zač, asi by som sa nenechala dvakrát prehovárať. Ale ako vieme, krása nie je všetko.
Aj u neho je to priamym dôkazom. Na prvý pohľad naozaj krásny muž hodný titulu model, ale keď otvorí ústa a nechá viesť reč tela zistíte, že je totálne hovädo.
,,Áno?" Prekonala som sa zo všetkých síl a potlačila škodoradostný smiech.
,,Nevieš o tom niečo?" ukázal prstom na blonďavú hlavu a zamračene sa na mňa pozeral.
Musím uznať, že dobre mu to chytilo. Bála som sa, keďže to je len šampón, ale moje obavy mi už nehrali do karát.
Konečne prípravok hodný svojej peňažnej ceny.
,,A mala by som?" bavilo ma doberať si ho. A hrať nechápavú.
Karty sa obrátili, Müller!
,,Neser, Johnsonová!" priblížil sa k mojej posteli.
,,Nezjedol si niečo, nechytil si alergiu, nejaká reakcia na niečo nové...." nahodila som obávaný výraz.
,,Johnsonová, ja viem, že si to spravila ty!"
,,A ako prosím ťa? Prečo by som to asi robila?" usmiala som sa. Tam máš ty egoista!
,,Náhodou ti to sekne. Konečne farba hodná tvojej inteligencie, mucko." Žmurkla som na neho, čo bola asi osudová chyba.
Müller sa naklonil a chytil ma agresívne za plece. Keďže už nemal ruky na uteráku, uterák sa nemal ako držať na panve a spadol dole na podlahu.
Odvrátila som pohľad a zabavila sa nutkania pozrieť sa tam dole.
Radšej som sa mu pozrela do rozbúrených očí plných hnevu.
,,Budeš pykať!" Povedal a mne naskočili zimomriavky po celom tele.
,,A ako?" Dopekla! Zradca, hlas. Prečo sa mi musel zatriasť?!
Najskôr sa tváril, že rozmýšľa, aj keď u neho je asi rozmýšľanie nemožné. Veď by sa mu nedajbože čosi v tej bedni prehrialo a kto s ním bude behať po reklamáciách? Ja to teda nebudem.
Na okamih sa mu zamihlo v očiach vzrušenie, iskričky sršali z neho jedna radosť, hneď na to ale potemneli ako vždy, keď ho napadne nejaká zvrátenosť.
Už som vedela, že to bude perverzné.
Šibalsky sa usmial.
,,Vyhoníš mi ho." Víťazoslávne sa usmial nad mojím výrazom. Vyčarila som nechutnú grimasu na nesúhlas.
,,Nikdy v živote!" Zakrútila som nesúhlasne hlavou.
,,Buď mi ho vyhoníš alebo ti ho napchám až do krku!" Fuj! Prečo musí byť taký perverzný?! A hnusný?! Nikdy v živote, opakujem!
,,Však máš ruky!" Bohu-vďaka argumentom.
On si len pekne sadol vedľa mňa a chytil mi ruku.
Následne ju položil na jeho kamaráta.
Do riti!
Som v pekle!
Ja chcem zomrieť!
,,Vieš, ako to mám rád?" Zasmial sa.
,,Müller, prestaň!" Snažila som sa dostať z jeho zovretia, no ním ani nehlo.
Naďalej prechádzal s mojou rukou po celej jeho dĺžke.
Už som sa nevládala pozerať do okna.
Zvedavosť zvíťazila...
Otočila som sa a pozrela sa dole.
Prekvapene som vypúlila oči a na môj vkus hlasnejšie ako by bolo treba, zavzdychala.
Nasledovalo suché prehltnutie a smiech Müllera.
,,Páči sa ti to?"
,,V žiadnom prípade!" Ani na sekundu som nečakala.
,,Nepretvaruj sa Johnsonová," vôbec sa mi to nepáči.
Do tohto som išla len preto, lebo som ho dokonalo nepoznala.
A hlavne preto, pretože som nevedela, aké je v skutočnosti oplzlé zviera.
Vytrhla som si ruku z jeho zovretia a utekala do kúpeľne.
Tam som sa rýchlo zamkla, aby sa náhodou o niečo nepokúsil, utekala k umývadlu, očistila poškodenú ruku a zviezla sa z dlaždíc až na studenú podlahu.
Nechcela som plakať, no nedalo sa to už udržať.
Ignorovala som Müllerovo klopanie na dvere, nevládala som sa postaviť.
Vlastne ani neviem, prečo tu vlastne som.
Si tu, pretože chceš vyskúšať niečo nové, niečo nové ako je napríklad Müller... prehovoril môj nezdravý rozum.
Tak nenávidím, keď som na dne, že sa až rozprávam už sama so sebou...
Priznaj to, aj sa ti páči, aj by si skočila po ňom... Lenže mu nevieš odpustiť, čo vtedy spravil....
Toto nie je pravda!
Nikdy ma to netrápilo a ani nikdy nebude.
Proste to bol úbohý sukničkár (ups, zabudla som poznamenať, že ešte stále je), ktorý pretiahol všetko, čo nosilo krátke sukne alebo šortky, lodičky, umelé mihalnice, kilo make-upu....
A pretože si ty mala o dvadsať kíl viac ako tie upravené bosorky, strojček na zuboch a šprťácke okuliare si bola vždy sprevádzaná jeho hnusnými, arogantnými, debilnými, uštipačnými, citovozafarbenými poznámkami.
Toto ma presvedčilo.
