POZASTAVENÉ Inak to nešlo (Pokračovanie Keby Bolo Všetko Inak - HP Fanfiction)

† CHAPTER CH †

Nurmengard, Rakúsko

18. marec 1977

Rina

Sedela som na zemi v Gellertovej cele a pozerala sa na neho, až spracuje všetko, čo som mu povedala.

„Čo si o tom myslíš?" spýtala som sa ho.

„No." začal, ale odmlčal sa.

Nespúšťala som z neho oči.

„Príde mi to celé akési zvláštne." povedal po chvíli.

„Aj mne." poznamenala som. „Ale príde mi to viac uveriteľné, ako tí jej grécky bohovia."

„V tomto s tebou súhlasím." prikývol a pozrel sa na mňa. „Ale nemyslím si, že by si mi zlikvidovala život. To som si spravil aj sám."

Nasucho som sa zasmiala.

„Viem, že náš vzťah nebol od začiatku dokonalý, ale ani jednu jedinú chvíľu s tebou by som za nič nevymenil." priznal.

Cítila som, ako sa mi do očí tisnú slzy.

„Už si to povedala svojím bratom?" zmenil tému.

„Ešte nie." povedala som zachrípnuto a odkašlala si. „Nechcem im to ešte hovoriť, zakiaľ nemám dostatočné informácie."

Postavila som sa a oprášila si nohavice.

„Už odchádzaš?" spýtal sa smutne.

„Hej. Idem zisťovať ďalšie veci." povedala som a pozrela sa na neho. „Ďakujem, že si ma vypočul."

„Za niečo také nemusíš predsa ďakovať. Dobre vieš, že som tu bol, som a aj budem iba pre teba." usmial sa na mňa.

Musela som sa usmiať tiež a odmiestnila som sa.

____________________________________________________________

Rokfort, Anglicko

Keď sa Dom predo mnou zložil na zem, zdvihla som ho a odniesla do Nemocničného krídla. Tam som madam Pomfreyovej povedala, že sa sťažoval na bolesť hlavy a zrazu odmlel. Povedala, že sa o neho postará, tak som ho tam nechala.

Aj tak som sa z jeho mysle nedozvedela nič nového. Všetko, čo prežil, som prežila s ním alebo som sa to neskôr dozvedela. Tak isto mi asi nepomôže ani Severusova myseľ. Ale možno by mohla fungovať tá Caiusova, či Frederickova. Za chvíľu v tom budem mať už úplný guláš.

____________________________________________________________

Našla som ho sedieť pri stole v jeho kabinete. Bez klopania som vošla dnu a zatvorila za sebou dvere.

„Môžem sa s tebou porozprávať?" spýtali sme sa obaja naraz.

Chvíľu sme len tak mlčky na seba pozerali a potom sme sa začali smiať.

„Ty prvý." vyzvala som ho a sadla si na stoličku proti nemu.

„Čo sa to včera stalo?" spýtal sa.

„Čo sa včera stalo?" nechápala som.

„Ja práveže neviem, bolo to také zvláštne. Celý deň bol normálny a navečer som mal zrazu pocit, akoby som stratil všetku svoju silu, či tú magickú alebo telesnú, a začal som sa normálne strácať! Lenže to nie je všetko. Niečo sa dialo aj s ostatnými. Dom vyzeral, akoby mal umrznúť na smrť; Severus nemohol dýchať." zohol sa a vytiahol z vrchnej zásuvky svojho stolu tri zvitky pergamenu. „Mloka skoro uškrtili jeho vlastné rastliny; Sebastian skoro zomrel na dehydratáciu a Aaron sa vraj cítil, ako by bol v kŕčoch a prechádzala ním elektrina. Čo si robila?"