𝓢𝓹𝓸𝓾𝓼𝓮𝓼?! ✓

×47×

,,Nie si hladný?" Ležali sme v posteli a ja som takmer umierala hladom.
Síce som nemala pojem o čase, no pravdepodobne spoločne trávime v tomto byte už asi pol dňa.
Celkom som prekvapená, že mi ešte neprišla od niekoho správa alebo telefonát, či vôbec žijem.
Ležala som opretá hlavou na jeho nahej hrudi a prstami na svojej pravej ruke ešte stále obdivovala jeho krásne telo.
Hruď sa mu príjemné dvíhala a padala, čo ma neskutočne uvoľnovalo. Možnože by som aj zaspala, no brucho sa ozývalo čo chvíľu, to hlasnejšie a ja som presne ten typ ženy, ktorá keď je hladná, tak je neznesiteľne nepríjemná.
,,Máš nejaký návrh?" Odpovedal mi otázkou, čo inokedy nenávidím, no teraz mi to padne vhod.
,,Zavolám do pizzérie. Mám tam kamaráta, tak určite dohodnem rýchlu donášku," usmiala som sa.
Podoprel si bok hlavy o dlaň cez lakeť a pozeral na mňa cez skrivené obočie.
,,Čo sa ti nezdá?" Náhodou teraz mi to príde ako dokonalý nápad.
,,Pizza? Kamarát?" Nechápavo som zvraštila obočie.
Muselo to vyzerať naozaj vtipne.
Obaja nahí, podopierajúci si rukami hlavy so zvrašteným obočím na seba navzájom nechápavo pozeráme.
,,Áno a áno," usmiala som sa, víťazoslávne sa odtiahla po mobil a hneď vytočila Keinovo číslo.
,,Budem hádať, opäť si strašne hladná a potrebuješ čím skôr doniesť salámovú s extra čili a mozarellou vyplnenou po bokoch." Kein ma mal prekuknutú, akoby sme boli súrodenci a poznali sa veky.
Preto už ani nezdravil, len hneď odznel jeho nákazlivý smiech a následne vtipný komentár alebo poznámka.
,,Si moja záchrana, K-áčko. Kedy ťa môžem očakávať s mojou chrumkavou kráskou v krabici?" Zasmial sa a tým nakazil smiechom aj mňa.
,,Za 15 minút ti budem zvoniť pred bytom." Odpovedal a ja som mohla aj cez telefón cítiť, ako sa usmieva.
,,Ďakujem K-áčko." Zložil a ja som položila mobil na nočný stolík.
Obrátila som sa na druhý bok a tým pádom pozerala do Calebovej nechápavo napätej tváre.
,,Odkedy sa tajnými šifrovanými správami objednáva pizza?" Nadvihol obočie.
Keď dopovedal svoju otázku, nemohla som sa nesmiať.
,,Buď v kľude. To je môj bežný telefonát," utierala som si slzy, ktoré mi vypadli počas výbuchu smiechu.
,,Skutočne si šialená," nepovedal to ako urážku, skôr akoby si ma doberal. Práve preto som ako správna herečka odula spodnú peru a hrala sa na urazenú.
,,To mal byť kompliment, Thiana," ešte stále si neviem zvyknúť, že ma volá krstným menom.
,,Dobre, vyhral si." Dlho mi vážna tvár nevydržala a chcela som sa postaviť z postele, no jeho ruky mi vtom zabránili.
Pritiahol si ma úplne k sebe a nepustil.
,,Caleb, rada by som sa obliekla, až ma Kein nevidí nahú," keď sa zatváril znechutene a takmer hneď ma pustil, musela som sa zasmiať.
Vyzerá to, že niekto tu je trochu žiarlivý...
Tiež vstal a obliekol si iba rifle, narozdiel odo mňa.
Ja som zalovila hlboko v skrini a obliekla si obyčajné šortky, tielko a vyšla zo spálne priamo do obývačky.
Zapla som televízor a pustila som náhodný program do pozadia.
Sadla si na gauč a nedočkavo očakávala príchod môjho kamaráta s mojím jedlom, ktoré je aktuálne jediná vec, ktorá môže zachrániť môj život.
Po pár minútach sa ozval zvonček a takmer som spadla z gauča pri tom rýchlom a náhlom vstaní. Pravdepodobne som zaskočila vlastný organizmus. To by mi ešte chýbalo, aby som samú seba zabila kvôli banálnosti a svojej hlúposti.
Otvorila som dvere a za nimi stal vyškerený Kein.
,,Môj osobný rekord, 13 minút a 46 sekúnd."
,,Ty si naozaj úžasný," zasmiala som sa a výmenou za peniaze dostala do ruky ešte horúcu krabicu.
,,Ako vždy," zdvihol bradu namyslený dohora, no pri jeho vyškerenom výraze tváre to vyzeralo len ako výborný vtip.
Kein nedokázal byť ani na chvíľu vážny a nebol ten typ namysleného a povrchného chlapa bez citov.
