POZASTAVENÉ Inak to nešlo (Pokračovanie Keby Bolo Všetko Inak - HP Fanfiction)

† CHAPTER CK †

Anglicko

1978

Domi

Neplánovala som sa vrátiť späť do Rokfortu. Nikde už to viac nebolo mojím domov. Blúdila som po celom svete a schovávala sa na všetkých možných miestach, no aj tak som nakoniec skončila znova v Anglicku. Tu sa to všetko začala, tak prečo by sa to tu aj nemohlo skončiť.

Chcela som zmiznúť zo sveta, z povrchu zemského. V živote som nedokázala nič iné, len že som všetkých ubližovala a ničila im život. A čo som z toho mala? Život na úteku.

Za Gellertom som nebola, od tej vidiny jeho smrti som ho nemohla vidieť, vedel by, že ma niečo trápi. A vedela som, že by som sa neudržala a povedala mu to. Ešte to nemusí vedieť. Až nastane ten správny čas, bude to vedieť.

Dištancovala som sa od všetkých, aj od ľudí, ktorý ma považovali za svoju sestru.

Nakoniec som prišla na to, čo som zač. A bolo to niečo horšie, než tie najhoršie scenáre, ktoré som si predstavovala. Pochopila som, prečo to vždy Gellerta ku mne ťahalo, aj Albusa a dokonca aj Toma. Spojovala ich jedna jediná mizerná vec! No láska to nebola.

Lenže, čo potom mňa ťahalo k nim?

____________________________________________________________

Rokfort, Anglicko

1. september 1978

Nakoniec som sa aj tak musela vrátiť späť do Rokfortu. Knihy, ktoré obsahovala či rokfortská knižnica alebo Albusova zbierka, hádam obsahovali niečo, čo by mi dokázalo pomôcť pochopiť samú seba.

Keď som sa premiestnila a nohami dopadla na kamennú podlahu, čo viedla k hlavnej bráne do hradu, bol už večer. Počasie bolo úplne mizerné, fúkal taký vietor, že som skoro bála, aby ma neodfúklo.

Roztiahla som ruky pred seba a otvorila vchod. Zastavila som sa, pretože ma prekvapil ten dav študentov, čo vychádzal zrovna z Veľkej siene.

„Pokračujte ďalej do svojich izieb!" počula som kričať profesorku McGonagallovú a študenti ju poslúchli.

Až všetci zmizli preč, vošla som do hradu. To už tam stál aj Albus.

„Domi." povedal prekvapene. „Tak teda som tu nečakal. Myslel som si, že už sa viac nevrátiš."

„Nemala som na výber a musela som sa vrátiť." povedala som a myknutím ruky som zatvorila bránu.

Dominic

„Čo sa to tu deje?" zvolal som, keď som vybehol zo žalárov smerom do chodby pred Veľkou sieňou.

Prítomný traja ľudia sa na mňa otočili. Albus, McGonagallová a...

„Domi!" vypľul som zo seba a rozbehol sa smerom k nej.

Lenže som sa tesne pred ňou zastavil. Najprv som sa jej uklonil, a až potom som ju silno objal.

Vyzerala úplne inak, tak dospelo by som povedal. Nie až tak vizážou, ale vyžarovalo to z jej postoju. Vlasy mala zopnuté do konského ohonu a siahali jej až po zem.

„Kde si celý ten čas bola?" spýtal som sa jej.

Albus s Minervou odišli preč.

„Všade možne, kde sa dalo." povedala, ale svoje pocity predo mnou schovávala.

„Ja... po tej vidine, čo si mala, som si myslel, že pôjdeš rovno za ním... za Gellertom."

„Nemohla som." priznala.

„Prečo si sa celý ten čas neozvala?"

„Ja som musela zistiť, kto v skutočnosti som a akú mám úlohu v tomto živote, ktorý žijeme." vysvetlila.

„A čo si zistila?" spýtal som sa.

„To ti nemôžem povedať."

No ma naštvalo.

