𝓢𝓹𝓸𝓾𝓼𝓮𝓼?! ✓

×28×

Opäť ruka v ruke sme vyšli na terasu, kde máme vyčlenené miesto pre ohnisko.
Toto miesto je obklopené sedačkami a kreslami.
Tu vždy trávime čas večer pred spaním, hráme activity a iné rôzne rodinné hry, čítame rozprávky najmenším a rozprávame sa spolu. Niekedy teta Polly vytiahne a oprášiť starú gitaru a spoločne bok po boku si zaspievame pieseň pri ohníku.
Tieto večery sú podľa mňa najkrajšie. Človek pri nich zrelaxuje, načerpá mnoho ďalších síl...
Keď sme si sadli na sedačku vedľa seba, za chvíľu k nám pribudli aj ďalší členovia tohto rodinného stretnutia.
Olívia si naschvál sadla oproti mne a protivne sa na mňa usmievala. Bohvie, čo zase má proti mne. Mám taký pocit, že tá osoba nikdy nezistí, aké je to byť dospelým kultivovaným človekom.
Hlavne si musím dávať pozor, čo pred ňou vyslovím, aby sa náhodou niečoho nechutila a totálne neznemožnila.
,,Oficiálne by som chcela zapnúť na počesť výhry našu pieseň, ktorú púšťame už od nepamäti víťazom, ktorí si na ňu schuti zatancujú. Thiana, Caleb, nech sa páči, toto je pre vás," ozvali sa prvé tóny a ja som privrela oči.
Milujem staré piesne s tematikou lásky. A najlepší interpret s najlepšou piesňou je určite Ben King s jeho Stand by me.
Už od prvého stretnutia, od prvého spustenia tejto piesne sa vo mne niečo pohlo. Zbožňovala som ju.
Milovala.
Každý rok, ako aj tento nebol výnimkou, som priveľa oči a nechala sa tónmi zohratými do melódie unášať po jemnej vlnovej dĺžke.
Pocítila som ruku na mojej ruke a jemne potiahnutie smerom hore.
Spamätala som sa, že tento rok ju vlastne nebudem len počúvať, ale že budem mať tú česť si na ňu zatancovať.
Tak veľmi veľa to pre mňa znamenalo. Na tento moment som čakala od mojich 5 rokov. Aj keď bol chlap stojaci oproti mne Müller.
Vôbec mi to neprekážalo.
Prešli sme spolu na malé drevené javisko pár metrov od ohniska.
Svoje ruky som obmotala okolo jeho krku a hlavou sa oprela o jeho hruď.
Určite bol prekvapený, pretože som cítila, ako strhane prerývane dýcha.
Nechcela som sa pozerať na neho. Teraz nie.
Teraz som tu bola len ja a pieseň.
A chlap, ktorý mi dal ruky na zadok a jemne ho stlačil.
Vyvalene som na neho pozrela a uvidela som rad žiarivých rovných zubov.
Tento primitív ma nenechá ani pár minút na pokoji bez jeho hlúpych nápadov.
Nič som mu nepovedala, čo pripisujem k plnému sústredeniu na tú pieseň.
Možno bol prekvapený mojou nulovou reakciou. Pravdepodobne čakal karhavý alebo zhnusený pohľad...
No tentoraz som nechcela situáciu kaziť rozptyľovaním a hraním sa na deti.
Ruky presunul trochu vyššie, obopol sa okolo môjho pása a intenzitou stisku dal vedieť, že sa má môže jediný dotýkať.
Cez refrén som si začala pospevovať do spevákových tónov.
Müller ma pár krát zatočil a pri posledných odznetých tónoch má prehodil cez ruku do hlbokého záklonu a následne opäť zatočil.
Všetci nám začali tlieskať pri ceste na naše miesta. Pozrela som sa očkom na Müllera a videla som, ako sa usmieval. A bola som rada, že to nebol opäť jeho frajersky úškľabok, ale práve jeho málo vídaný príjemný chlapčenský úsmev.