Spoznali sme sa asi pred 3 rokmi, keď som prvýkrát zavolala pizzérie, kde akurát nastúpil, keďže je odo mňa o 4 roky mladší.
Už vtedy pri našom prvom stretnutú sme si padli do oka a následne prehlbovali naše kamarátstvo spoločnými večermi.
Pri ňom sa cítim ako staršia sestra a ja mám zase u neho oporu, rýchlu donášku pizze a spoločne prežitý filmový večer.
,,Kto je podľa teba úžasný?" Pošteklil ma hlas na uchu a následne dotyčného ruky mi obmotali boky, ktorých sa zmocnili pritiahnutīm k sebe.
,,Samozrejme, že tu K-áčko," zaškerila som sa na neho. To máš za ten kompliment so šialenou!
Cítila som, ako mu z tváre zmizol úsmev a dych sa mu zastavil.
Takéto zmeny správania u neho pozorujem naozaj prvýkrát a neviem, či sa mám toho obávať.
S jeho zmenou nálady nastalo trápne a zdrvujúce ticho pri dverách.
Kein len nedočkavo so sklonenou hlavou postával pred dverami a vyhýbal sa Calebovmu pohľadu, akoby sa ho bál.
V skutočnosti, možno videl istú hrozbu, keďže Caleb bol od neho minimálne o hlavu vyšší, mohutne väčší, s jeho strnulým pohľadom si neprikladal na sympatickosti a tá aura, čo z neho aktuálne vyžarovala...
Nečudujem sa, že Kein zo strachu zaradil spiatočku, aj keď som jeho kamarátka.
,,Ehm, ehm..." Odkašľala som si, aby sa mi podarilo prelomiť ticho, ,,Chcela by som vás predstaviť. Kein, toto je Caleb, môj manžel. Caleb, toto je Kein, môj dlhoročný kamarát, s ktorým som trávila spoločné piatkové večery pri televízii," zasmiala som sa na odľahčenie situácie a zároveň sa snažila o vtipnú poznámku, čo sa mi pravdepodobne nepodarilo.
Caleb pochybovačne prižmúril oči a celého si ho premeriaval.
Chudákovi Keinovi sa už začali potiť dlane. Bolo mi ho ľúto.
,,Rád ťa spoznávam," nakoniec nabral odvahu a podal pred seba ruku na znak slušného správania.
Caleb jeho ruku prijal a bez toho, aby sa odo mňa vzdialil, ňou potriasol.
,,Thia, kedy si sa stihla vydať?" už na neho opäť nepozeral, zrak presunul na mňa, čím z jeho tváre stres a napätie vyprchalo a znova to bol môj starý priateľ Kein.
,,Už je to pár mesiacov. Osud sa s nami doslova nemaznal a hodil nás na spoločnú cestu," chápavo prikývol.
,,Ako to inak ide s Caroline?" Naozaj som bola zvedavá, či už boli od nášho posledného stretnutia spolu na rande.
Spoznali sa práve v mojej kaviarni, kde mi Kein bol doniesť moju krásku v krabici a ona bola akurát pri pokladni a rozprávala sa s Tommym. Síce nie som expert na lásku, no tá známa iskra tam určite vtedy preletela.
,, Výborné. Akurát včera sme boli na treťom rande. Ona je naozaj úžasná... Dúfam, že to nepokazím," jeho nálada posmutnela, začo som sa pokarhala a vzala ho do objatia.
,,Ak sa nebudeš chovať ako prvotriedny arogantný idiot, tak to nepokazíš. Drž sa K-áčko a ďakujem ešte raz za rýchlu prvú pomoc," kývla som ku krabici.
Opäť sa zasmial a vybral sa na odchod.
Zabuchla som spokojne dvere a otočila sa na postavu stojacu za mnou.
Do čerta, ako som sa zľakla!
To on celý čas stál za mnou? Tak blízko?
,,Čo je?" Spýtala som sa ho nepochopiac jeho výraz tváre.
,,Kamarát na večer?" Nadvihol obočie a založil ruky cez prsia.
,,No tak to prrrr..." Zatiahla som, ,,ty mi ideš teraz hovoriť niečo o tom, že som si s kamarátom robila predtým, ako som sa s tebou stretla, filmový večer?!" Obišla som ho a spolu s krabicou sa vybrala ku kuchynskej linke.
V zápale nostalgie z vynárajúcich sa scén odohraných pred pár hodinami v mojej mysli, som na poslednú chvíľu svoju trasu otočila naspäť na gauč.
Sadla som si do tureckého sedu a otvorila krabicu.
Do nosa mi udrela vôňa čerstvého chrumkavého cesta, paradajkovej drte a pikantného čili.
Dúfam, že si Caleb nevšimol, ako mi po brade stiekla slina, pretože by som sa inak prepadla od hanby až do samotného pekla.
,,Oh, prepáč, som to ale nevychovaná..." Ťukla som sa po čele, ,,Dáš si?" Ukázala som na pizzu a už si odtrhla prvý kúsok.
