POZASTAVENÉ Inak to nešlo (Pokračovanie Keby Bolo Všetko Inak - HP Fanfiction)

† CHAPTER BL †

Rokfort, Anglicko

23. september 1976

Sirius

„A prečo si sa teda neprihlásil do chrabromilského tímu, keď si taký múdry?" hádal sa so mnou Remus, keď sme si sadali na svoje miesta v učebni Starovekých rún.

„A ešte by som zatienil ostatných svojim talentom." odpovedal som s úškrnom. „No chceš vážne Paroháčovi urobiť, Námesačník?"

„Paroháč? Námesačník?" zasmiala sa Rina. „Vy máte ozaj zaujímavé prezývky."

„Tie najvybranejšie." odpovedal som jej a prehrabol si vlasy.

„Budem hádať." pozrela sa na mňa a prižmúrila oči. „Ty si Tichošlap a tamto malý Peter je Červochvost."

V tom momente, ako to povedala, by sa vo mne nikto v krvi nedorezal. Vyvalil som na ňu oči a mal som pocit, akoby mi zamrzlo srdce.

„Začínaš ma desiť." priznal som. „Ako si to mohla uhádnuť?"

Rina sa začala strašne smiať, až jej slzy vybehli.

„Že by som Vás asi tak počula sa tak osloviť, ty trubka?" povedala a smiala sa ďalej.

Pozrel som sa na Remusa a ten iba pokrčil plecami.

„A ty máš akú prezývku?" spýtal som sa.

„Ja som nikdy žiadnu nemala." priznala.

„Tak ja Ti do konca tohto dňa nejakú vymyslím." povedal som.

„Ako chceš." mykla plecom a profesorka si vypýtala našu pozornosť.

____________________________________________________________

„Oznam pre všetkých študentov piateho ročníku. Nezabudnite sa dnes zúčastniť doplnkovej hodiny vo Veľkej sieni. Ďakujem." ozval sa hradom hlas profesorky McGonagallovej.

„A ja som dúfal, že s tým skončili." povzdychol som si.

„Bohužiaľ, Sirius." povedal Remus a vtedy zazvonilo na koniec poslednej hodiny dnešného dňa.

„Musíme tam ísť?" spýtal sa Peter.

„Samozrejme!" zvolal James. „Srabus predsa objavil svoj element. Nemôže byť lepší ako my!"

„Paroháč má pravdu." súhlasil som.

Remus im prevrátil očami a Peter sa napchával dyňovým koláčikom, čo vytiahol z vrecka.

„Mať tak Vaše starosti." ozvala sa so smiechom spoza nás Rina.

„To je veľmi dôležité." povedal som. „Ide o chalanskú rivalitu, to by si nepochopila."

Iba nad tým prevrátila očami.

____________________________________________________________

Po chvíľke ticha sa tak z čista jasna objavil Alex a v ruke niesol dva páry korčuli na ľad.

„Šiel by som sa pobaviť." povedal Rine a podal jej korčule.

„A čo Ti v tom bráni?" spýtala sa.

„Počasie." povedal jej veľavravne.

Iba si povzdychla a s pozdravom odišli preč.

„Ozaj sa nepodobajú." ozval sa Peter.

Mlčky sme vošli do Spoločenskej miestnosti a sadli si k našim miestam pri krbe. Peter si sadol na zem, pretože sa boli iba tri sedačky, a dal sa do jedenia ďalších sladkostí, čo vytiahol z batohu. Remus si vytiahol učebnicu z Herbológie a dal sa do písania domácej úlohy, aby sme ju mohli potom z Jamesom opísať. A my dvaja sme sa pustili do hrania rachotiacej sedmy.

____________________________________________________________

Po mojich troch výhrach a štyroch prehrách sa z dievčenských spálni ozval krik, ktorý sa následne presunul do klubovne.

„Manipuluje je s tebou? Čo to nevidíš?" kričala Lily na Kristínu.

„To nie je pravda! A navyše je o sto krát lepšia kamarátka akou si kedy bola ty!" vrátila jej to.

„A v čom prosím ťa?" nechápala Lily.

„No napríklad rešpektuje moje city!" vyhŕkla Kristína.

„A sme zase pri tom!" rozhodila Lily rukami. „Už som sa Ti predsa za to ospravedlnila."

„To svoje ospravedlnenie si môžeš vieš kam strčiť!"

Vchod do klubovne sa otvorila a dnu vošla Rina. V miestnosti zostalo ticho a všetci sa pozreli len na ňu. To ju zarazilo a zostala stáť.

„Budem predpokladať, že bola debata o mne, keď ste všetci ticho." poznamenala.

Vtedy spozorovala Evansovú, ktorá stála pod schodmi a zamračili sa na seba.

„Rina." zavrčala Lily.

„Leta." odpovedala rovnakým tónom Rina.

„Som Lily!" opravila ju.

„Ako keby mi na tom záležalo." pokrčila plecami Rina a prešla popri nej ku schodom, aby následne zmizla.

Všetci v miestnosti sa vrátili k svojim pôvodným činnostiam. Kristína odišla preč a Lily sa presunula k nejakým druháčkam v kúte za nami.

„Nechápem, čo má Lily stále proti Rine." povedal James a ukončil ôsmu hru výhrou.

„Prečo sa jej nespýtaš?" ozvala sa z ničoho nič pri nás Rina, až sme sa všetci štyria strhli od ľaku. „Ani jeden z Vás nemá čisté svedomie?"

„Prečo?" opýtal som sa.

„Keď sa ma stále ľakáte." vysvetlila.

„No keď stále chodíš ako duch." poznamenal Remus.

„No a kto je teraz Tichošlap." zaškerila sa a sadla si na zem vedľa Petra, ktorý automaticky sčervenel.

James na mňa zmetene zdvihol obočie. Mávol som rukou v štýle, že mu to vysvetlím neskôr.

Zobrala si od Petra jednu čokoládovú žabku a otvorila ju. Čokoládu zjedla a skúmavo sa zahľadela na kartičku.

„Koho máš?" spýtal som sa.

„Dumbledora." odpovedala a hodila kartičku do blkotajúceho krbu.

Prekvapene sme na ňu vyvalili oči a ona si toho všimla.

„Čo je?" spýtala sa. „Chceli ste ju?"

„Ty ich nezbieraš?" spýtal sa James.

„Zbieram, ale duplikáty nepotrebujem." Odpovedala mu a pozrela sa na hodinky. „Je čas zúčastniť sa tej zbytočnosti."

Postavila sa a zamierila ku priechodu. S chalanmi sme ju nasledovali. Celú cestu sme mlčali.