𝓢𝓹𝓸𝓾𝓼𝓮𝓼?! ✓

×20×

Müller nás zaviedol do ževraj najlepšieho podniku, aký sa nachádza v šírom okolí.
Nečakali sme v rade ako ostatní normálni ľudia, no predbehli sme ten dlhý zástup, ktorý končil až na konci druhého bloku ulice.
Stačilo, keď prešiel popri gorilách, povedal, že tu sme s ním a o vstup bolo postarané.
Na jednej strane som rada, že som nemusela stáť toľko času na jednom mieste v tých vysokých opätkoch, no na druhej strane má strašne žralo, že opäť získal, čo chcel a vôbec sa o to nemusel snažiť.
Dnu už hrala hlasná hudba podporovaná silnými basmi, ktoré bolo cítiť až vnútri v tele.
Všade sa to prelínalo farbami z reflektorov a z pulta od DJa vychádzal známy letmý dym.
Taktiež ako reštaurácia, v ktorej sme prečkali večeru, aj tento klub budoval vzor správneho luxusu.
Müller nás naviedol na poschodie do VIP zóny, kde nás strážila VIP ochranka v zostave dvoch goríl.
,,Čo si dáte?" O pár sekúnd stala oproti nás slečna v mojich rokoch a čakala na naše požiadavky.
,,Dvojitú vodku," zahlásila Yvette.
,,Dvakrát," doplnil ju Müller.
Všetky oči sa obrátili na mňa. Ako som si v Las Vegas sľúbila, alkohol v najbližšej dobe neprichádza do úvahy.
Nechcem skončiť opäť vydatá niekde u ďalšieho zazobaného cvoka.
,,A obyčajnú minerálku," dosť, že som mala trochu vína v tej reštaurácie, dnes už nič alkoholické do úst nedám.
,,Zlatko, nebodaj ste tehotná," obrátila sa na mňa Yvette.
Div, že nám s Müllerom oči z jamiek nevypadli. Keby som niečo pila, určite by som spáchala atentát sama na seba.
,,Na to je ešte more času, Yvette," prehovoril už pokojne Müller a potajomky prekrútil očami.
O chvíľu sme mali nápoje pred sebou na stole aj spolu s pozornosťou podniku v podobe rovnakej objednávky.
Obaja to vypili na -ex, podotýkam dvakrát dvojitú vodku, a rozhodli sa, že chcú tancovať. Obaja ma chytili za ruky, Yvette vyštartovala po ľavej, Müllerovi ostala tá pravá, a spoločne sme smerovali k parketu.
,,Keď už sme ďaleko od formalít, prosím, ak to nebude vadiť, tikajme si. Cítim sa ako moja stará babka, ktorá má šestesiat." Zasmiala sa a objala ma.
Jej návrh som prijala, pretože ja som sa cítila rovnako, pritom som len o dva roky od nej staršia.
Tancovali sme, keď som si všimla, že sa Müller od nás odpojil a istým spôsobom sa vytratil.
Obzrela som sa všade naokolo, keď som jeho namyslenú osobnosť zbadala pri bare.
Takže pije a to sme tu prišli jeho autom.
,,Zlato, čo tu robíš?" Jeho mohutný chrbát naskočil, keď som sa k nemu vplížila zozadu.
Pozrel sa mojím smerom, nahol sa ku mne a capol má po zadku.
Tým náhlym činom vo mne vyvolal dosť hnevu na to, aby som sa s ním nejakú tú nasledujúcu dobu nebavila.
,,Zlato, už máš dosť," obsah poháru, ktorý mal v pláne dostať do žalúdka som chytila a položila opäť na stôl.
,,A takéto to mám stále." Posťažoval sa osobe sediacej vedľa neho.
Pozrela som sa na osobu, ktorá tiež nespustila zo mňa zrak.
Dočerta!
Tie temné oči by som spoznala aj počas tej najtemnejšej noci.
,,Fabián," dodala som do hudby.
,,Pani Müllerová," uštipačne vlnivým opitým hlasom predral cez zuby.
,,Rada som ťa opäť videla a my dvaja spolu s Yvette, ideme domov spať," ani jedno slovo z tejto vety nebola pravda. Umelo som sa usmiala a čakala, kým sa postaví.
No tohto očakávaného činu som sa akosi nedočkala.
,,Chcem sa zabaviť," prehlásil s vystretým ukazovákom, kopol do seba pohárik s priehľadnou tekutinou a pozrel sa mi do očí.
,,Neurob blbosť, ktorú budeš neskôr ľutovať," nečakala som na jeho reakciu, otočila som sa a odišla naspäť k Yvette.
Trvalo mi pár minút, kým moje oči našli tancujúce dievča tmavšej pokožky medzi toľkými ľuďmi.
,,Kde je Caleb?" Opýtala sa, keď som k nej prišla.
Neodpovedala som, len kývla smerom k bare.
Nesúhlasne pokrútila hlavou a o chvíľu sa vytratila ona.
Nechcelo sa mi ju opäť hľadať. Veď keď som už tu, prečo si to aspoň trochu neužiť?
Moje telo skákalo do energetického tempa nejakej chytľavej ''hausky'', moja myseľ nevnímala nikoho naokolo a moje ruky sa upierali smerom hore až k svietiacim neónovým svetlám.
,,Môžem sa pridať?" Opýtala sa osoba za mnou.
Otočila som sa a uvidela celkom fešného chalana v mojich rokoch.
,,Pred pol rokom by som ti povedala áno, ale teraz som šťastne vydatá, tak ak sa neurazíš, tak poviem nie," usmiala som sa.
,,A kde je ten tvoj šťastný? Nikde po blízku ho nevidím?" Asi má ten týpek pocit, že mu mám za potreby klamať.
,,Stojí pri bare a objednáva drinky," povedala som, ale ani som sa neotočila k tomu barovému pultu.
,,Tak pokiaľ príde mi nevenuješ jeden tanec?" opýtal sa zvodne a pohladil jednou rukou po páse.
,,Daj si pohov, manžel je už tu," dotackal sa Müller a tváril sa ako hrdina.
Mohla som si myslieť, že to neostalo len pri tom pohári, ako som odišla.
Opito zaťahoval a pomaly sa mu začínal pliesť jazyk.
Týpek na to nepovedal nič, ale odišiel a pri odchádzaní nezabudol na mňa vymyslieť nepekné prirovnanie k nejakej štetke.
,,Ako sa opovažuješ moju manželku prirovnať k štetke? Ty koko*!" Nazúrený sa aj hneď vybral k nemu, ale keďže bol pomalší kvôli opantaným reflexom, stihla som ho zastavil hruďou.
,,Nelám si tým hlavu," pozrela som do tých jeho rozšírených očí.
,,Urazil tvoju osobnosť, mal by som mu ísť jednu prije*ať," v očiach mu nadskakovali malé plamienky.
,,Moja osobnosť je už odolná voči urážkam od prvej triedy na základnej, odkedy si mi vymýšľal pekne hnusné prezývky," umelo som zdvihla kútiky. Síce s tými urážkami ešte doteraz nie som úplne stotožnená, no tým mu hlavu lámať nebudem, pretože v tomto stave by ho asi aj pokúsil zbiť.
Nič nepovedal. Opäť by mi stačilo len prosté prepáč, no ako som si uvedomila, takého niečoho sa asi ani nedočkám.
Moja osobnosť bola voči nemu imúnna, vedela som ho nepočúvať, no čo urobil koncom deviatej triedy bolo od neho naozaj podlé a to mu nikdy neodpustím.