𝓢𝓹𝓸𝓾𝓼𝓮𝓼?! ✓

×27×

,,Teraz si pôjdem vyriešiť pár telefonátov, vydržíš to bezo mňa nepokaziť?" Spýtal sa so smiechom.
,,Veľmi vtipné Müller... Bež, nie, počkaj," na sekundu zastal a otočil sa na mňa. ,,Musíš ísť na verandu, len tam chytáme signál..." prikývol a ušiel cez dvere až na dolné poschodie.
Celá som bola spotená a práve preto som sa rozhodla osprchovať sa a prezliecť do čistého.
Šla som do svojej malej kúpeľne osprchovať som sa. Po sprche som si obliekla obyčajné sivé tepláky, hrubé biele ponožky a bordový pletený sveter s rolákom, ktorý som dostala od starkej ešte ako žiačka základnej školy, no doteraz mi bol dobrý... Dokonca, neviem, či je to tými počtami vypratí, ale mám pocit, že mi je trochu voľnejší.
Vlasy som nechala rozpustené. Totižto, tak sa mi to najviac, keď ich mám teraz krátke a dokonale rovné. Nemusím schovávať neposlušné kučery do drdolov, môžem sa pokojne pýšiť rovnými vlasmi. A k tomu všetkému, aby nebolo málo, mi aj z copu vypadávajú kratšie pramienky.
Z očí som si vytiahla šošovky, keďže som vedela, že dnes ich už potrebovať kvôli športu nebudem, a nasadila som si okuliare.
Z kúpeľne som vyšla ako nový uvoľnený znovuzrodený človek.
Sadla som si na svoju stranu postele, odkiaľ som mala výhľad na les cez obrovské presklené balkónové dvere. Z nočného stolíka som vytiahla denník, do ktorého pri každej návšteve tejto chaty niečo napíšem.
Kým som hľadala pero, ozvalo sa zaklopanie na dvere.
,,Ďalej," neprítomne som dodala do ticha a pokračovala v prehrabovaní šuplíka.
,,Neruším?" Nakukla mama spoza štrbinku otvorených drevených dverí.
,,Ty nikdy," zasmiala som sa.
,,Kde máš Caleba?" Pousmiala som sa.
,,Šiel vyriešiť pár hovorov. Pravdepodobne hľadá signál," áno je pravda, že som mu prezradila, že na verande signál chytáme, ale to až potom, keď sa postavíme na hojdacie kreslo a nahneme sa smerom na západ k jednému z drevených stĺpov, o ktorý sa následne oprieme. Celkom nepríjemná poloha, no ako sa hovorí, zúfalé situácie si vyžadujú zúfalé rozhodnutia.
,,Som veľmi rada, že ste prišli." Povedala po chvíli odlmčania.
,,To bolo viac než jasné, že tu budem." Venovala som jej už úplnú svoju pozornosť.
,,No aj tak som rada. Vieš, zo dňa na deň sa vyparíš a na druhý deň ťa vidíme v novinách, že si sa vydala. Bol to šok, keďže sme nevedeli, že niekoho máš. Ale, ako vidím, niečo si nám stihla zatajiť. A naozaj sa ti to podarilo. Myslela som si, že ťa dnes vyhreším za tvoje detské rozhodnutie, ale teraz, keď som ho videla naživo a zažila, ako sa správa, tak ti už verím, prečo si to urobila..."
,,Mami," zatiahla som vyčítavo.
,,No čo. Asi si sa podala na strýka Herolda, nezazlievam ti to. Práveže, držím ti palce, aby vám to vyšlo čo najdlhšie." Usmiala sa.
,,Mami," tentoraz som zatiahla s dojatím v tóne hlasu a musela ju objať. Povedala to tak pekne a strašne ma mrzí, že jej musím klamať. Chcela som jej to povedať, ale keď som videla jej rozžiarenú tvár, rozmyslela som si to. Určite je nadšená, že jej dcéra, ktorá mala odpor ku všetkým chlapom kvôli šikanátorovi zo základnej školy, si našla konečne chlapa. No akosi nevie, že to je len kvôli Müllerovi.
,,Myslela som si, že zostaneš ako stará panna so šiestimi mačkami a ružovým kreslo v obývačke."
,,Mami!" Tentoraz jej pomenovanie odznelo v nahnevanej forme.
,,No čo? Ten Fabián, či ako sa volal, bol veľmi zlý charakter človeka. Vedela som to už od začiatku, už od prvého stretnutia. Dobre, že to nezašlo tak ďaleko. Síce tvárička ako z prednej strany časopisu, ale spôsoby nahovno...." Mala pravdu. Ale v jednom sa mýlila. Fabian bol navlas rovnaký Müllerovi. Rovnaké spôsoby, rovnaký postoj k problémom,... No v jednom je Fabián iný od Müllera. Müller nepodvádza...
Áno, je sukničkár, ale cením si toho, že už od toho dňa "D" nikoho nemal. S nikým sa nestretával. Čas trávil väčšinou len v pracovni alebo na zasadnutiach. A aj keď je taký, aký je, nemyslím si, žeby mi mal potrebu klamal. Vie, že mi je u prdele, či s niekým spí, no aj tak ten svoj celibát dodržuje.
A to si na ňom vážim.
,,Mami?"
,,Uhm?"
,,Ako to robíš, že si stále taká šťastná? Ako si docielila, že ste s otcom ešte stále spolu?"
,,Poviem ti svoje tajomstvo. Liek na šťastné manželstvo je šťastný sex," až mi slina skoro zabehla.
,,Čo prosím?" Prekvapene som na ňu pozrela.
,,No áno, minimálne každý druhý deň." Zasmiala sa.
Bolo mi jasné, že si zo mňa robí strandu hneď potom, ako sa začala smiať ako blázon. A to možno aj naozaj je.
,,A teraz vážne," prestala sa smiať. ,,Dôležité je nájsť vždy kompromis, ktorý vyhovuje obom stranám. S tvojím otcom sme sa často hádali, no naučili sme sa počúvať jeden druhého a v pokoji vyjadriť svoj názor. Následne vždy situáciu prehodnotíme a vytvoríme kompromis. Všetko je o prispôsobovaní sa, zlatko. A keď toho druhého naozaj ľúbiš, tak ti to nebude ani proti tvojej chuti," usmiala sa.
Objala som ju. Tieto slová ma naozaj dojali. Je naozaj krásne vidieť niekoho, ako sú otec s mamou spolu v jednej harmónii.
,,Ďakujem," zašepkala som jej do pleca.
,,Za máličko, poklad," opäť sa zasmiala a postavila sa z postele. ,,Večer sme ešte pripravili program, ako to býva na každom stretnutí. Ešte nás čaká tanec a trest, tak sa pripravte." Posledné slová mi už odosiela za zárubňou dverí, v ktorých následne zmizla.