𝓢𝓹𝓸𝓾𝓼𝓮𝓼?! ✓

×5×

Ráno som sa zobudila zavčas ráno. Ešte bolo šero. Pozrela som sa von oknom a uvidela domy, vily.
Čo tu robím?
Ak si dobre pamätam, tak včera som zaspávala v lietadle na sedadle.
Tak ako som sa tu do pekla dostala???
Posadila som sa, hneď ma premkla ostrá bolesť hlavy. Aj brucho vyvolálu vojnu. Ozývali sa z neho podivné zvuky.
Bol to hlad.
Postavila som sa z postele a vyšla zo spálne. Naskytol sa mi pohľad na dlhú tmavú chodbu. Nasucho som prehltla.
Vytiahla som z vrecka mobil a zasvietila som si baterkou.
Podarilo sa mi predrať sa až na koniec chodby, pritom som raz zakopla o stolček s vázou, keď mi mobil zhasol, podkla sa o svoje nohy a raz mi mobil spadol na zem.
Zanadávala som si v duchu nad mojou šikovnosťou a zišla dole schodmi.
Stále som sa pridržiavala stien, pretože schody priam milujem. V treťom ročníku, keď ma Müller podkol som si zlomila nohu a päť mesiacov som musela chodiť s nohou celou v sádre a dvoma barlami ako nejaký invalid, čo v skutočnosti som.
Schody som úspešne zvládla a objavila sa znova v nejakej chodbe. Čo je to? Nejaké bludisko?!
Našťastie v tejto chodbe bolo len štvoro dvier, tak som išla postupne.
V prvej bol nejaký bordel, odhadovala som to na špajzu alebo niečo také. Druhé viedli do obrovskej obývačky, tretie pre zmenu do veľkej sály s bielym klavírom na vyvýšenom mieste, ktoré mi veľmi pripomínalo pódium.
No a konečne som sa trafila na štvrtý pokus. Znova obrovská kuchyňa spojená s jedálňou.
Páni! To je nádhera, cítim a ako v nejakom zámku alebo obrovskej vile.
Opatrne som nahliadla do chladničky, no ako som si myslela, zívala prázdnotou ako aj všetky ostatné skrinky a komody.
Už som to vzdávala a vravela si, aby som vydržala do rána, keď som na veľkom stole v jedálni našla košík s ovocím.
Moja záchrana!
Rozbehla som sa k nemu a zobrala si zvrchu červené jablko.
Zahryzla som sa do neho a užívala si tú sladko-kyslú chuť, ktorá sa mi rozplývala na jazyku.
,,Čo tu preboha robíš?!" Jablko sa mi zaseklo v krku, čo ma priviedlo do hrozného dusivého kašľu.
Búchala som sa po hrudi, no nejako to nepomáhalo. Rýchlo som hľadala pohár a natočila si doň studenú vodu.
Napila som sa, pár-krát mi voda kvôli kašlu vyprskla z úst a vyzeralo to, ako keby som vracala.
Müller sa na tom nesmierne zabával namiesto toho, aby mi pomohol.
Keď som sa ako-tak ukľudnila, hodila som jablko do koša. Už ma aj prešla chuť.
,,Keby si bola zlodej, tak by si bola schopná aj sama na seba zavolať políciu!" Smial sa Müller, zatiaľ čo ja som krčila nosom.
,,Pravda bolí, čo Johnsonová?" Utieral si imaginárnu slzu.
,,A ty si horšie vychovaný ako prasa. Aj tuleň sa lepšie smeje ako ty!" Vrátila som mu to.
,,Čo Müller? Nebodaj pravda bolí?!" spýtala som sa ho s ironickým posmechom.
,,Každú srandu skazíš, celá ty!" Odul spodnú peru a prekrížil si ruky na hrudi.
,,Každú srandu kazí tvoje posraté ego!" Nebaví ma, že stále som na vine len ja.
,,Tak toto si si pokašľala! Nikto nebude urážať moje ego!" Povedal a pribehol ku mne. Čakala som, čo sa bude ďalej diať.
Hrozivo sa ku mne približoval a ja som každým nadobudnutým krokom cúvala dozadu. V jeho očiach bol nečitateľný výraz. Vždy som sa bála, čoho je schopný.
