𝓢𝓹𝓸𝓾𝓼𝓮𝓼?! ✓

×14×

Noc bola strašná.

Prečo sa to všetko odohralo?!

Prečo mi to spravil?!

Prečo sa mi to páčilo?!

Nahnevane som sa postavila z postele. Aj tak už nepriviem ani jedným viečkom, pomyslela som si sama pre seba.
Celú noc som sa len prevracala z jedného boku na druhý.
Oči som nemohla zatvoriť, pretože ak som ich zatvorila, mala som pred sebou obraz poobedia.
Za všetko môže ten bláznivý had Müller.
Unavenými a pomalými krokmi som sa došuchtala k umývadlu.
Otočila som kohútikom a nabrala osviežujúcu vodu do dlaní, z ktorých som vodu vyšplechla rovno na moju tvár.
Dokonalý budík...
Cítila som sa už lepšie, no aj tak som sa oprela rukami o umývadlo a s povzdychnutím som pozrela na môj odraz v zrkadle.
Veľké vaky pod očami, červené navrené žilky na očiach a ovisnuté plecia mi nepridávali na kráse.
Vlasy som si dala do gumky, keď ma v zrkadle upútala škvrna.
Presnejšie, tmavofialovo-modrý fľak na mojom krku.
A do čerta!
Dotkla som sa postihnutého miesta a jemne sykla.
Bolelo to!
Ja toho hajzľa zabijem!
On mi včera stihol spraviť cucflek na pol krku a teraz je na to nepekný pohľad.
Rýchlo som si vlasy spustila a zakryla to hrozné miesto.
Obliekla som si župan a zbehla som dole schodmi rovno do kuchyne, kde už vyvárala voňavé raňajky Denisa za pultom.
,,Dobré ráno!" žiarivo sa usmiala. ,,Vy už ste hore? Chcela som vás ísť práve zobudiť..." hovorila, pokým prevracala vajíčka na panvici.
,,Dobré aj tebe, Deniska." snažila som sa o žiarivý úsmev.
,,Potrebovala by som malú prosbičku...." upozornila som ju na moju osobu a ona ku mne čakajúc zdvihla zrak.
,,Počúvam," zasmiala sa. Aspoň niekto má dnes dobrú náladu.
,,Nenájdem tu niekde citrón alebo ľad?" nahodila som prosiace oči a čakala na jej reakciu.
,,Hmmm...." chvíľu rozmýšľala, ,,ľutujem, ale posledný citrón som včera minula do cestovín... Ale ľad v mrazničke máme," skrčila sa k chladiacemu boxu a otvorila spodnú zásuvku. Vytiahla odtiaľ nádobku s kockami ľadu a podala mi ju.
,,Ďakujem, práve si ma zachránila," vďačne som sa na ňu usmiala.
,,Aj keď proti hematómom je lepší citrón." povedala akoby nič.
Zastala som a v momente som sa otočila. ,,Čo to prosím?"
,,Prepáčte ja som nechcela...." zvesila hlavu a smutne spustila ramená.
Začala som sa smiať. Smiať sa na celej tejto situácii.
Nechápavo sa na mňa pozrela.
,,Prepáč, ale ja neviem, čo to ten hemafón je," naozaj, už som asi taká nevzdelaná. Vôbec nemám poňatia o význame tohto slova.
,,No však hematom - krvná podliatina - cucfl..." začervenela sa a opäť hypnotizovala dlážku svojím pohľadom.
,,Ty si nejaká skúsená, nemyslíš?" spýtala som sa s nadvihnutým obočím.
,,Naozaj sa ospravedlňujem. Nemám sa čo vŕtať do vášho života."
,,Naozaj je to v poriadku. Ja si ťa len doberám..." mávla som rukou.
Usmiala sa. Konečne je odľahlo.
,,Ďakujem za ľad, padne na úžitok." zasmiala som sa a ona spolu so mnou.
,,Ale nikomu ani muk," položila som ukazovák na pery a ona chápavo prikývla. Nakoniec som sa s ňou rozlúčila a utekala naspäť do izby.
Postavila som sa znova pred zrkadlo a odkryla si pramene vlasov.
Toto je horor!
Musím mu to vrátiť... musím vymyslieť výbornú pomstu.
Kocky som hodila do mikroténového sáčka a priložila na boľavé miesto.
Náhly pocit chladu vo mne vyvolal zježenie kože.
Zimomriavky...
Aj po pol hodine ležania sa to vôbec nezlepšilo. Strašne to bolí na dotyk a neostáva mi nič, len sa s tým zmieriť.
Müller si ma označkoval a ja teraz budem chodiť ako taký býk s pečiatkou.
Tak toto mu tak neprejde!