„Ako to, že mi to nemôžeš povedať?" zvolal som. „Zmizla si bez slova preč, vôbec som ťa nemohol nikde nájsť. A zrovna, keď už som to začínal vzdávať, sa tu len tak objavíš, ale nemieniš povedať ani pol slova o tom, kde si bola a čo si robila?"

„Nie, nemôžem." zopakovala.

„Prečo nie?!"

„Pretože to sama neviem!"

„Si moja sestra!"

„Nie, nie som!"

Prekvapene som o krok cúvol.

„Čože?" povedal som potichu.

„Predtým, než som odtiaľto odišla, hovorila som s Eileen v ríši Mŕtvych." povedala.

„Myslíš s našou mamou?" spýtal som sa potichu.

„Nie, myslím s tvojou mamou." povedala zúfalo. „A mamou Severusa, Simona, Aarona, Mloka a Fredericka."

„Čože to?"

Začínal som sa strácať. Podlomili sa mi kolená a ja som spadol na zem. Domi sa posadila vedľa mňa.

„Za chvíľu to bude rok, čo som prvý krát vstúpila do ríše Mŕtvych, aby som našla našu matku. Keď sa objavila, tak priznala, že nie je moja matka, a ani ňou nikdy nebola. Ja som vraj neni nikoho dieťa. Vraj som bola jej skúškou, ale pre ňu to bol skôr trest.

Vraj vždy túžila po dcére, ale mala len samých synov. Vraj by pre ňu urobila čokoľvek, a tak so mnou uzavrela dohodu. Dala mi svoj život a ja som sa za to stala jej dcérou, v ten deň, keď si sa ty narodil. Otec o tom nič nevedel, hrala to jednoducho tak, že porodila dvojičky.

Zo začiatku bolo všetko skvelé, lenže potom som všetko drasticky zmenila. Rozhodla sa, že mi trochu poupraví pamäť, ale pre jej chybu a nenávisť voči mne, poplietla zaklínadlo a poškodila mi pamäť. Ale vraj ju to vôbec netrápilo, až dokiaľ sa moja moc nevymkla spod kontroly. Nakazila som Vás všetkých svojou mágiou, preto ovládate všetky tie elementy. A vtedy Frederick, čo je Caius, a Aaron odišli preč. A ich spomienky sa vymazali.

Potom do Godrikovej úžľabiny prišiel Gellert a ja som sa do neho zamilovala. Vôbec tomu nechápala, pretože ja vraj nedokážem cítiť lásku. Ani ja sama to nechápem, čo ma k nemu ťahá. Ale viac to neriešila, lebo si myslela, že keďže sa moja pozornosť obrátila na neho, odídem a budem život likvidovať zase jemu.

Keď prišiel čas nášho nástupu na Rokfort. Čím dlhšie som bola od Godrikovej úžľabiny, tým skôr sa Frederickovi a Aaronovi vracala pamäť. Vtedy som stvorila Caiusa, podľa knihy, čo mi otec kúpil."

Luskla prstom a predo mnou sa objavili knihy, ktoré tak dôverne poznám z nášho detstva.

„Potom, keď sme školu skončili, bola rada, že sme sa všetci rozpŕchli preč. Vraj bola šťastná, že boli všetci čo najďalej odomňa. Teda, až na teba. Keď som tebe vraj znetvorila pamäť, keďže si bol ochotný sa pridať ku Gellertovi."

„Ale to vôbec nie je pravda. Ty si mi rozum neznetvorila." skočil som jej do reči. „Ku Gellertovi som sa pridal, pretože zdieľam jeho názor."

Jemne sa usmiala, ale potom zmizol.

„Nie som nič iné, len obyčajné monštrum, ktorého sa každý bojí a iba ničím životy. Podľa nej je aj Lord Voldemort mojim výtvorom. Ale ten už bol skazený, než som ho poznala."

„Mne sa tomu nechce vôbec veriť." priznal som.

„Ale budeš musieť." povedala.

Postavil som sa a on nasledovala môj príklad. Podišiel som k nej a objal som ju. Objatie mi opätovala.

„Aj keď možno nie si moja skutočná sestra, stále Ťa budem milovať, akoby si ňou bola." cítil som, ako ma v očiach začali páliť slzy a Domi ma objala ešte silnejšie.