𝓢𝓹𝓸𝓾𝓼𝓮𝓼?! ✓

×26×

Otec bol z darčeka úplne nadšený a keď som mu prezradila, že to je Müllerova zásluha, oči mu zažiarili šťastím a vďaky.
Mám taký pocit, že ho odteraz bude mať rád ako svojho vlastného.
Po odovzdaní darov som oznámila, že si pôjdeme na chvíľu oddýchnuť do izby.
,,Nezdržte sa dlho deti! Za polhodinu začíname." Usmiala sa mama a zmizla v kuchyni.
,,Čo sa začína o pol hodinu?" Spýtal sa zaujato Müller, keď sme kráčali po schodoch priamo do mojej izby.
,,Program."
,,Aký?"
,,To neviem ani ja. Ale určite sa bude opäť súťažiť," mykla som plecami.
,,Blbosť!"
,,Konečne sa môžem s tebou zhodnúť," potľapkala som mu súcitne po pleci.
Vošli sme náraz do izby.
,,Máš tu niečo iné, ako obleky?" Opýtala som sa pozerajúc na jeho róbu.
,,Nie," odpovedal.
,,Tak to je problém," prehodila som autorskú otázku.
,,Prečo?"
,,No som zvedavá, ako chceš súťažiť v oblekoch, ty génius!" vyšla som z izby hľadajúc človeka, ktorý mi teraz jediný môže pomôcť.
,,John?"
,,Hmmm?" odvrátil zrak od Gigi na mňa.
,,Nemáš tu pár náhradných vecí? Uhm, Caleb si so sebou zobral len obleky," vzdychla som.
,,Prečo si mu nepovedala, že si ma zobrať normálne oblečenie?"
,,Je veľmi tvrdohlavý," opäť sa zo mňa vydržal vzdych.
,,Rovnako, ako aj ty," zasmial sa a vyťahoval zo skrine tepláky a obyčajné tričko.
,,Ďakujem ti bráško, máš to u mňa," vtisla som mu pusu na líce a utekala naspäť do izby.
,,Už som to aj prestal rátať," zakričal za mnou.
,,Somár," odpovedala som mu späť do smiechom a zabuchla dvere.
,,Čo to má znamenať?!" Neveriacky som otvorila oči spolu s ústami dokorán.
Müller mal na sebe oblečené rifle a čierne obtiahnuté tričko. Vyzeral úplne inak, ale pritom rovnako. No teraz vyzeral, ako obyčajný človek a nie ako namyslený arogantný snob. Takto sa mi páčil viac...
,,Prezliekol som sa," frajersky sa usmial.
,,Koho je to oblečenie?" Ukázala som ukazovákom na jeho postavu ešte stále rovnako vykoľajená.
,,Moje," mykol plecami.
,,Tak prečo si mi povedal, že tu máš so sebou len obleky?!" Začalo to vo mne vrieť.
,,Nepočúval som ťa, čo si sa pýtala," mykol plecami akoby sa nič nestalo.
,,Zabijem ťa!" Približovala som sa k nemu pomaly ale nebezpečne.
,,Neblázni, Johnsonová," nervózne sa zasmial.
No touto poznámkou ma vôbec neupokojil.
Začala som sa dobiehať a doslovne som po ňom skočila.
Moja váha ho prevážila a obaja sme spadli na zem. Začala som ho udierať do brucha a všetkého, čo bolo pod mojím telom a patrilo to jemu.
,,Johnsonová, ukľudní sa," povedal dosť kludnym tónom, čo má vyprovokovalo ešte viac, no zastala som.
Pozerala som mu priamo do očí. ,,Vieš o tom, že si totálne nemožný a lezieš mi na nervy? Teraz, keď pôjdem naspäť vrátiť oblečenie bratovi, budem vyzerať ako retardovaná. Správaš sa ako decko!"
,,Prepáč," vyšlo z jeho úst. Z jeho dokonalých plných ružovkastých pier.
,,Ja viem, to som..." Chcela som pokračovať, ale keď som si uvedomila, čo povedal, zastavila som sa. ,,Čo si povedal?"
,,Prepáč. A prepáč mi aj dnešok, choval som sa ako debil. Vlastne, prepáč mi, ako som sa doteraz stále správal. Ako totálny chuj."
,,To teda máš pravdu. Správaš sa ako totálny chuj," zopakovala som jeho vyhlasenie.
,,No ak máme hrať presvedčivo a dokázať tvojej rodine to, čo chceme, musíme sa správať profesionálne a tým pádom by sme mali zakopať vojnovú sekeru nenávistných pohľadov, nevhodných poznámok a nevhodného chovania..." Niečo na tom bolo.
