𝓢𝓹𝓸𝓾𝓼𝓮𝓼?! ✓

×34×

,,Do tretice všetko dobré?" Nadhodil počas toho, ako som zmraštila celú tvár od nechuti k tomu svinstvu.
,,Už nechcem, aby sa to neskončilo zle," zaprela som a už viac ani nevypila. Keď mi ho ale naďalej podával do rúk, radšej som si ich založila cez prsia a otočila som sa mu chrbtom na znak nesúhlasu.
Brayen smutne zvesil plecia a zistil, že túto vojnu so mnou prehral.
Keďže som odmietla jeho ďalšie kolo, rozhodol sa ho dať Müllerovi, ktorý ho vskutku bez námietok prijal.
Prebiehala medzi nimi živá diskusia, či už o práci alebo o rodine a o mnohom ďalšom.
Popri ich rozhovore si naliehali alkohol aj naďalej, kým sa nedostali do nálady.
,,Poďme tancovať," prehlásil Brayen a nadšený svojím nápadom sa hneď postavil, čím jeho reakciu napodobnili skoro všetci ľudia od stola.
,,No vstávajte," čakal na nás s Müllerom.
No ja som sa nechcela postaviť, pokiaľ sa nepostaví Müller, pretože aktuálne som v roli milujúcej manželky, ktorá ťahá za jedno lano so svojím manželom.
,,Som vyčerpaný a musím vybaviť pár záležitostí," prehlásil Müller a ostal sedieť. Preto som ostala sedieť aj ja.
,,Smiem prosiť pani Müllerová?" Presunul predo mňa ruku Brayen a čakal, kým odpoviem.
Pohľadom som prešla k Müllerovi a čakala na jeho reakciu.
On len mykol hlavou smerom dopredu, čo pravdepodobne znamenalo, že mám ísť.
Svoju ruku som preto vložila do Brayenovej a ten ma vyviedol od stola a následne dovliekol na parket.
Rytmická a energetická hudba hrala, nálada bola v plnom prúde.
Mierne uvoľnená dvoma panákmi alkoholu som takmer ihneď začala bokmi vlniť do rytmu hranej piesne.
Celú pieseň sme zodpovedne odtancovali a keď začala druhá, začala som pociťovať únavu, preto som intenzitu tancu zmiernila.
,,Máš vôbec frajerku?" Až keď som otázku vypustila z úst som zistila, ako divne vyznela. No chcela som zistiť, prečo taký sympatický chalan nie je sprevádzaný v deň oslavy svojich narodenín charizmatickou ženou.
,,Áno, mám," pravdepodobne mu alkohol trochu otupil rozmýšľanie, keďže mi normálne odpovedal bez uštipačnej poznámky.
,,A prečo tu nie je?" Nedávalo mi to zmysel. Predsa ani jedna polovička by si nenechala ujsť oslavu narodenín svojej spriaznenej duše.
,,Dáva pozor na našu skoro dvojročnú dcéru, pretože rodičom to nevyhovovalo a na pestúnku to má ešte čas." Keby som práve v tejto chvíli niečo pila alebo jedla, pravdepodobne by som sa na mieste zadusila. No chválabohu sa žiadna potravina ani tekutina nenachádzala v mojej blízkosti.
No stále nemôžeme zabúdať na najväčšieho nepriateľa človeka, sliny. Práve tá jedna mi zabehla, čo zapríčinilo, že som sa rozkašľala a mala problém chytiť dych.
Šokovaný Brayen sa ma snažil dostať z tohto nepríjemného stavu búchaním po chrbte.
Po hodnej chvíli údery do chrbta zabrali a ja som sa upokojila.
,,Páni, si asi prvý človek, ktorý ťažko spracovával informáciu, že mám dieťa. Väčšina ľudí mi zablahoželala a nie zomrela na zadusenie vlastnými slinami." Zasmial sa a ja som sa k nemu pridala.
,,Prepáč, len som naozaj nečakala, že budeš mať deti." Hodila som rukou. ,,Samozrejme gratulujem a... A dúfam, že ma s ňou raz zoznámiš," žmurkla som na neho, načo hneď začal horlivo prikyvovať.
,,Jasné..." Zatočil ma na koniec ďalšej piesne.
,,Môžem teraz ja?" Spýtal sa hlas za mnou a Brayen sa zasmial.
,,Thiana, dnes si tu žiadaná žena. Ďakujem za tvoju prítomnosť, pôjdem na chvíľu ku Calebovi. Fabián, je len a len tvoja," zasmial sa a odišiel.