,,Ako vidím, nemám na výber," pretočil očami.
,,Ako to, že nie? V chladničke je možno niečo, ak sa ti nepáči, tak si posluš," zakusla som do toho božstvá, privrela oči a slastné vydýchla.
,,Páni, kebyže nezažijem s tebou sex, myslel by som si, že nič ťa nedokáže na svete vzrušiť viac, ako toto jedlo," zasmial sa, začo si odo mňa vyslúžil buchnát do ramena.
,,No dovoľ?! Buď rád, že už mám čo jesť, inak by si bol naozaj v zlej a nevýhodnej pozícii," opäť som sa sústredila len na žutie a mám taký pocit, že sa nakoniec aj on ku mne pridal.
Po dojedení posledného kúska pizze som prázdnu krabicu odložila ku košu a spokojne sa vyvalila na gauč, dovolím si tvrdiť, viac ako prežratá.
,,Uf," ťažko som vydýchla, ,,asi za chvíľu prasknem."
,,To je preto, že si mi nenechala tie dva kúsky, ale radšej ich maškrtne rýchlo zjedla," upozornil ma vyškerený Caleb.
,,Aj by som sa zasmiala, ale nevládzem," prekrútila som očami.
,,Tak čo teraz podnikneme?" Spýtal sa s iskrami v očiach.
,,Prosím ťa, nechaj ma vydýchnuť. Nevidíš snáď, že mám problém sa čo i len nadýchnuť?" Karhavo som na neho zazrela a snažila sa predýchať toľké množstvo jedla uloženého v mojom žalúdku.
,,Je niečo v Brooklyne, čo stojí za pozretie?" Spýtal sa z ničoho nič.
Nechápavo som na neho naklonila hlavu.
,,Dobre, vidím, že ti jedlo obalilo mozog, tak to skúsim preformulovať. Kam by sme spoločne dnes zašli?"
,,Mám to brať ako pozvanie na rande?" Nadvihla som obočie a tu poznámku o obalení mozgu jedlom som sa snažila prepočuť.
,,Niečo také," prikývol.
,,Ako vidím, tak v pozývaní žien na rande si skutočný profesionál," zasmiala som sa a ona pretočila očami.
,,Tak kam?" Spýtal sa opäť.
,,Mohli by sme ísť do kina, alebo len jednoducho na prechádzku do parku, alebo.... Nie," prerušila som výpoveď a premyslela si nápad, ktorý sa mi vynoril v mozgu. ,,Čo keby sme šli k mojim rodičom do rodinného domu na večeru?" Naozaj mi to prišlo ako výborný nápad. Predsa len som sa dnes s nimi trochu pochytila a sľúbila som im, že keď budem v meste s Calebom, tak prídeme spoločne na návštevu. Nečakala som však, že to bude za nejakych 5 hodín zrealizovateľné.
,,Čakal som niečo osobnejšie, v súkromí a no... Romantickejšie," podotkol.
,,Je to dlhý príbeh, ale v skutočnosti by som ti bola veľmi vďačná za tvoj súhlas. A ak by si moc chcel, tak môžeme ísť k mojim rodičom skôr a potom ešte stihnúť niečo tu v meste." Čakala som na jeho odpoveď.
Vyzeral, že tuho rozmýšľal. Akoby zvažoval všetky za a proti, aj keď neviem, aké by za a proti dokázal v tom momente vymyslieť.
Po chvíli ticha prikývol a ja som ho od šťastia objala.
,,Ďakujem," vtisla som mu letmý bozk na pery a usmiala sa na neho.
,,A teraz si môžem ísť konečne spokojná ľahnúť," vstala som a vybrala sa smerom k spálni. Ani som nestihla zatiahnuť kľučku, už som ležala v jeho náručí a následne sa ocitla na posteli.
Tentokrát si ma len k sebe nežne pritiahol, objal ma svojimi veľkými rukami a dychom ma šteklil po nahom krku a ramene, čo ma vskutku uspávalo.
Netrvalo dlho a celá vyčerpaná, s plným žalúdkom a spokojná so svedomím som privrela oči a nevnímala nič viac, okrem jeho teplého tela.

_________________

Ahojte miláčikovia!

Ospravedlňujem sa za opätovnú neaktivitu, mala som menší útlm/blok (neviem, ako to priamo nazvať) a popravde, táto časť je počtom slov kratšia ako zvyčajne, a celkovo sa mi ani moc nepozdáva, nedokážem sa s ňou stotožniť...
Áno viem, mohla som sa snažiť viac, ale poviem vám, snažila som sa najviac ako sa dalo, no aj tak som vykúzlila len toto...
Každopádne dúfam, že sa vám časť páčila a budem dúfam vo Vašu spätnú väzbu vo forme hlasu alebo komentára.

Vopred veľmi pekne ďakujem.

Majte pekný večer slniečka! :-*

S pozdravom
      
         Júlia Mrmusová