Keď sme si sadli na miesta mama sa opäť ujala slová.
,,A teraz nám prezraďte, aké tresty ste vymysleli porazeným."
,,Keďže nechceme byť krutí alebo pomstychtivý, rozhodli sme sa, že za trest im dáme poupratovať dnes a zajtra po všetkých tu prítomných." Zasmiala som sa a usmiala sa na brata s manželkou.
Myslím, že sa im uľavilo a John mi dokonca ústami naznačil slovíčko ďakujem.
,,Jasné, ako vždy. Nudná a mäkká Thiana. Mohlo mi byť jasné, že dnes sa zábavy nedočkáme," odfukla naduto Olívia.
,,Prepáč, čo máš za problém?" Prekvapene som vyslovila. Dúfam, že som počula zle, pretože ak bude takto pokračovať, tak sa zajtrajšieho rána nedožije.
,,Dievčatá, nerýpte do seba. Máme predsa pohodlný večer plný relaxu." Snažila sa to zastaviť mama, no Olívii absolútne nevadilo, že narúša dnešný harmonogram pokoja.
,,Vieš, Thiana, už od narodenia si nezáživná, bez kúsku emócie, bez humoru. Si suchár..." Zasmiala sa a jej matka spolu s ňou. Nenávidím ich.
,,Ako vidím Olívia, ešte si nedospela a preto sa s tebou odmietam hádať," snažila som sa udržať chladnú hlavu a dúfala som, že to touto vetou skončilo.
Mýlila som sa.
,,Chceš povedať, že ty si dospelá žena plná rozumu a teraz ma začneš ponižovať?"
,,Tak som to nemyslela, Olívia. Len sa s tebou nemám náladu hádať," vzdychla som si.
,,Ja sa s tebou nehádam, len ti hovorím že si nudná nula, ktorá nikdy nič nedokázala. Aspoň, aby si si dokázala niečo sama sebe, namotala si na prst tohto chudáčika, aby si ťa zobral. Bohvie, čo si mu narátala, možno aj že s ním čakáš decko..." Povýšenecky sa na mňa pozerala zhora.
Po tejto vete som sa chcela postaviť a jednu jej prebiť tak, žeby líce mala červené ako paradajka.
,,A ty si mi už len čo dokázala, múdra a vznešená Olívia?!" Vedela som podľa pohľadu mamy, že by som sa mala na to vykašľať a nechať to tak, ale ono to naozaj nešlo. Doteraz som sa nechala od nej urážať stále, ale tentoraz to už nedám.
Možno aj preto, že všetko pozoruje Müller.
A možno len preto, že už nevládzem stále ustupovať.
Jednoducho som pokračovala, aj keď som vedela, že to nie je dobrý nápad.
,,Chlapov som si mohla vyberať už od narodenia, ja som totiž nebola taká škaredá a tučná ako ty." Au. Tak toto zabolelo.
,,Ďakujem, že si použila minulý čas, pretože teraz sa to vymenilo." Cmukla som.
Vyvalila prekvapene oči až jej skoro z jamiek spadli.
,,Si myslíš, že keď schudneš desať kíl, ostriháš sa, dáš si peroxid, keratín a šošovky, že je z teba hotová modelka? Prosím ťa, nebudem ti klamať ty ohava."
,,Ktosi nevie uniesť pravdu. Čo si chceš stále dokázať Olívia? Tým, že ma stále ponižuješ a posudzuješ nič nevyriešiš. Už nie som škaredé káčatko, už dávno neplačem, keď ma ponižuješ, tak čo si chceš dokázať? Nevieš predýchať pravdu, že som sa skôr vydala ako ty?" Ani som nepostrehla, kedy som sa postavila, ale stále som rovno na nohách a pozerala sa zhora na sediacu Olíviu.