Počas toho, ako som sa otáčala mi konečne došlo, kto chce so mnou tancovať.
,,Zas ty?! Kedy mi dáš pokoj a necháš má dýchať..." Zamračila som sa a chcela ísť.
,,Thiana počkaj, ja ti to chcem vysvetliť," chytil ma za lakeť a začal tancovať.
,,Potrebujem ísť na toalety," nástojila som si svoje.
,,Prosím vypočuj ma," zakričal mi za chrbtom, no neotočila som sa. Naďalej som hľadala ženské toalety.
,,Chcem aby si vedela, že si priznávam, že som to dojebal. Tým svojím činom som sa dostal na samé dno. Ale odvtedy som sa zmenil. Naozaj..." Našla som dvere, kde bola ženská postava. Otočila som sa na neho.
,,Čo stále odo mňa chceš? Máš oči a vidíš, že som vydatá a že som šťastná, tak prečo má nenecháš žiť si vlastný život, kurva?!" Kričala som na plné hrdlo. Naozaj ma už vážne vytáčal do nepríčetnosti.
,,Chcem len, aby si mi odpustila," mala som slzy na krajíčku a chcela som sa rozplakať od zúfalstva. Ten človek proste nemá chrbtovú kosť.
,,Ty si myslíš, že ti odpustím to, že si sa vyspal s mojou sesternicou?!" Nasadila som bojový postoj a ovládala sa, aby som tomu slizkému človeku nestrelila facku.
,,Takže ty si ten Fabián," ozval sa hlas za ním. Obaja sme sa pozreli tým smerom, a ako sa Fabián otáčal, pristála mu päsť na tvári. Vyvedený z reality sa zapotácal pár krokov dozadu.
Müller ho ihneď chytil za lem tričká pod krkom a sotil do steny.
,,My dvaja sme definitívne skončili a môžeš rád, že si vyviazol len s jednou modrinou." Odsotil ho preč od nás, dezorientovaný Fabián poslúchol a opustil našu spoločnosť.
,,Prečo si mi nepovedala, že to bol on?!" nechápala som, prečo tak zúri. Ešte pred troma hodinami sa na mňa ani nepozrel, ignoroval ma a teraz zmlátil svojho najlepšieho kamaráta, pretože zistil, že on bol ten človek, ktorý má podviedol počas vzťahu.
,,Načo?" Mykla som plecom.
,,Lebo som tvoj manžel a o takýchto veciach by som mal vedieť."
,,Si môj manžel akurát na papieri, v skutočnosti si len cudzí človek, ktorý sa vyhýba mojej spoločnosti a pozrie sa na mňa len z nutnosti. Prečo by som ťa mala teda ťahať do svojich záležitostí?! Ty si mi tiež nepovedal nič o svojich bývalých, tak prečo by som ti mala práve ja hovoriť o svojom živote?" Táto hádka bola absurdná a obaja sme to vedeli.
Spravil krok smerom ku mne. ,,Vieš veľmi dobre, koho je to vina..."
,,Kurva, Caleb! Vieš koľkokrát som ten incident oľutovala, ospravedlnila som sa ti snáď miliónkrát, a budem si to vyčítať do konca života!" Už som túto situáciu psychicky nedávala, preto sa mi hlas zatriasol a oči som mala ako sklo.
Pozeral sa na mňa nečitateľným pohľadom.
,,Čo sa ti opäť nezdá, pán Dokonalý?!"
Opäť spravil pár krokov dopredu, kým nebol v mojej tesnej blízkosti, pričom zrak nespúšťal z mojich očí.
,,Povedz to znova," naklonil sa a zašepkal mi do ucha. Celým telom mi prebehlo napätie, z ktorého sa mi zježila koža.
Nechápala som, čo mu mám zopakovať. Myslím si, že rozprávam dosť jasne, tak neviem, čo má za problém.
,,Čo mám povedať znova?" Môj hlas mi z jeho blízkosti zlyhal a z úst sa mi vydral len priškrtený tón.
,,Moje meno," v tej chvíli mi došlo, ako som ho pred chvíľou oslovila. Neplánovala som mu povedať menom, predsa, celý život ho oslovujem priezviskom, ale pravdepodobne som sa nekontrolovala, keď som vyčítala, aký je na mňa zlý.
Napadlo ma, že by som mohla hrať nedopínavú a preto som šibalsky nadvihla kútiky úst. ,,Müller."
,,No tak Johnsonová, nerob z komára somára."
