POZASTAVENÉ Inak to nešlo (Pokračovanie Keby Bolo Všetko Inak - HP Fanfiction)

† CHAPTER AG †

Beauxbaton, Francúzsko

24. december 1942

„Mama!" počula som Zacharyho zvolanie a hneď na to ma objal.

„Ahoj. Prepáč, ale máme malú zmenu plánu. Bež si pobaliť všetky svoje veci a vráť sa sem za mnou. Do Beauxbatonu sa už viac nevrátiš." povedala som.

„A prečo?" spýtal sa.

„To teraz nebudeme riešiť. Choď si zbaliť veci. Sľubujem, že Ti neskôr všetko vysvetlím. Buď ja alebo strýko Severus."

„Dobre." súhlasil a odbehol preč.

„Domi!" pribehol za mnou Jack a hneď za ním Sparrow s Lycorisom. „Čo sa stalo?"

„Môjho otca zabili." povedala som im na rovinu.

Úplne ich to šokovalo.

„Kto?" spýtal sa Sparrow.

„No mágovia."

„To nemyslíš vážne!" zvolal Lycoris.

„Smrteľne."

„A kam odchádzame?" spýtal sa Zachary, keď k nám dobehol a za ním sa vznášali.

„Do Transylvánie." povedala som a natiahla k nemu ruku.

Hneď ako sa ma dotkol sme sa premiestnili aj s ostatnými.

hrad Bran, Transylvánia, Rumunsko

Dopadli sme presne na to isté miesto, ako ja predtým. Zložila som si korunu z prstu a nasadila si ju.

„Poďme." zavelila som a spoločne sme vykročili.

Keď už sme boli vo vnútri, automaticky sa k nám pripojil jeden upír a viedol nás do hlavného sálu. Spoločne sme vošli dnu. Už nás tam čakal Severus aj s Vladimirom a Stefanom.

Tí dvaja sa hneď uklonili a naspäť postavili.

„Strýko Sev!" zvolal Zachary a rozbehol sa k nemu, aby sa mohli privítať.

Ja som medzitým podišla k Stefanovi.

„Takže, to je on?" spýtal sa.

„Áno."

„Vyzerá presne ako jeho otec." poznamenal Vladimir.

„No a práve pre to je to pre neho veľmi nebezpečné." povedala som.

„Nemusíte sa báť, v našich hradbách je v bezpečí." povedal Stefan.

„Veľmi pekne Vám ďakujem za to, čo robíte pre našu rodinu."

„A aj už vieme našu cenu." povedal potichu Vladimir.

„Pýtajte čokoľvek." povedala som.

„Nie, chceme len, aby ste prijali naše služby." povedal Stefan.

„V akom slova zmysle to myslíte?" nechápala som.

„Tak, že dovolíte niektorým našim upírom, aby Vás odprevádzali na Vašich cestách. Vaša osobná ochranka." vysvetlil mi to.

„Prosím, bude to pre nás česť." povedal Vladimir.

„Chceme len, aby o našich chlapcov bolo postarané, keby sa nám niečo stalo." dokončil Stefan.

„Keď nežiadate nič iné." začala som. „Tak v tom prípade Vašu ponuku prijímam."

Natiahla som k nim ruku a s oboma si ju podala.