POZASTAVENÉ Inak to nešlo (Pokračovanie Keby Bolo Všetko Inak - HP Fanfiction)

† CHAPTER BP †

Rokville, Anglicko

2. október 1976

Zostali sme u Troch metiel asi ešte ďalšie dve hodiny. Medzitým sa uvoľnil jeden stôl vedľa nás, takže som si posunula stoličku a nemusela tak sedieť Jamesovi na kolenách. Aj to bolo vcelku dosť divné.

Chalani sa medzitým rozprávali, najčastejšie o svojich výmysloch v škole. Dom ich vzrušene počúval a smial sa hádam na všetkom.

Ja som nemala zrovna moc náladu. Sedela som na stoličke so skrčenými nohami pri sebe. Šúchala som si palcom po dlani a myslela na Gellerta. Keďže sa pilo už len ďatelinové pivo, takže som bola za chvíľu triezva. Možno majú tieto gény aj nejakú výhodu.

____________________________________________________________

Po chvíli, zakiaľ sa oni na niečom strašne moc smiali až im slzy tiekli, som sa postavila a vyšla von. Pofukoval studení vietor, ktorý mi však neprekážal. Len decká, ktoré vchádzali a vychádzali z baru na mňa divne pozerali, keďže som tam stála len v tričku. Už ani neviem, kde som nechala kabát.

Podišla som kúsok a zašla za roh, keď som si z vrecka vytiahla cigarety. Jedným prstom som si pripálila a vtiahla do pľúc tabakový dym, ktorý však mne nejako neškodí. Rozmýšľam na tým, či má vôbec nejaký zmysel robiť všetky tie ľudské veci alebo som si na to len z povinnosti zvykla. Ako jesť, piť, spať, chodiť na wc...

Veľmi zaujímavé myšlienky k cigarete.

„Aj mne daj." z čista jasna sa pri mne objavil Cai, až som naplašene bokom uskočila.

„Odkedy fajčíš?" spýtala som sa ho a podala mu krabičku.

„A odkedy fajčíš ty?" vrátil mi otázku a pripálil si.

Iba som sa pousmiala a potiahla si znovu.

„Všetko sa to začalo rozpadať ako ruiny." poznamenal.

„Ani mi nehovor." pritakala som a našliapla špak.

Pošúchala som si ruky presne v tom štýle, ako to robia muklovský podvodníci, keď od Vás pýtajú peniaze a v dlani sa mi objavila bledomodrá gulička.

Cai ma zvedavo pozoroval.

„Čo to robíš?" spýtal sa.

„To, čo každú prichádzajúcu zimu." pozrela som sa na neho. „Je čas spustiť sneh."

Guličku som pekne chytila a vyhodila ju vysoko do vzduchu. Tam sa rozprskla a už o pár sekúnd začal pomaly poletovať sneh.

„To robíš pravidelne v tento dátum?" spýtal sa a pozeral padajúci sneh.

„Nie, iba vždy keď si na to spomeniem." zasmiala som sa.

„Že ma to neprekvapuje." poznamenal.

„Čo tu ešte robíš?" spýtala som sa pre zmenu ja.

„Albus mi navrhol, či by som nechcel od nového roku učiť Obranu proti čiernej mágii, pretože vraj súčasný vyučujúci odchádza preč." vysvetlil.

„A ty o tom predmete aj niečo vieš?"

„Úplné hovno." zasmial sa a ja spolu s ním.

„Na čom sa tu smejete?" vynoril sa spoza rohu Dom nasledovaný Záškodníkmi.

„Zoznámte sa s novým profesorom Obrany proti čiernej mágii." povedala som.

Záškodníci si ho zvedavo premerali a Dom sa začal smiať.