,,Čo navrhuješ?" Spýtala som sa.
,,Len hrať. Nezameriavať sa na naše spory, práve naopak, zredukovať to na najnižší počet."
,,Platí."
,,Čo?"
,,Počul si. Súhlasím, konečne sme dospeli k dospelému rozumnému plánu. No zabudni, že sa s tebou vyspím," vtisla som mu na čelo bozk, čím som ho totálne vyviedla z mieri a v kľude, no s návalom adrenalínu sa postavila na rovné nohy. Sama som bola prekvapená svojim gestom a neviem si vysvetliť, prečo som to urobila.
,,Čo si to spravila?!"
,,Začala som hru," mykla som plecom.
,,Fakt sa chceš so mnou hrať?" spýtal sa chrapľavo, keď stál nado mnou.
,,Prečo nie, však to budem nasledujúce 3 dní robiť non-stop," škodoradostne som sa usmiala.
,,Mali by sme si určiť pravidlá," odpovedal ešte chrapľavejším hlasom.
,,Nebudeme našu hru preháňať," stále som mu pozerala do očí rovnako ako on pozeral do tých mojich.
,,Johnsonová, nerozprávaj sa takto so mnou," asi som ho provokovala, čo som nemala v pláne. Aspoň teda doteraz.
,,Ako sa s tebou rozprávam?" Uklonila som hlavou na druhú stranu.
,,Nemal som mesiac sex. Ešte jedna taká veta s zaručujem ti, že mi bude stáť ako Eifellovka v Paríži." výstražne na mňa zazrel, čo má donútilo zacúvať o pár krokov dozadu.
,,Už ste hotoví?" Ozval sa hlas vo dverách. Vôbec som to nečakala a tak som podskočila rovno do Müllerovho náručia, ktorý ma hneď aj objal.
Keď som zaostrila na dvere, uvidela som tam mamu ako sa na nás usmieva.
,,Naozaj ste na spapanie. Za 5 minút sa stretávame pri jazere. Nemeškajte!"a odišla.
,,Už ma môžeš pustiť," povedala som a následne ma poslúchol.
Pomaly sme vyšli z chaty a smerovali k jazeru, kde málo údajne všetko začať.
Krátko po tom, ako sme v diaľke uvideli malé siluety, Müllerova ruka chytila tú moju.
Spýtavo som sa najskôr pozrela na neho, potom na naše ruky.
,,Hra začína," len podotkol a svoje prsty si preplietol s tými mojimi.
Ešte nikdy počas toho mesiaca, čo som s ním skoro 24 hodín denne, ma nechytil takto za ruku.
Vždy mi ponúkol rameno, ktoré som musela prijať. No toto... Toto je úplne iné, zaujímavé a pravdu povediac, páči sa mi to viac.
Spoločne sme sa vynorili spoza posledných stromov a všetky pohľady zastali na nás.
,,Čakáme už len na vás," ustipačne dodala Olívia.
,,Prepáčte, do večera vám to vynahradíme," prehovoril Müller a všetci sa zasmiali. Nechápem prečo, však to vôbec nebolo vtipné.
,,Tak teda môžme začať," prehovorila mama. Vždy sa ujala začiatku, rada rozprávala a toto jej vždy šlo.
,,Keďže mi už dosť starí nevládzeme, rozhodli sme sa tento rok zapojiť len vás, moji milí. A keďže si každý priniesol svoju drahú polovičku," pričom žmurkla mojím smerom, ,,rozhodli sme sa, že tento rok sa nebude súťažiť v skupinách, ale práve v troch dvojiciach. Prvý berie všetko, posledného bude čakať trest. Pravidlá sú jednoduché: nepodvádzať, každú dvojicu bude v priebehu súťaženia kontrolovať jeden zo starších. Princíp súperenia je v tom, aby ste získali 5 predmetov. Ide práve o tieto predmety: moja vareška, Benova píšťalka, Heroldov klobúk, Pollyn náhrdelník a Sandrine slnečné okuliare. Počas hľadania musíte prekonať pár prekážok, čo predstavujú rôzne disciplíny. Víťazi disciplíny získajú daný predmet. Spoločne sa môžme presunúť k prvému stanovišťu, ktoré sa nachádza práve tu." Mama skončila svoj prvý monológ, ktorý rozprávala s takým zaujatím, ako by asi rozprával Hitler, keď volal ľudí k vojne.
,,Dobre beriem späť, tvoja rodina je šialená," nervózne sa zasmial Müller.
,,Ja som ti to hovorila," žmurkla som.