Jeho sprostá gebuľa miliónmi sprostých nápadov bola nevyspytateľná, nepredvídateľná.
Moje kroky zastavila linka, ktorá bola za mnou.
No on sa stále približoval.
Až bol úplne pri mne.
,,Čo robíš?" spýtala som sa vystrašene, ako malé decko.
Usmial sa tým svojim zvodným úsmevom. A do riti! Ľudia, pomôžte mi!
Tento človek je čistý blázon!
Chytil ma za boky a vyhodil na vysokú linku, takže som sa mu pozerala do očí.
Teraz by mi tak pomohol vankúš.
Pomaly sa približoval. Zavrela som oči a stále sa odďaľovala, ako to len šlo.
Pocítila som ruku na mojej hlave. Na mojich vlasoch. Začala sa pohybovať.
Bože, on ma strapatí!
,,Prestaň!" povedala som a metala sa na všetky strany.
,,Prečo, aj tak si strapatá bez zásahu mojej pomoci," zasmial sa.
,,Ty si hlúpy!" Povedala som a snažila sa aspoň obrániť svoju česť.
No lenže bol na mňa prisilný. Verím, že keď sa pozriem do zrkadla, odpadnem.
,,Hmmm, hmmm..." odkašľal si niekto za jeho chrbtom.
On sa otočil a ja som vykukla spoza jeho tela. Muselo to vyzerať komicky.
,,Pán Müller, pani Müllerová. Dobré ráno." povedalo dievča v mojich rokoch v čierno-bielej uniforme. Prečo všetci nosia uniformy?
,,Dobré ráno," povedali sme s Müllerom naraz.
,,Ale ja nie som Mü...." chcela som sa poriadne predstaviť a odkiaľ zobrala, že som Müllerová?
Lenže Müllerova ruka bola rýchlejšia a nedovolila mi to dopovedať.
Dievča tam ostalo stáť obarené.
,,Hm....hmhmh...." hovorila som naďalej, aj keď mi nebolo rozumieť a trošku som oslinela Müllerovi ruku.
Pozrel sa znechutene na mňa. Iba som sa usmiala a chcela všetko povedať.
,,Ja nie som...." znova som zopakovala, ale tentoraz ma umlčalo niečo iné. Tým niečim iným môžem nazvať jeho pery.
Bože, čo si to dovoľuje?! Fuuuj, je mi zle, Müller prestaň! Metala som sa.
Chytil ma znova na boky a vyhodil na seba. Aby som nespadla, obmotala som si okolo neho nohy. Len aby som nespadla...
Odišiel so mnou preč z kuchyne. Otvoril vedľajšie dvere. Pravdepodobne tie do obývačky.
Položil ma na gauč, no pritom bol stále na mne. Ako jediné východisko z tejto hroznej situácie som vydela schladenie.
A tak som aj urobila. Moja ruka vystrelila a spravila mu nepekný červený otlačok na líci.
,,Hrabe ti?!" Chytil si poranené líce.
,,Sebaobrana," spokojne som si pokrčila ramenami.
,,Povieš mi, čo to malo znamenať?!" Opýtala som sa trošičku agresívnejšie ako som chcela.
,,Skoro si sa prekecla!" Zmraštil obočie a pochodoval po obývačke.
,,No a čo?" pokrčila som mierne plecami už znova kľudná.
,,Ty to absolútne nechápeš!" Chytil si hlavu do dlaní.
,,Keď mi to nevysvetlíš!" Zamračila som sa na neho.
,,Ako chceš, ale musíme ísť do mojej kancelárie. Tam ti všetko vysvetlím..." povedal.
,,To ti tak verím, aby si ma tam mohol pretiahnuť na stolíku!''
,,Johnsonová, dosť! Už ma nebaví počúvať tvoje detinské kecy o tom aký som hajzel a ty si stále len obeť!" Pohrozil mi.
Toto ma zaskočilo a už som radšej bola ticho.
,,Poďme..."

...............................

Hello my loves!❤❤❤

Opäť vás tu ruším aj s novou časťou. 😁😜
Budem veľmi rada za každý votík alebo komentík.🌟✒💭
Ďakujem za prečítanie.📖👀
Zatiaľ bye, bye.....✌✌✌

Retime_Juliq45😙😙