,,Neviem, o čom hovoríš. Nevoláš sa náhodou Müller? Alebo som si ťa s niekým pomýlila?" Prehodila som si vlasy dozadu a stále mu pozerala do očí.
,,Sprostú hráš dokonalo." Aj pri pošepkaní som cítila jeho frajerky úsmev.
Keď sa vrátil s hlavou na svoje miesto, pomaly, no vyrovnane som sa presunula k jeho uchu ja a napodobnila to, čo pred sekundou spravil on.
,,Čo tým chceš povedať," ako aj on, aj ja som sa frajerky usmiala a vrátila sa späť.
Oprel ma o stenu vedľa dverí od toalety a jeho dych mi pohládzal kľúčnu kosť. Oči mal tmavé akoby značili cestu do pekla, telo napnuté ako struna a jeho vzrušenie bolo hmatateľné.
Opäť sa naklonil k môjmu uchu a nízko položeným chrapľavým tónom hlasu dodal. ,,Že si kurva múdre dievča," tento raz sa ale neodtiahol, ostal v rovnakej pozícii. Dýchaním má šteklil, či už na uchu, či v jeho okolí.
Na chvíľu som zadržala dych. Tou jeho poznámkou ma vyviedol z miery a zároveň dostal do tranzu.
Ovládala som sa, aby ma náhodou moja hocaká reakcia neprezradila.
Privrela som oči a zhlboka sa nadýchla. Cítila som z jeho dychu alkohol, ale pravdepodobne ho veľa nevypil, keďže dokázal zrozumiteľne so mnou viesť konverzáciu a ani sa nepotácal pri chôdzi a pri státí.
Jeho tvar som si vložila do dlaní a presunula pred tú svoju. Pri pohľade na neho som sa ovládala, aby som nespravila blbosť. Predsa, mala som dokopy deci alkoholu a ja nie som dobrý parťák na pitie, keďže nevydržím s nikým piť. Vždy odpadnem ako prvá. A po dnešných kolách mám v hlave pikantné scény a myšlienky s mužom, ktorý práve stojí predo mnou.
Rýchlo som pokrútil a hlavou, aby som hriešne myšlienky zahnala. ,,Dokážeš mi niekedy odpustiť?"
Ruky mal stále opreté o stenu za mnou, ani sa nepohol, stal ako socha aj napriek mojim rukám na jeho dokonalej čeľusti.
,,Ak sa ma to spýtaš ešte raz a pridáš k tomu oslovenie, tak možno..." Aj napriek tme, ktorá tam panovala som mohla vidieť, ako mu behali iskričky z jedného oka do druhého.
,,Dokážeš mi to niekedy odpustiť, Müller?" Pokrútil hlavou na znak nesúhlasu.
,,Máš ešte jeden pokus..."
Zhlboka som sa nadýchla. ,,Odpustíš mi Caleb?" Usmial sa.
Nečakala som, že by to bolo až také ľahké...
Zrazu sa odo mňa odtiahol. ,,Nechápem, ako to robíš, ale páči sa mi, keď ma oslovíš menom." Prehovoril.
,,Čo?"
,,Hovorím, že nechápem. Ale od teba to znie tak... Inak. Kurevsky dobre inak." Vypúlila som oči.
,,Páči sa mi to," dodal a tým opäť spustil moje hriešne myšlienky.
,,Zopakuj to, prosím." Neviem, kde nastala chyba, môj skrat alebo ako to nazvať, ale sama od seba som sa k nemu znova pritiahla a objala ho okolo krku, pričom som mu hypnotizovala pery.
,,Takže si mi odpustil, Caleb?"
Spravil pár krokov dopredu, čiže sme opäť pristáli na našej priateľke stene. Myšlienky sa mi nepodarilo oddialiť, preto som ho chytila za jeho bradu a prisunula jeho pery na moje.
Ako na povel začal spolupracovať, no cítila som jeho prekvapenie z mojej reakcie. Rovnako prekvapená som bola aj ja sama, no chcela som to. Nechcela som si to priznávať, ale chýbalo mi to.
On mi chýbal.
,,Hej vy dvaja. Ste dospelí manželia, tak sa nesprávajte ako pubertiaci. A žiadny sex na verejnosti, keď chcete, dámske toalety sú od vás centimeter."
Obaja sme sa strhli, naozaj ako pubertiaci prichytení pri čine. Brayenov predslov mi pomohol sa nohami postaviť na zem a cítila som sa trápne, že som skočila po Müllerovi.
