POZASTAVENÉ Inak to nešlo (Pokračovanie Keby Bolo Všetko Inak - HP Fanfiction)

† CHAPTER AS †

Rokfort, Anglicko

6. september 1976

„Ako môže učiť niečo, čomu nerozumie?" poznamenal Dom.

Boli sme zrovna v tej Odpočinkovej učebni. Bola to celkom dosť veľká miestnosť, ktorej každý roh bol prispôsobený každý jednej fakulte.

Hore pri strope boli zavesené len také veľké látkové girlandy, v ktorých sme sa práve ja, Arcadie, Dom a Sev húpali. Boli hrozne moc vysoko, takže sa tam nikto okrem nás nedostane.

„Určite nebude vedieť vôbec nič." povedala som.

„A zavolá si nás, aby sme niečo buď o tom povedali alebo niečo predviedli." pridal sa Sev.

„A držať sa v úzadí mu nehovorí vôbec nič? Tak nás neprezradiť alebo tak." rozčuľoval sa Dom.

Pozrela som sa na hodinky.

„Už budú štyri." povedala som a skočila dole. „Poďme sa pozrieť na tú katastrofu."

Počkala som, až zoskočia aj oni a spoločne sme sa vydali do Veľkej siene.

____________________________________________________________

Keď sme tam vošli, všimla som si, že je tam iba piaty ročník. Ostatným to asi neprišlo až také dôležité.

Fakultné stoly zostali na svojich miestach takže som si sadla vedľa Remusa a Arcadie oproti mne, vedľa Síriusa.

„Takže, budem predpokladať, že sme tu všetci." začal Albus.

Ja som zatiaľ potichu jeho keci tlmočila Arcadiemu.

„Takže, čo by som Vám také o elementoch povedal." zamyslel sa.

Zúfalo som sa otočila na Seva a pokrútila hlavou. Ten iba pokrčil plecami.

„El știe un asemenea rahat complet. Ten vie tak úplné hovno." povedala som Arcadiemu.

„Văd. To vidím." odpovedal mi.

„On čaká, až jeden z nás stratí nervy, postaví sa a bude to vysvetľovať za neho." poslala som správu chalanom.

„Každý z Vás určite pozná štyri elementy, ktoré tvoria tento svet. Nazývajú sa aj ako živly. Muklovia tieto živly odjakživa pripisovali, že pochádzajú od nás, čarodejníkov. Samozrejme, že si muklovia všetko vysvetľujú podľa seba, takže..."

„Mám dotaz!" zdvihla som ruku a všetci sa na mňa otočili.

„Áno, Rina." vyzval ma Albus.

„Aj budete rozprávať niečo z vlastnej hlavy alebo len čítať úryvky z nomágovských kníh?"

„Nomágovských?" zmetene sa ozval Remus.

„Ako nám chcete niečo povedať o elementoch, keď sám žiadny neviažete?" pridal sa ku mne Dom.

Albus sa uchechtal.

„Tak ja dám teda priestor niekomu, kto vie o nich omnoho viac." povedal a odstúpil.

„To by chcelo všetkých, nie?" poznamenala som.

„Toto stačí." odpovedal mi.

Cítila som zmetenie všetkých ostatných prítomných.

„Ako chcete." povedala som a spolu s Domom a Sevom sme sa naraz postavili.

Prešli sme až dopredu pred učiteľský stôl a otočili sa k ostatným. Pred rečnícky pult sa postavil Sev. Bola som tým veľmi prekvapená.