,,Vieš čo? Som zvedavá, koľko ti ten manžel vydrží," zasmiala sa.
,,Čo tým myslíš?" zatriasla som sa. Dúfam, že na nič neprišla.
,,Aj o Fabiánovi si hovorila, že to je nádejné a ako to skončilo..." usmiala sa ako prvotriedna mrcha.
,,Áno, mal inú, ale Caleba poznám, on by mi nič také neurobil..." Rozhadzovala som rukami.
,,Vieš prečo mal inú?" Spýtala sa.
,,Čo? Prečo?" Nechápavo som zopakovala časť jej otázky.
,,Pretože si sa mu nevenovala tak, ako by si mala. Bola si otrasná priateľka a myslím, že sa to doteraz nezmenilo." Zdvihla bradu dohora ako napýšená krava.
A mám toho dosť!
,,Kde sa berie toľká drzosť?! Počkaj... A ako vôbec vieš, že som sa mu nevenovala a že to bol dôvod, prečo si našiel inú?" Čakala som, čo odpovie. Ona sa len pomaly s istou dávkou umelej elegancie postavila, aby sa mi na sekundu pozrela do očí.
,,No predsa sa chodieval vyplakávať ku mne. Ja som ho vypočula a dala mu to, čo ty si zanedbala alebo skôr, čo si mu nechcela dať..." Prezerala si na drzovku nechty, pokiaľ nezaujato rozprávala.
,,Ty suka!" Moja ruka švihla rýchlosťou blesku na jej líco a vytvoria poriadne červený fľak.
,,Myslela som si, že si len sprosté decko, čo mi všetko závidí, ale teraz som zistila, že si len totálna cundra, ktorá nemá charakter. Si bez chrbtovej kosti. Si úplne nič. Úplne hovno!" Neobzrela som sa nikam, bežala som rovno preč od chaty. Chcela som byť čo najďalej od tej zakomolexovanej šľapky.
Nemohla som uveriť, že to je moja sesternica.
Moja rodina a dokázala urobiť niečo také ohavné.
Plakala som.
Moc.
Aj keď už téma Fabian a city k nemu už boli dávno za mnou.
Netrápilo ma to práve zo strany jeho. Trápilo ma, že má podviedol so sesternicou.
S vlastnou sesternicou.
Nechcela som ich v živote vidieť. A ak by som ich stretla, mala by som nutkanie ich zabiť. Doslova.
Sadla som si na lavičku pri jazere, nohy som pritiahla blízko k tvári, plakala, smrkala a do toho nadávala.
Preklínala som celý svet.
Nenávidela som celý svet.
Chcela som zabíjať.
Niekto na moje rameno zozadu položil ruku. Zľakla som sa tak, že som vyskočila z lavičky vystrašene som ostala napätá ako struna.
,,Prepáč, nechcel som ťa vylákať," hlas, ktorý mi tu fakt do toho všetkého chýbal...
,,Ako si ma našiel?" Nadvihla som si okuliare a poutierala slzy.
,,Som rodený stalker," aj v tej tme som mohla vidieť, ako žmurkol.
,,Fakt nemám náladu na tie tvoje posraté poznámky," opäť som videla ako prikývol a sadol si, pričom potľaplal na miesto vedľa mňa na lavičke.
Čakal, kedy si sadnem. Chvíľu som premýšľala, rozhodovala som sa, ktorá moja strana zvíťazí. Nakoniec tá rozumná zvíťazila a ja som si sadla, aby si moje nohy odpočinuli.
,,Tak na začiatok, aby si vedela, poriadne som jej vyčistil žalúdok. Nedostala sa absolútne k slovu, takže tvoje očernenie som obielil," chcel pokračovať, ale prerušila som ho.
,,Týmito slovami mi fakt nepomáhaš." Nenechal sa rušiť mojou poznámkou, hneď ako som ju dopovedala, spustil ďalej.
