POZASTAVENÉ Inak to nešlo (Pokračovanie Keby Bolo Všetko Inak - HP Fanfiction)

† CHAPTER CI †

Rokfort, Anglicko

18. marec 1977

„Čo si so mnou spravila?" konfrontoval sa Sirius po večery pred obrazom Tučnej panej.

„Čo som s tebou mala spraviť?" nechápala som.

„Ty... páčila si sa mi a teraz sa mi už nepáčiš." povedal.

Nechápavo som na neho hľadela.

„No a? To sa väčšinou stáva, že sa Ti niekto páči a po čase už nie." povedala som.

„Nie, takto nie." oponoval mi. „Ty si ma nejako začarovala, aby si sa mi už nepáčila. Počkať! Už viem! Máš záujem o Remusa, že. Preto si to spravila?"

„Čo? Hrabe ti?"

„No tak! Hovor, priznaj sa. Čo si robila? Teda, hlavne by som rád vedel, prečo si to urobila." brblal ďalej.

„DOSŤ!" zhúkla som takým spôsobom, že to počuli hádam až v Rokville.

Sirius tam stál ako obarený a prekvapene zažmurkal. Dokonca o pár krokov cúvol dozadu.

„Môžeš držať hubu na chvíľu?" spýtala som sa ho.

Prikývol.

„Potlačila som tvoje city do úzadia, jasne? Ale len preto, aby som Ťa ochránila. Už som zničila dosť životov, tak aspoň ten tvoj a Remusov chcem uchrániť." povedala som naštvane.

„Prepáč, nechcel som Ťa vytočiť." povedal potichu.

„V poriadku, ja len..." pošúchala som si spánky. „Je toho moc, vieš?"

Nevravel už nič, tak som sa otočila a odišla som preč. Mám dosť svojich problémov a ešte sa tu budem zaťažovať s pubertiakmi.

____________________________________________________________

15. jún 1977

Týždne utekali ako voda a už sa pomaly blížil koniec roka. S Eileen som od nášho posledného stretnutí nehovorila. Vlastne som ani netušila, čo ďalšie by som potrebovala vedieť.

Záškodníkov som neriešila. Skôr som kompletne všetkým potlačila schopnosť vnímať moju osobu, čiže som pre nich teraz bola ako len tá nepopulárna spolužiačka, ktorú si nikto nevšíma.

Pri takej moci, akou ja vládnem, to bolo plne jednoduché.

Zrovna som prechádzala cez Veľkú sieň ku svojmu miestu pri chrabromilskom stole a v rukách som niesla knihu Olympu, ktorá sa mi z nejakých záhadných dôvodov nechcela dať otvoriť.

Už som bola asi len pätnásť krokov od miesta, kde sedeli Záškodníci, keď sa okolie začalo meniť. Cítila som, akoby moja mágia v okolí zlyhávala.

Spoznala som to podľa toho, pretože vždy, keď prechádzala cez sieň, ma každý ignoroval a teraz sa ku mne otáčali hlavy rovnako, ako určitý čas po mojom príchode sem.

Dokonca som zacítila, že sa obnovila Siriusova a Remusova náklonnosť k mojej osobe a spolu s Jamesom a Petrom na mňa hľadeli.

Zostala som stáť ako skamenelá a hľadela do zeme.

„Rina?" oslovil ma Sirius. „Deje sa niečo?"

Okolie sa rozplynulo.

...potichu som kráčala popri vysokých múroch čiernej pevnosti... hľadela do najvyššieho okna najvyššej veže... veľmi dobre som poznala to okno... je čas vzlietnuť... vniesla som sa do noci a letela rovno k oknu celkom na vrchu veže... v mojom vnútri bojoval strach s úplne iným pocitom, lenže neviem akým...

...okno bolo iba úzka štrbina v čiernej skale, nie dosť veľká, aby sa cez ňu pretiahol človek... bolo cez ňu vidieť chudú postavu, skrútenú pod prikrývkou... je mŕtva alebo spí...?

