POZASTAVENÉ Inak to nešlo (Pokračovanie Keby Bolo Všetko Inak - HP Fanfiction)

† CHAPTER BC †

Rokfort, Anglicko

20. september 1976

Severus

„Vieš niečo?" spýtal sa ma Dom.

Sedel som v spoločenskej miestnosti a prepisoval učebnicu elixírov.

„Nie." odpovedal som bez toho, aby som neho pozrel.

„Čo budeme robiť?" strachoval sa.

„Nič." odpovedal som mu pokojne.

„Ako to myslíš, že nič?" nechápal.

„Normálne. Ona sa vie o seba postarať sama."

Naštvane kopol do sedačky a odišiel preč.

„Čo to s ním je?" spýtala sa Bella, ktorá práve zišla schody.

„Neviem." odpovedal som a odišiel som preč.

____________________________________________________________

Vydal som sa do Veľkej siene na ďalšiu hodinu elementov. Vošiel som do siene a narazil do Doma.

„Čo to zase je?" spýtal sa.

Nakukol som mu ponad rameno a pozrel sa na vankúše porozkladané na zemi.

„Čo si ten starý blázon zase vymyslel?" počul som za sebou hlas a otočil sa na zvyšok Slizolinskej party.

Po nich prišli aj ostatný. Čakali sme ešte ďalších desať minút, kým sa uráčil prísť Albus.

„Takže." začal, keď prišiel. „Každý z Vás si sadne na jeden vankúš tak, aby mal čo najväčšie pohodlie."

Mne sa ušlo miesto neďaleko Záškodníkov. Čokoľvek si povedali, som ja počul. Teda, nie že by ma to zaujímalo.

„Tak a teraz, keď už ste sa usadili, zatvorte oči a vyčistite myseľ.

„Čo?" zmetene sa na mňa otočil Dom.

Sedel asi o tri miesta predo mnou vedľa Belly. Iba som neurčito pokrčil plecami. Tak som sa teda uvoľnil a zatvoril oči.

Chcel by som aj ja vedieť, ako toto pomôže. Väčšina z tu prítomných na to nemá vlhy.

Super, už sa rozprávam sám so sebou.

„Čo myslíte, že znamenajú tie pergameny na jej stole?" spytoval sa potichu Black.

„Možno sa len učí nový jazyk." odpovedal mu Potter.

Počkať, čože? Oni boli v Dominej izbe? To ma naštartovalo.

„Opýtame sa jej, keď sa vráti." navrhol Black.

„Zbláznil si sa?" vybehol na neho potichu Lupin. „Vkradli sme sa jej do izby! Ako asi bude na to reagovať, keď sa to dozvie?"

„A koho tak to bol nápad?" poznamenal Potter.

To už som zúril. Ale cítil som aj niečo iné. Cítil som svoju mágiu, ako mi pulzuje v rukách. Otvoril som oči. Nepatrne som sa vznášal vo vzduchu. Zamával som trochu rukami a vyčaroval slabí vánok.

Svoj element som veľa rokov nepoužil. Musel som sa nad tým pousmiať. Ani som netušil, ako moc mi to chýbalo. Byť normálny.

Zhlboka som sa nadýchol a vydýchol. A vtedy sa mi z ničoho nič okolo oboch zápästí objavilo tetovanie. Prekvapene som na to vyvaľoval oči.

Boli to len nesúvislé bledomodré čiary, ale z nejakého dôvodu som sa cítil tak šťastný, ako ešte nikdy v živote. Bol to neopísateľný moment. Splynul som so svojim elementom.

„Takže, ako vidím, prvý to dokázal pán Snape." ozval sa Dumbledore a všetci sa na mňa otočili.

Dopadol som naspäť na podušku.

„Takže to máme vzduch. Výborne, Severus, môžeš odísť a Vy ostatný, pokračujte."

„Ako je možné, že to Srabus dokázal skôr, ako my." započul som, ako sa Black začal rozčuľovať.

Spokojný sám so sebou som odišiel z Veľkej siene preč.

21. september 1976

„Už sa vrátila." spýtal sa ma Dom.

„Ako to mám asi vedieť, teraz som vstal." odpovedal som mu a pozeral na strop svojej postele s baldachýnom.

„To nebola otázka." odpovedal mi.

Vybehol som z postele, rýchlo som sa prezliekol a ponáhľal sa za ním.

____________________________________________________________

Dobehli sme k Veľkej sieni. Stála tam. Reagovala na náš príchod.

„Kde si bola?" spýtal som sa.

„V Austrálii, v Sydney." odpovedala.

„A čo si tam robila?" opýtal sa Dom.

„Bola som s Arcadiem, hľadali sme jeho sestru." povedala a do očí sa jej nahrnuli slzy.

„Čo sa tam stalo?"

„Našli sme ju, ale prišiel tam Caius aj s Volturiovcami a oni... oni ju zabili. Arcadie ma potom napadol." ako to povedala, stiahla si tričko k ľavému prsu a ukázala nám stopy po kúsancoch. „Prebrala som sa vo Volterre, teraz som sa premiestnila."

„A kde je Arcadie teraz?" opýtal sa Dom.

„Ušiel." povedala sklamane.

Šokovane som na ňu vyvaľoval oči. Poriadne som si ju prezrel a všimol si červeň okolo je zreničiek.

„Čo je nové tu?" zmenila tému.

„Tuto náš drahý braček má tetovanie." zvolal Dom a ukázal jej moje tetovanie na rukách.

„To mám aj ja." ukázala svoje ruky.

Jej čiary boli ale farebné.

„Ešte máš aj tetovanie tu." ukázala si prstom na pravý bok rebier.

„Čo!" zvolal som.

Chytil lem mojej košele aj s vestou a vyhrnul mi to až na hlavu.

„Má pravdu. Máš tu tri čiary zahnuté na koncoch, dve do hora a jedna dolu." povedal a pustil ma.

„Super." poznamenal som a upravil sa.

„Ideme sa najesť?" navrhla a zopla si vlasy do konského ohonu.

„Páni." zvolal zase Dom.

„Čo je?" spýtal som sa.

„V culíku som ťa ešte nikdy v živote nevidel, vždy ich mala rozpustené."

Domi sa na tom zasmiala a vošla do siene.

Prekvapene sme sa pozreli, že fakultné stoly sú naspäť. Takže sme sa museli rozdeliť.

____________________________________________________________

V tichosti sme sa najedli a keď sa sem začali trúsil pomaly ľudia, sme sa zdvihli a všetci traja odišli.

„Akú máte hodinu?" spýtala sa.

„Elixíry." odpovedal som.

„Tak to sme spolu."