,,Po druhé, teraz vieš, ako som sa cítil ja v Las Vegas... No mňa našťastie nepodviedol bratranec. A po tretie, je mi všetko ľúto, ako som sa k tebe doteraz správal a ako sa k tebe správa tá beštia," Zasmial sa.
,,Ďakujem," nič viac som nepovedala. Nedokázala som rozprávať, no v kútiku duše má potešilo, že si pripustil svoje správanie ku mne a oľutoval to.
,,Tak," zatiahol veľmi dlhým hlasom, ,, Tá pieseň ťa dostala do kolien. Budem hádať, tvoja obľúbená?"
,,Nejak tak."
,,Ale," opäť zatiahol, ,,Johnsonová, nebráň sa tomu. Voči tej piesní si totálne bezmocná. Videl som to," zasmial sa.
,,Možno trochu," ukázala som veľmi malú vzdialenosť ukazovákom a palcom.
,,Mňa neoklameš," pozeral sa mi do očí.
Obaja sme boli hodnú chvíľu ticho, užívali sme si šum jazera, húkanie sov, spievanie svrčkov.
,,Bol to môj sen od piatich rokov."
,,Ha?" Prekvapene na mňa pozrel.
,,No ten tanec. Pred dvadsiatimi rokmi som videla tancovať mamu a otca do tej melódie a vtedy som sa do tej piesne zamilovala. Je naozaj úžasná a má silné slová v texte. Dala som si predsavzatie, že raz tú súťaž budem musieť vyhrať, aby som si ju mohla potom zatancovať..." Chápavo prikývol. Vytiahol mobil a niečo začal na ňom pozerať.
,,Toto je fakt neslušné Müller. Ja som ti vyliala svoje srdce a ty si na drzovku vytiahneš mobil a...." Zarazila som sa, keď sa reprákom ozvali prvé tóny piesne, o ktorej som teraz hovorila.
,,Ako?" Nechápavo som na neho pozrela s otvorenými ústami.
,,No potom, ako som vyčistil tej osobe žalúdok, som sa rozhodol ťa ísť hľadať. Šiel som do chaty a prezrel všetky miestnosti. Nikde si nebola, tak som rozmýšľal, kde môžeš byť. Napadlo ma, že si sa z postele často pozerala smerom k jazeru, tak som sa teda rozhodol ísť tu. No krátko pred odchodom som šiel na miesto, kde je signál a stiahol tú pieseň, pretože som vedel, že ju budem potrebovať..." S úžasom v tvári a s ústami dokorán som nevedela, čo na to povedal. Nakoniec som sa usmiala. ,,Ty ma sleduješ?"
,,Haló, Johnsonová! Toto je neslušné. Vylial som ti tu celé moje srdiečko a ty sa spýtaš práve túto otázku..." Pretočil herecky očami a ja som sa schuti zasmiala. Naozaj som rada, že ma hľadal a že nakoniec tu prišiel. A aj keď mi jasné neodpovedal na moju otázku, vedela som, že mám pravdu...
,,Ďakujem ti Müller," pozerala som sa do zeme.
,,Nemáš za čo," tóny piesne hrali ďalej a do môjho obzoru pozorovania vošla jeho ruka.
,,Smiem ako manžel poprosiť svoju manželku, aby si so mnou zatancovala?" Opýtal sa.
,,Manželka by nemala odporovať svojmu manželovi, takže manželka prizvanie prijíma." Spolu sme sa ešte zasmiali a následne sme zahájili druhé kolo víťazného tanca.
A nakoniec možno budeme spolu aj normálne vychádzať, bez žiadnych problémov...

..................................

Ahojky!♡

Prepáčte za moju dlhú neaktivitu, ale určite chápete, že toho je v poslednej dobe celkom dosť.
Som rada ale, že som si konečne nechala čas aj pre písanie a tak môžte čítať tieto riadky.
Budem vďačná za každú hviezdičku a aj komentík.
Zatím pa-pa...:-*