...pretisla som sa cez štrbinu ako had a zľahka ako para pristála v miestnosti, ktorá vyzerala ako cela... vyziabnutá postava pod tenkou prikrývkou sa pohla a otočila k nemu, oči na prepadnutej tvári sa otvorili... chudý muž sa posadil a veľké vpadnuté oči uprel na mňa a potom sa usmial. Väčšinu zubov už nemal...

„Tak si prišiel. Myslel som si, že prídeš... jedného dňa. No tvoja cesta bola zbytočná. Nikdy som ho nemal." povedal mi.

Nechápala som, prečo o mne vravel v mužskom rode, keď som žena... jeho žena!

„Klameš!" povedala som mužským hlasom a to ma prekvapilo.

Niekto ma chytil za ramená a zatriasol so mnou. Zažmurkala som a pozrela sa na Siriusa.

„Čo sa to, do pekla, s tebou deje?" spýtal sa ma.

Neodpovedala som mu. Cítila som, ako mnou prechádza zlosť.

Sirius ma ešte stále držal za ramená, tak som sa mu vytrhla a ustúpila som o par krokov ďalej. Potrebujem to vidieť!

Okolie sa opäť zmenilo. Zase som stále v tej špinavej hnusnej tmavej kobke.

„Tak ma teda zabi, Voldemort, ja smrť uvítam! No moja smrť Ti neprinesie, čo hľadáš... je toho toľko, čomu nerozumieš..." vravel mi chudý muž.

Zlosť. Nič iné som necítila, iba zlosť.

„Tak ma zabi!" dožadoval sa starec. „Nevyhráš, nemôžeš vyhrať! Ten prútik nikdy nebude tvoj."

Moja zúrivosť prekypela. Väzenskú celu ožiaril záblesk zeleného svetla, vetché staré telo sa zdvihlo z tvrdej postele a potom bez života spadlo naspäť.

Vrátila som sa späť k oknu a môj hnev bol neovládateľný...

Vrátila som sa späť do Veľkej siene, kniha mi vypadla z rúk a s tlmeným buchotom dopadla na zem. Sťažka som dýchala a cítila som, ako ma v očiach pália slzy. V sieni bolo hrobové ticho a všetci hľadeli len na mňa.

Zvrtla som sa na päte a ušla odtiaľ preč. Vybehla som z hradu von hlavnými dverami a utekala až k bráne. Počula som pár hlasou za mnou, ako volajú moje vymyslené meno, ale ignorovala som ich. Akonáhle som vybehla z územia Rokfortu, som sa odmiestnila preč. I keď vôbec nezáležalo na tom, z akého miesta sa odmiestnim.

Godrikova úžľabina, Anglicko

Tvrdo som dopadla na zem na kolená pod vysoký dub v mojej rodnej dedine. Bol to presne ten dub, pod ktorým som sa stretla s Gellertom počas vianočných prázdnin, keď ukradol Bazový prútik, ktorý teraz vlastný Albus.

Chcelo sa mi plakať a cítila som, ako na mňa ide hysterický záchvat.

On ho zabije! Áno, síce až za dvadsať jedna rokov, ale zabije ho! A to všetko len kvôli mne.

Rokfort, Anglicko

Dominic

Opieral som sa rukami o slizolinský stôl a sťažka dýchal.

„Čo videla?" dobehol ku mne Severus.

Narovnal som sa a pozrel sa pred seba. Sirius vtedy zrovna zdvíhal knihu, čo Domi pustila na zem. Rýchlosťou svetla som bol pri ňom a knihu mu vytrhol.

„Ako si sa sem dostal tak rýchlo?" spýtal sa šokovane, ale ignoroval som ho.

Obzrel som si knihu. Na vrchom obale bol nápis, ale nerozumel som jazyku, v ktorom bol napísaný. Akonáhle som šiel knihu otvoriť, nešlo to.

„Čo to?" povedal som do vzduchu a znovu sa ju pokúsil otvoriť.

Nešlo to.

„Je prilepená alebo čo?" spýtal sa James, keď sa postavil vedľa Siriusa.

„Alebo je len jednoducho začarovaná, aby ju bárskto nemohol čítať." poznamenal som.

Zvláštne.