Postavila som sa a odomkla kľúčom drevené dvere s vybíjanou kľučkou.
Naskytol sa mi pohľad už na oblečeného, stále blonďavého Müllera.
V duchu som sa zasmiala, ale nič z toho sa navrch nepredralo.
,,Johnsonová?"
,,Končím!"
,,Čo?" Vyvalil oči a ihneď sa postavil.
Podľa reakcie súdim, že ho to prekvapilo.
Úprimne.
,,Prečo?" Chytila som do rúk kufor.
Neodpovedala som.
,,Ale..." chystal sa niečo múdre povedať, no otočila som sa od kufra a prerušila ho plná agresie a hnevu.
,,Počúvaj ma Müller! Ja som s touto dohodou súhlasila, ale len preto, že mám dobré srdce a nechcem, aby si sa strápnil pred celým svetom! No nie som žiadna sexuálna hračka, s ktorou budeš vypĺňať svoje potreby. Nehodlám byť tu už s tebou ani posratú sekundu naviac a preto odchádzam!" Začala som hádzať veci do kufra. Bolo mi jedno, že to bude zhužvané, ako krave z papule vytiahnuté.
Chcela som sa len čo najrýchlejšie od tohto zvieraťa, ktoré nemá žiadnych zásad ani hrodsti, dostať.
,,Tebe na mne záleží?" Cítila som, ako spravil krok ku mne.
,,Nie!" Neotočila som sa, len som si zotrela slzu z líca. Som citlivá a teraz sa za to nenávidím.
Tento chlap si nezaslúži moje slzy.
,,Tak prečo si povedala: nechcem, aby si sa strápnil pred celým svetom!?" Citoval môj posledný monológ.
,,Neber si to k srdcu, Müller! Nezáleží mi na tebe a teraz odchádzam!" zakričala som a zapla kufor.
Fuf, to bolo rýchle balenie...
,,Nie," povedal.
,,No áno. Nezastavíš ma! Inak zavolám políciu!" Chcela som popri ňom prejsť, ale zastavil ma napnutou hruďou.
Odrazila som sa od jeho vypracovaného brucha a z fyzikálneho hľadiska som zastala.
Škaredo som zagánila a chcela som ho obísť, ale opäť tá jeho hruď...
Bože.
Šľak ma z neho porazí!
,,Johnsonová, prosím!" Povedal.
,,Nie!" Kľakol si predo mňa a ďalej prosil.
,,Johnsonová prosím, neodchádzaj. Vylížem ťa, ak chceš..." obrátilo mi žalúdok a nechutne ma naplo.
,,A kvôli tomuto odchádzam. Tá tvoja perverzita, oplzlosť, sex za každú cenu! Hanbi sa Müller! Si len obyčajné nenažraté prasa a končím s tebou!" Kričala som a obchádzala ho.
Chytil ma za ľavé zápästie a tak som sa opäť našla v jeho hrudi.
,,Prepáč," hlesol potichu.
,,Čo to prosím?" Nadvihla som obočie až k šiji.
,,Prepáč, že som také prasa. Ja som nečakal, že ťa to takto vezme. Jednoducho ja som už taký. A pre tvoju zaujímavosť, od našej svadby som si s nikým nezačal. Preto to naozaj potrebujem." Vyslovoval jeden argument za druhým.
,,Vážne gratulujem! Teraz sa ti mám pokloniť za tvoj hrdinský čin? Sexuálny maniak drží celibát?!" Začala som tlieskať a chytila imaginárný klobúk, s ktorým som následne spravila jemný úklon.
,,Johnsonová!" Bolo vidno na jeho očiach, že ho to mrzí.
Už vtedy som vedela, že to s ním nebude až také ľahké.
Už teraz mám problém mu odolať.
Čo keď sa nedajbože na neho namotám...
Ha, vravila som to! Záleží ti na ňom.
Bože, prečo v nesprávny čas na nesprávnom mieste?!
,,Záleží mi na tebe." Ostala som obarená.
Aj stena oproti mne bola viac pohyblivá.
Stuhla som všade.
A keď vravím, že všade, tak všade.
Dostal ma.
Nie, táto veta ma presvedčila.
Nemôžem síce vedieť, či to myslel vážne, veď určite takto prosil každú jednú predo mnou. Určite si zo mňa robí srandu, ako je to v jeho slovníku na dennom poriadku.
Ale znelo to tak veľmi magicky, že by som tomu aj chcela veriť.
Viem, asi mi práve preplo, ale....
,,Dobre," zdálo sa mi to alebo mu oči naozaj zasvietili radosťou?
Ešte stále som bola ztuhnutá z tejto situácie.
Müller prekonal všetku príjemnú vzdialenosť a opäť ma stiahol k sebe a objal ma.
Objal ma, ale inak.
Ešte som také objatie nedostala.
Síce som mu ho neopätovala, ale užívala som si ho na istotu.
,,Uvidíš, ja viem byť aj iný," zahlásil v objatí.
Usmiala som sa. Škodoradostne.
,,Uvidíme, dokedy to so mnou vydržíš, Müller...."

..............

Hello!🍀
Veeeeľmi sa ospravedlňujem za svoju neaktívnosť a rada by som vám to vynahradila....❤️
Zlatíčka moje dokonalé, ďalšia časť pre vás. Je taká perverznejšia, ale tak upozornila som to hneď v obsahu...
Budem rada za každý komentík a hlas.
Vopred veľká vďaka.
Zatím pá, pá....✌
Retime_Juliq45😘