,,Volala mi Mia, musím ísť domov, takže sa naše oslavovanie rozpustí. Chcel som vám dať osobne vedieť, aby ste ma potom náhodou nehľadali. Ahojte," objal ma a Müllerovi podal ruku a potľapkal po pleci. Obaja sme ho odzdravili a za sekundu po ňom nebolo ani chýru, ani slychu.
,,Pôjdeme?" Spýtal sa ma Müller a ja som súhlasne prikývla.
Zobral ma za ruku a spolu sme sa predrali cez tancujúce davy až von z klubu.
Tam na nás už čakala čierna limuzína, do ktorej sme nasadli.
Kolesá auta sa pohli a my sme v tichosti sedeli na koženej sedačke.
Pokúsila som sa prelomiť ticho. ,,Tak ako?"
Pozrel letmo na mňa. ,,Vyjadril som sa vnútri."
,,To znamená?" Prižmúrila som oči. Veľmi dobre si pamätám, že pri našom rozhovore odznelo slovo možno.
,,Je ti odpustené Thiana," pozrel na mňa jeho krásnymi tmavými očami, až my tým vybil dych.
Ďakujem," položila som mu ruku na stehno, načo on prekvapene prižmúrila oči.
Pozrela som na svoju odvážnu ruku, pričom ma napadol diabolský plán.
Pomaly som ju presúvala stehnom smerom hore k rozkroku.
Videla som, ako prerývane dýcha, čo ma potešilo a nakoplo, že som sa dostala k jeho rozkroku.
Cez nohavice som cítila, aký je vzrušený. Pomaly som mu odopla gombičku od nohavíc a rozopla zips.
Prekvapene na mňa pozrel a potom aj na moju ruku, ktorá odkrývala posledný kus látky, ktorá zakrývala jeho vtáka.
Jemne som prešla po celej jeho dĺžke a on za okamih stvrdol. Nechcela som sa naň pozerať, ale neodolala som. Fakt ho mal veľký a toho pohľadu som sa nemohla nabažiť.
Chytila som ho tuhšie a popritom mu zašepkala do ucha. ,,Viac si budeš musieť zaslúžiť," naraz som ho pustila a odtiahla sa od neho.
Do sekundy bol pri mne nebezpečne blízko a zúrivo sa na mňa pozeral. ,,Toto už nikdy v živote neurobíš! Rozumieš?" Pohrozil mi.
,,Keď na tom trváš," snažila som sa tváriť nad vecou, ale mala som čo robiť, aby som sa nerozosmiala.
Áno priznávam, že to bolo kruté, ale chcela som mu všetko vrátiť... Celé tie roky...
Auto zastavilo pred vilou a ja som rýchlo vystúpila a utekala dnu. Chcela som sa schovať do izby, no Müller je rýchlejší ako sa zdá a o chvíľu mi dýchal na krk.
Pri schodoch ma chytil okolo pása, vyšvihol ma a prehodil cez plece a kráčal k svojej izbe.
Tak ma položil na posteľ, pričom som bola stále uväznená pod jeho obrovským, vypracovaným a ťažkým telom. Na počudovanie som sa nemätala, ale bez dychu čakala, čo urobí. Siahol mi dlaňou na líce, ktoré jemne pohladil. Tou istou rukou šiel cez krk a kľúčnu kosť, prešiel ňou cez prsia k bruchu a zastavil tesne pod bruchom. Mala som čo robiť, aby som nevzdychla a tak sa neprezradila, že sa mi to, čo robí, veľmi páči. Prešiel rukou šmátralkou pod moju sukňu a jednoducho, jemne a pomaly prešiel po mojom citlivom mieste, ktoré horelo od rozkoše. Privrela som oči a zakusla si do spodnej pery, potrebovala som sa udržať na uzde.
Čakala som, kedy mi dá dole nohavičky a konečne ma urobí, no toho som sa nedočkala. S úsmevom, že dokázal to, čo mal v pláne, vytiahol ruku spod sukne a šibalsky na mňa cmukol.
,,Najskôr by si mala dokončiť to, čo si začala..."

•~•~•~•~•~•~•~•~•~•~•~•~•~•

Ahojte moje zlaté dievčence!❤️

Tak, ako som sľúbila, nová časť je tu výnimočne skoro, ku podivu som ju vykúzlila za necelé 3-4 dni.🤯
Dúfam, že sa vám páčila a že som nikoho nepohoršila.
Budem vám vďačná za každý komentík alebo vote. Tak sa zatiaľ majte a užívajte deň.
Pa, vaša Retime_Juliq45💕